Ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
fdecs
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
Revízia 5494059 používateľa 85.237.227.61 (diskusia) bola vrátená
Riadok 3: Riadok 3:


{{pozri|súhvezdí|Ďalekohľad (súhvezdie)}}
{{pozri|súhvezdí|Ďalekohľad (súhvezdie)}}
'''Ďalekohľad''' (teleskop) je [[hovno|optický]] prístroj na pozorovanie vzdialených objektov. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz.
'''Ďalekohľad''' (teleskop) je [[optika|optický]] prístroj na pozorovanie vzdialených objektov. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz.


Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská [[Atmosféra Zeme|atmosféra]]. Ide hlavne o [[viditeľné žiarenie|viditeľné]] a [[rádiové žiarenie]], vo väčších nadmorských výškach aj [[infračervené žiarenie]]. Ďalekohľady zachytávajúce viditeľné svetlo sú optické ďalekohľady a sú to historicky najstaršie ďalekohľady. Ďalekohľady zachytávajúce rádiové žiarenie sa nazývajú rádiové ďalekohľady alebo [[rádioteleskop]]y. Mimo zemskej atmosféry môžu pracovať aj gama, rentgenové, ultrafialové alebo infračervené ďalekohľady. Jediný optický ďalekohľad pracujúci na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme je [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]. Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd [[neutríno|neutrín]].
Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská [[Atmosféra Zeme|atmosféra]]. Ide hlavne o [[viditeľné žiarenie|viditeľné]] a [[rádiové žiarenie]], vo väčších nadmorských výškach aj [[infračervené žiarenie]]. Ďalekohľady zachytávajúce viditeľné svetlo sú optické ďalekohľady a sú to historicky najstaršie ďalekohľady. Ďalekohľady zachytávajúce rádiové žiarenie sa nazývajú rádiové ďalekohľady alebo [[rádioteleskop]]y. Mimo zemskej atmosféry môžu pracovať aj gama, rentgenové, ultrafialové alebo infračervené ďalekohľady. Jediný optický ďalekohľad pracujúci na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] Zeme je [[Hubblov vesmírny ďalekohľad]]. Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd [[neutríno|neutrín]].

Verzia z 07:53, 29. apríl 2013

replika pôvodného Newtonovho teleskopu, najstaršieho reflektoru na svete
moderný ďalekohľad
O súhvezdí pozri Ďalekohľad (súhvezdie).

Ďalekohľad (teleskop) je optický prístroj na pozorovanie vzdialených objektov. Ďalekohľad zbiera elektromagnetické žiarenie prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz.

Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská atmosféra. Ide hlavne o viditeľné a rádiové žiarenie, vo väčších nadmorských výškach aj infračervené žiarenie. Ďalekohľady zachytávajúce viditeľné svetlo sú optické ďalekohľady a sú to historicky najstaršie ďalekohľady. Ďalekohľady zachytávajúce rádiové žiarenie sa nazývajú rádiové ďalekohľady alebo rádioteleskopy. Mimo zemskej atmosféry môžu pracovať aj gama, rentgenové, ultrafialové alebo infračervené ďalekohľady. Jediný optický ďalekohľad pracujúci na obežnej dráhe Zeme je Hubblov vesmírny ďalekohľad. Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd neutrín.

Základnou časťou ďalekohľadu je objektív, ktorý vytvára v ohniskovej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť šošovka alebo vyduté zrkadlo. Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine pozorujeme buď okulárom, alebo, u väčších ďalekohľadov, fotografickou doskou, spektrografom, fotometrom, fotonásobičom, MCP, alebo CCD kamerou.

Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha aktívna a adaptívna optika.

Prvý ďalekohľad zostrojil v roku 1608 holandský optik Hans Lippershey. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr Galileo Galilei skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad - refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav slnečných škvŕn, Jupiterových mesiacov, alebo hviezdy v Mliečnej ceste. Ďalší významný astronóm, Johannes Kepler, skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil Isaac Newton.

Rozdelenie ďalekohľadov

Podľa fyzikálneho princípu

Podľa použitia

Najväčšie pozemské optické ďalekohľady

Veľké kozmické observatóriá

Pozri aj

Iné projekty