Viditeľné svetlo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
d Bronto premiestnil stránku Svetlo na Viditeľné svetlo prostredníctvom presmerovania
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Viditeľné svetlo''' (iné názvy: svetlo, svetelné žiarenie, viditeľné žiarenie; ako časť elektromagnetického spektra aj: viditeľné spektrum, svetelné spektrum; pozri aj [[optické žiarenie]]) je [[elektromagnetické žiarenie]], ktoré je vďaka svojej [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] viditeľné ľudským [[oko]]m.
{{Pozri|svetle vo filozofii|svetlo (filozofia)}}


==Základné vlastnosti ==
'''Svetlo''' je [[elektromagnetické žiarenie]], ktoré je vďaka svojej [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] viditeľné [[oko]]m, alebo všeobecnejšie elektromagnetické vlnenie od infračerveného po ultrafialové. Tri základné vlastnosti svetla (a elektromagnetického vlnenia vôbec) sú [[Svietivosť (fyzika)|svietivosť]] ([[amplitúda]]), [[farba (fyzika)|farba]] ([[frekvencia (fyzika)|frekvencia]]) a [[polarizácia]] (uhol vlnenia). Kvôli dualite častice a vlnenia má svetlo vlastnosti ako [[vlnenie|vlnenia]], tak aj [[častica (fyzika)|častice]].
{{Hlavný článok|Elektromagnetické žiarenie}}
Tak ako elektromagnetické žiarenie vôbec, má aj viditeľné svetlo tak vlastnosti [[vlnenie|vlnenia]], ako aj vlastnosti [[častica (fyzika)|častice]].

Tak ako elektromagnetické vlnenie vôbec, má aj viditeľné svetlo nasledujúce základné vlastnosti: [[Svietivosť (fyzika)|svietivosť]] ([[amplitúda]]), [[farba (fyzika)|farba]] ([[frekvencia (fyzika)|frekvencia]]) a [[polarizácia]] (uhol vlnenia).


== Viditeľné svetlo ==
== Viditeľné svetlo ==

Verzia z 10:18, 16. máj 2013

Viditeľné svetlo (iné názvy: svetlo, svetelné žiarenie, viditeľné žiarenie; ako časť elektromagnetického spektra aj: viditeľné spektrum, svetelné spektrum; pozri aj optické žiarenie) je elektromagnetické žiarenie, ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné ľudským okom.

Základné vlastnosti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Elektromagnetické žiarenie

Tak ako elektromagnetické žiarenie vôbec, má aj viditeľné svetlo tak vlastnosti vlnenia, ako aj vlastnosti častice.

Tak ako elektromagnetické vlnenie vôbec, má aj viditeľné svetlo nasledujúce základné vlastnosti: svietivosť (amplitúda), farba (frekvencia) a polarizácia (uhol vlnenia).

Viditeľné svetlo

Viditeľné svetlo je časť elektromagnetického spektra s frekvenciou 7,5×1014 Hz (hertz) až 3,8×1014 Hz, kde rýchlosť (c), frekvencia (f alebo ν), a vlnová dĺžka (λ) zachovávajú vzťah:

a rýchlosť svetla vo vákuu c0 je konštanta. Vlnová dĺžka viditeľného svetla vo vákuu, je teda 380 nm (fialová zložka) až 780 nm (červená zložka).

Presnejšie povedané tento rozsah je viditeľným svetlom pre človeka. Niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to, čo je pre človeka už infračervené žiarenie.

Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch, to znamená, že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť.

Rýchlosť svetla

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rýchlosť svetla

Rýchlosť svetla bola v histórii veľakrát meraná. Prvé presné meranie vykonal Dán Ole Rømer v roku 1676. Pozoroval pohyb planéty Jupiter a jeho mesiaca Io teleskopom a spozoroval odchýlku v zdanlivej dobe obehu Io. Rømer vyrátal rýchlosť svetla na 227 000 km/s.

Prvé úspešné meranie pozemskými prostriedkami vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. Fizeau poslal zväzok svetla na zrkadlo vložiac mu do cesty točiace sa ozubené koleso. Pri známej rýchlosti otáčania kolesa vyrátal rýchlosť svetla na 313 000 km/s.

Presné merania určili rýchlosť svetla na 299 792 458 m/s. Rýchlosť svetla je vo všetkých smeroch vo vákuu rovnaká a nezávisí od vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa.

Lom svetla

Bližšie informácie v hlavnom článku: Snellov zákon

V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takýmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho index lomu n, kde

kde je rýchlosť svetla vo vákuu a rýchlosť svetla v danom prostredí. Index lomu vo vákuu je n = 1 a v inom prostredí n > 1.

Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.

Optika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Optika

Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva optika.

Farba a vlnová dĺžka

Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm).

Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.

Meranie svetla

Nasledujúcimi veličinami popisujeme svetlo:

Svetlo tiež popisujú:

Zdroje svetla

Iné projekty


Šablóna:Link GA