Viditeľné svetlo: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 20: | Riadok 20: | ||
== Lom svetla == |
== Lom svetla == |
||
{{hlavný článok|Index lomu}} |
|||
{{hlavný článok|Snellov zákon}} |
{{hlavný článok|Snellov zákon}} |
||
V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takýmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti [[vákuum|vákuu]] vyjadruje jeho [[index lomu]] |
V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takýmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti [[vákuum|vákuu]] vyjadruje jeho [[absolútny index lomu]]. |
||
:<math> n = \frac{c_0}{c} \;\!</math> |
|||
kde <math>c_0\;\!</math> je rýchlosť svetla vo vákuu a <math>c\;\!</math> rýchlosť svetla v danom prostredí. Index lomu vo vákuu je ''n'' = 1 a v inom prostredí ''n'' > 1. |
|||
Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na [[šošovka (optika)|šošovke]] sa využíva v [[okuliare|okuliaroch]], [[lupa|lupách]], [[kontaktné šošovky|kontaktných šošovkách]], [[mikroskop]]och či [[refrakčný teleskop|refrakčných teleskopoch]]. |
Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na [[šošovka (optika)|šošovke]] sa využíva v [[okuliare|okuliaroch]], [[lupa|lupách]], [[kontaktné šošovky|kontaktných šošovkách]], [[mikroskop]]och či [[refrakčný teleskop|refrakčných teleskopoch]]. |
Verzia z 12:59, 16. máj 2013
Viditeľné svetlo (iné názvy: svetlo, svetelné žiarenie, viditeľné žiarenie; ako časť elektromagnetického spektra aj: viditeľné spektrum, svetelné spektrum; ako vlnenie aj: svetelné vlnenie/vlny, viditeľné vlnenie; pozri aj optické žiarenie) je elektromagnetické žiarenie, ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné ľudským okom, čiže žiarenie s vlnovou dĺžkou od 380 nm (alebo 300/350/400 nm) do 780 (alebo 700/750/760/800) nm. Fyziologický vnem, ktorý spôsobuje viditeľné svetlo v ľudskom oku, sa nazýva videnie.
Základné vlastnosti
Tak ako elektromagnetické žiarenie vôbec, má aj viditeľné svetlo tak vlastnosti vlnenia, ako aj vlastnosti častice.
Vzťah medzi frekvenciou svetla (elektromag. žiarenia) f a jeho vlnovou dĺžkou λ znie:
pričom c je rýchlosť svetla vo vákuu.
O rýchlosti svetla pozri článok rýchlosť svetla.
Rozsah viditeľného svetla
Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch.
Presné hranice rozsahu viditeľného svetla nemožne presne stanoviť, lebo sa môžu meniť v závislosti od pozorovateľa (človeka). Okrem toho treba poznamenať, že niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj infračervené žiarenie.
Lom svetla
V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takýmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho absolútny index lomu.
Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.
Optika
Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva optika.
Farba a vlnová dĺžka
Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm).
Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.
Meranie svetla
Nasledujúcimi veličinami opisujeme svetlo:
- jas
- osvetlenie (jednotka: lux)
- svetelný tok (jednotka SI: lúmen)
- svietivosť (jednotka SI: kandela)
Svetlo opisujú aj:
- amplitúda,
- farba (alebo frekvencia), a
- polarizácia.
Zdroje svetla
- sálanie tepla (žiarenie čierneho telesa)
- žiarenie žiarovky
- slnečné svetlo
- žeravé pevné častice v plameňoch (oheň)
- atómová spektrálna emisia (emisie môžu byť stimulované alebo spontánne)
- urýchlenie voľného nosiče prúdu (zvyčajne elektrónu)
- chemiluminiscencia
- fluorescencia
- fosforencia
- bioluminiscencia
- sonoluminiscencia
- triboluminiscencia
- radioaktivný rozpad
- anihilácia páru častica-antičastica
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Viditeľné svetlo
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viditeľné svetlo
- Wikislovník ponúka heslo svetlo