Islam: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Lukas²³ (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 213.81.214.14 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bubamara
Riadok 10: Riadok 10:
Zakladateľom islamu bol [[prorok]] [[Mohamed]] (Muhammad). Jeho učenie zdôrazňuje strohé [[jednobožstvo]] ([[Alah]]). Nerozvíja príliš [[metafyzika|metafyzické]] predstavy, ale skôr [[morálka|morálne]] a [[rituál]]ne aktivity.
Zakladateľom islamu bol [[prorok]] [[Mohamed]] (Muhammad). Jeho učenie zdôrazňuje strohé [[jednobožstvo]] ([[Alah]]). Nerozvíja príliš [[metafyzika|metafyzické]] predstavy, ale skôr [[morálka|morálne]] a [[rituál]]ne aktivity.


.
==Slovo islam ==
Slovo "islám" je odvodené z arabského slovného [[koreň]]a „slm“, ktorý znamená ''ucelený'', ''neporušený''.


== Základy viery ==
== Základy viery ==

Verzia z 12:10, 9. máj 2013

Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u
Rozšírenie islamu vo svete (2010)
Modliaci sa muslimovia

Islam alebo (nespisovne, ale často [1]) islám (arab. الإسلام al-islám – odovzdanie sa alebo podriadenie sa do vôle Božej) je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Vyznavač islamu sa volá moslim.

Náboženstvo bolo ovplyvnené judaizmom (židovským náboženstvom) a kresťanstvom, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva toho istého Boha. K moslimskému náboženstvu sa v súčasnosti hlási viac ako jedna miliarda ľudí. Islam je rozšírený hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách, hoci najviac moslimov – asi 200 miliónov – žije v Indonézii.

Zakladateľom islamu bol prorok Mohamed (Muhammad). Jeho učenie zdôrazňuje strohé jednobožstvo (Alah). Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity.

.

Základy viery

Islam je náboženstvo, ktoré vzniklo v 7. storočí po Kr. Pre pätinu obyvateľstva sveta je islam nielen náboženstvom, ale zároveň aj uceleným spôsobom života.

Boh

Existuje jediný a celkom zvrchovaný Boh – po arabsky Alláh (arab. الله), Stvoriteľ, Vládca aj Sudca všetkých. Treba sa mu úplne odovzdať; táto odovzdanosť do božej vôle sa nazýva islám (إسلامpokora, odovzdanie sa do vôle) a ten, kto sa Bohu takto odovzdal, je moslim (arab. مسلم muslim). Boh nemá podobu a nesmie byť zobrazovaný. Popri Bohu existuje mnoho nadprirodzených bytostí, anjelov i démonov, ale tí sú mu úplne podriadení a nesmú sa uctievať.

Vedľa dôrazu na božiu jedinečnosť je hlavným článkom učenia bod o poslednom súde, ktorý sa bude konať na konci času, a to zároveň podľa dvoch hľadísk – pravej viery i dobrých skutkov. Výsledkom súdu je buď večná blaženosť v raji (arab. جنة džanna – záhrada) alebo večné muky v pekle (arab. جهنم džahannam). Len bojovníci, ktorí padli na Božej ceste (arab. سبيل اﷲ sabíl Alláh), idú do raja priamo.[2] Zvláštnou kapitolou vierouky je článok o božom zjavení a jeho prostredníkovi, prorokovi Mohamedovi (arab. Muhammad). Mal predchodcov v hlásateľoch jedného Boha už od Abraháma (arab. Ibráhím), cez Ježiša (arab. Ísá) a sám je koncom tohto radu a pečaťou proroctva.

Päť pilierov islamu

  1. Šaháda (شهادة): vyznanie viery
  2. Salá (صلاة): modlitba
  3. Saúm (صوم): pôst počas mesiaca Ramadán
  4. Zaká (زكاة): almužna
  5. Hadždž (حج): púť do Mekky

Šaháda

Šaháda znie „[Svedčím, že] niet boha okrem Boha a [svedčím, že] Mohamed je posol Boží“ ([أشهد أن] لا إله إلاَّ الله و[أشهد أن] محمد رسول الله [ašhadu an] lá iláha illá-lláhu wa [ašhadu anna] muhammadan rasúlu-lláh). Toto dosvedčenie viery vyslovuje každý veriaci. Slovo „iláha“ (boh) zahŕňa všetko, čo odvádza ľudí od toho, aby uctievali jediného Boha, ktorého uctievanie má prednosť pred všetkým ostatným. Druhá časť vyjadruje, že posolstvo a tým aj náboženské poznanie sa k nám dostalo prostredníctvom človeka ako sme my. Prednes šahády je tiež súčasťou zvolávania k modlitbe, azánu. Vyznaním viery sa človek stáva muslimom, maže sa tým jeho minulosť, znamená to, akoby sa znovu narodil.

Salá

V islame existujú dva druhy modlitieb – povinné (fard) a dobrovoľné (sunna). Moslimovia sa povinne modlia päťkrát denne – pred východom slnka, napoludnie, popoludní, po západe slnka a v noci. Pred každou modlitbou je predpísaná rituálna očista. Moslimovia sa modlia na koberčekoch, otočení k Mekke. Modlitbu sprevádzajú rôzne úkony a postoje, napr. klaňanie sa. Čas modlitby ohlasuje muezín spievaním azánu z vysokej veže mešity (tzv. minaretu). Dobrovoľné modlitby sa vykonávajú mimo času stanoveného na povinné modlitby, zvyčajne za istým účelom, alebo pri nejakej príležitosti (narodenie, úmrtie, choroba).

Saúm

Počas denných hodín je nutné zdržať sa akéhokoľvek jedenia, pitia, fajčenia, pohlavného styku a iných pozemských radostí. Pôst dodržiavajú moslimovia počas deviateho mesiaca (Ramadán) lunárneho kalendára, teda 29 až 30 dní ročne. Saúm má naučiť moslimov trpezlivosti a zdržanlivosti. Existujú výnimky, napríklad deti, tehotné ženy, chorí a cestujúci sa nemusia postiť, prípadne sa postia rovnaký počet dní neskôr.

Zaká

Zaká, čo znamená očistenie, možno chápať v dvoch rovinách: [3]

  • Zaká v užšom zmysle predstavuje povinnú dávku, ktorá sa ročne odvádza islamskému štátu a je ďalej použitá predovšetkým na podporu ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi. Ide o akýsi systém sociálnej pomoci. Odvod zaká je nielen dobročinnosť, ale aj povinnosť priamo spätá s islamským náboženstvom.
  • Zaká v širšom zmysle zahŕňa ako povinné dávky, ktoré predstavujú stály príjem do štátneho rozpočtu, tak aj milodary, ktoré sú dobrovoľné a s ktorými islamský štát nemôže rátať. Islam síce nabáda moslimov k milodarom, štát si ich však vynútiť nemôže.

V islamskom štáte, v ktorom funguje systém vyberania zaká, moslim odovzdáva približne 2,5 % zo svojho majetku. Zaká sa vyberá len z nadbytočného peňažného majetku a až potom, keď tento majetok dosiahne určitú spodnú hranicu, napr. 72 g zlata, 504 g striebra, kubický meter úrody apod. Väčšinou sa vyberá iba z majetku, ktorý stojí, neaktivizuje sa a plní len funkciu úspor, pričom musí uplynúť aspoň jeden kalendárny rok odo dňa, kedy vlastník takýto majetok nadobudol. Táto dávka je povinná iba pre moslimov, ktorí nie sú sami v núdzi, to znamená, že je povinná pre tých majetnejších, solventnejších. Na druhej strane, 2,5 % nie je fixná čiastka, ale skôr minimálna hranica. Pre niektoré položky je daná vyššia sadzba, pričom sa vychádza zo zásady „čím je ľudská námaha vynaložená na dosiahnutie majetku menšia, tým je sadzba vyššia“. Napr. zo sadív a plodov – z úrody – sa odvádza 10 % (resp. 5 %, ak je úroda napájaná umelo prostredníctvom zavlažovacích zariadení) a z nájdených pokladov až 20 % hodnoty, čo je najvyššia možná čiastka.[3]

V Koráne možno nájsť niekoľko desiatok veršov, v ktorých je zaká spomenutá. Vo verši 9:60 sa píše, že dávať milodary je povinnosť uložená Bohom. V tomto verši je presne uvedené, na aké účely sa má zaká vyberať:

  • pre ľudí žijúcich pod hranicou chudoby;
  • pre biednych ľudí, ktorí nedokážu uspokojiť svoje životné potreby;
  • pre správcov, ktorí majú na starosti výber a správne rozdelenie samotnej dávky zaká;
  • pre nemoslimov, ktorých srdcia sú spriaznené s moslimami;
  • na oslobodenie otrokov z otroctva;
  • pre zadĺžených, ktorí nedokážu splatiť svoje dlhy;
  • pre tých, čo sú na ceste Božej, pre spokojnosť Božiu (fí-sabíli-lláhi);
  • pre cestujúcich, ktorí sa ocitli v núdzi.

Koránové predpisy sa v neskorších časoch nedodržiavali. Zaká sa spolu s inými daňovými príjmami dostala do štátnej pokladnice a ľubovoľne sa s ňou zaobchádzalo.[4]

Hadždž

Posledným pilierom islamu je púť do Mekky, ktorú by každý správny moslim mal absolvovať aspoň raz za život. Hadždž je spojená s množstvom rituálov, medzi najznámejšie patria obiehanie okolo svätyne Kába alebo kameňovanie Satana. Od povinnosti vykonať púť sú oslobodení tí moslimovia, ktorí na to nemajú dostatok financií alebo sú zdravotne nespôsobilí.

Korán

Bližšie informácie v hlavnom článku: Korán

Posvätnou knihou islamu je Korán (arab. القرآن‎ – al-Kur’án). Skladá sa zo 114 kapitol zvaných „súra“, ktoré pozostávajú z jednotlivých veršov zvaných „ája“. Korán obsahuje náboženské, etické, právne, kultové a i. zásady a pravidlá konania.

Proroci

Islam uznáva a ctí všetkých starozákonných prorokov, napríklad Abraháma (po arabsky Ibráhím), Mojžiša (Músá), Noeho (Núh), ako aj Ježiša (Ísá). Moslimovia síce neveria, že Ježiš bol Božím synom, že bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych, ale uznávajú ho ako jedného z Božích poslov. Títo proroci sa často spomínajú v Koráne, po niektorých sú aj pomenované celé súry. Korán pozná aj iných prorokov, ktorí sa nespomínajú v Biblii, patrí medzi nich napríklad Húd. Najdôležitejším a posledným z nich je však Mohamed, ktorý je označovaný aj ako „Pečať Prorokov“ (Al-Chátim An-Nabijín).[5]

Sunna a šía

V islame sa vyvinuli dve hlavné vetvy. Ich prívrženci sa nazývajú sunniti (sunna) a šiíti (šía). Rozdiely medzi nimi sa dajú prirovnať k rozdielom medzi katolíkmi a protestantmi v kresťanstve. Vznikli však odlišným spôsobom. Väčšinu moslimskej populácie – najmenej tri štvrtiny – tvoria sunniti.

Islamskí duchovní

Islamský duchovný sa nazýva imám. Okrem neho existuje aj funkcia muezína, ktorého úlohou je zvolávať ľudí k piatim povinným modlitbám.

Referencie

  1. Kodifikovaný tvar je iba islam, ale v odborných textoch sa vyskytuje aj tvar islám, ktorý sa viac podobá pôvodnej arabskej výslovnosti. Tvar islám je popri tom aj bohemizmus, pretože v češtine je správny tvar islám.
  2. Korán 47:4-6
  3. a b Islam – viera a náboženstvo: stať 5.3
  4. Ján Pauliny: Tisíc a jedna noc (2. zväzok), strana 350 (Tatran, Bratislava 1989)
  5. Korán 33:40

Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
  • islamweb Stránka islamskej nadácie na Slovensku
  • Islam Blog (po anglicky)

Kritika

Šablóna:Link FA

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA