Osobnosť: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 91.127.42.206 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Addbot |
|||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
==Názory na osobnosť== |
==Názory na osobnosť== |
||
===Hartmann=== |
===Hartmann=== |
||
Osobnosť podľa [[Nicolai Hartmann|Hartmanna]] nemožno odčleňovať od [[subjekt]]u (ako to robil [[Max Scheler]]. Subjekt je predpokladom osobnosti. Jednako však subjekt a osobnosť nie sú jedno. Kategória subjektu je ontologická kategória. Subjekt má svoj vnútorný svet, stojaci v určitom vzťahu k vonkajšiemu svetu. Kategória osobnosti je axiologická kategória: osobnosť svojimi aktmi je podkladom a tvorcom hodnôt. Ide tu teda o dva spôsoby prejavu: ontologicky zdieľa osobnosť s ostatnými vecami realitu a gnozeologicky objektivitu. Úroveň osobnosti závisí od úrovne subjektu. Spoločenské celky, ako [[národ]], [[štát]] a [[ľudstvo]], nemajú subjekt a nemôžu byť ani osobnosťami. Niet spoločenských totalitných osobností. Osobnosť sa viaže aj na vedomie. [[Vedomie]] hodnôt ako pocit zodpovednosti sa spája vždy s jednotlivcom. Osobnosť tvorí prostredníka medzi realitou a |
Osobnosť podľa [[Nicolai Hartmann|Hartmanna]] nemožno odčleňovať od [[subjekt]]u (ako to robil [[Max Scheler]]). Subjekt je predpokladom osobnosti. Jednako však subjekt a osobnosť nie sú jedno. Kategória subjektu je ontologická kategória. Subjekt má svoj vnútorný svet, stojaci v určitom vzťahu k vonkajšiemu svetu. Kategória osobnosti je axiologická kategória: osobnosť svojimi aktmi je podkladom a tvorcom hodnôt. Ide tu teda o dva spôsoby prejavu: ontologicky zdieľa osobnosť s ostatnými vecami realitu a gnozeologicky objektivitu. Úroveň osobnosti závisí od úrovne subjektu. Spoločenské celky, ako [[národ]], [[štát]] a [[ľudstvo]], nemajú subjekt a nemôžu byť ani osobnosťami. Niet spoločenských totalitných osobností. Osobnosť sa viaže aj na vedomie. [[Vedomie]] hodnôt ako pocit zodpovednosti sa spája vždy s jednotlivcom. Osobnosť tvorí prostredníka medzi realitou a |
||
hodnotami. |
hodnotami. |
||
Verzia z 15:47, 24. apríl 2013
Osobnosť (pôvod z latinského slova "persona" – divadelná maska, "personare" – znieť, ako sa javí, povahové vlastnosti, výzor) definícií existuje okolo 110.
- Je otvorený súbor sociálnych kvalít ľudského indivídua čiže osoby, ako názorov, schopností, potrieb, záujmov, morálneho presvedčenia a pod.
- Osobnosť je relatívne stála štruktúra, dynamika bio-psycho-sociálnych schopností a vlastností osobnosti človeka. Označenie pre celok duševného života.
- Je to jednota psychických a fyzických vlastností, zdedených a získaných vlastností typických pre jednotlivca, ktoré sa prejavujú v správaní.
- a ďalšie
Charakteristickými znakmi pre osobnosť je psychická jednota vlastností, je jedinečná, je samoregulujúca, historicky podmienená. Znakom každej osobnosti je jeho jedinečnosť, odlišnosť. Sebauvedomujúca psychika (osobnosť – až keď sa objaví „ja“, „to je moje“,jednota biologického, sociálneho i duchovného).
Ucelenou teóriou osobnosti chce byť personológia.
Názory na osobnosť
Hartmann
Osobnosť podľa Hartmanna nemožno odčleňovať od subjektu (ako to robil Max Scheler). Subjekt je predpokladom osobnosti. Jednako však subjekt a osobnosť nie sú jedno. Kategória subjektu je ontologická kategória. Subjekt má svoj vnútorný svet, stojaci v určitom vzťahu k vonkajšiemu svetu. Kategória osobnosti je axiologická kategória: osobnosť svojimi aktmi je podkladom a tvorcom hodnôt. Ide tu teda o dva spôsoby prejavu: ontologicky zdieľa osobnosť s ostatnými vecami realitu a gnozeologicky objektivitu. Úroveň osobnosti závisí od úrovne subjektu. Spoločenské celky, ako národ, štát a ľudstvo, nemajú subjekt a nemôžu byť ani osobnosťami. Niet spoločenských totalitných osobností. Osobnosť sa viaže aj na vedomie. Vedomie hodnôt ako pocit zodpovednosti sa spája vždy s jednotlivcom. Osobnosť tvorí prostredníka medzi realitou a hodnotami.
Psychológia
Osobnosť v psychológii je suma všetkých psychických osobitostí vytvárajúcich individualitu jednotlivca.
Sociológia
Osobnosť je v sociológii produkt spoločenských vzťahov, konkrétny nositeľ týchto vzťahov, subjekt spoločenského života, člen určitých sociálnych skupín, element spoločenského systému.