Iovianus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 13:39, 17. máj 2013

Iovianus (iné mená: Jovianus, Jovianos, Iovian, Jovian, Jovián, Flavius Iovianus, Imperator Caesar Flavius Iovianus Augustus; * 331, Singidunum – † 17. február 364, Dadastana, Turecko) bol od roku 363 rímsky cisár.

Na cisársky trón Rímskej ríše nastúpil v roku 363 ako nástupca Iuliana Apostatu. Iovianus bol čestný muž, ale ako už história mnohokrát ukázala, čestnosť nie je vždy rozhodujúcou vlastnosťou, ktorá by zabezpečila silu a veľkosť panovníka. Nebolo tomu tak ani v tomto prípade. Iovianovi na rozdiel od jeho predchodcu chýbala energickosť a rozhodnosť. Podarilo sa mu síce zvyšky Apostatovho vojska doviesť bezpečne späť domov, ako diplomat však veľké úspechy nedosiahol. Následný mier uzavretý s Perzskou ríšou výrazne oslabil rímske pozície na východe. Cisár totiž súhlasil s odstúpením rozsiahlych území na východe impéria a nárokov na Arménsko v prospech Perzie.

Čo sa týka vnútorných záležitostí ríše, Iovianus zrušil všetky náboženské reformy cisára Iuliana Apostatu, a tým opäť zaručil kresťanstvu hegemóniu v oblasti náboženstva Rímskej ríše. Viac toho ale spraviť nestihol, zomrel totiž už v roku 364. Nastúpil na trón vo veľmi ťažkej situácii a na reformy v podstate ani nemal čas. Jeho nástupcom sa stal Valentinián I. (Flavius Valentinianus).

Literatúra

V. Zamarovský, Dejiny písané Rímom, Bratislava 2002

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iovianus

Vladárske tituly
Iovianus Konštantínovská dynastia
Predchodca Iulianus Apostata	cisár 363 – 364	Nástupca Valentinián I.

Šablóna:Link FA

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:Jovian1.jpg|náhľad|Iovianus]]
-'''Iovianus''' (* [[331]], [[Singidunum]] – † [[17. február]] [[364]], [[Dadastana]], [[Turecko]]), známy tiež ako '''Imperator Caesar Flavius Iovianus Augustus''' bol od roku [[363]] rímsky cisár.
+'''Iovianus''' (iné mená: '''Jovianus, Jovianos, Iovian, Jovian, Jovián, Flavius Iovianus, Imperator Caesar Flavius Iovianus Augustus'''; * [[331]], [[Singidunum]] – † [[17. február]] [[364]], [[Dadastana]], [[Turecko]]) bol od roku [[363]] rímsky cisár.
-Na cisársky trón [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] nastúpil v roku 363 ako nástupca [[Iulianus Apostata|Iuliana Apostatu]]. Iovianus bol čestný muž, ale ako už história mnohokrát ukázala, čestnosť nie je vždy rozhodujúcou vlastnosťou, ktorá by zabezpečila  silu a veľkosť panovníka. Nebolo tomu tak ani v tomto prípade. Iovianovi na rozdiel od jeho predchodcu chýbala energickosť a rozhodnosť. Podarilo sa mu síce zvyšky Apostatovho vojska doviesť bezpečne späť domov, ako diplomat však veľké úspechy nedosiahol. Následný mier uzavretý s [[Novoperzská ríša|Perzskou ríšou]] výrazne oslabil rímske pozície na východe. Cisár totiž súhlasil s odstúpením rozsiahlych území na východe impéria a nárokov na [[Arménsko]] v prospech Perzie.
+Na cisársky trón [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] nastúpil v roku 363 ako nástupca [[Julián (cisár)|Iuliana Apostatu]]. Iovianus bol čestný muž, ale ako už história mnohokrát ukázala, čestnosť nie je vždy rozhodujúcou vlastnosťou, ktorá by zabezpečila  silu a veľkosť panovníka. Nebolo tomu tak ani v tomto prípade. Iovianovi na rozdiel od jeho predchodcu chýbala energickosť a rozhodnosť. Podarilo sa mu síce zvyšky Apostatovho vojska doviesť bezpečne späť domov, ako diplomat však veľké úspechy nedosiahol. Následný mier uzavretý s [[Novoperzská ríša|Perzskou ríšou]] výrazne oslabil rímske pozície na východe. Cisár totiž súhlasil s odstúpením rozsiahlych území na východe impéria a nárokov na [[Arménsko]] v prospech Perzie.
-Čo sa týka vnútorných záležitostí ríše, Iovianus zrušil všetky náboženské reformy cisára [[Iulianus Apostata|Iulianusa Apostatu]], a tým opäť zaručil kresťanstvu hegemóniu v oblasti náboženstva Rímskej ríše. Viac toho ale spraviť nestihol, zomrel totiž už v roku 364. Nastúpil na trón vo veľmi ťažkej situácii a na reformy v podstate ani nemal čas. Jeho nástupcom sa stal [[Valentinián I.]] (''Flavius Valentinianus)''.
+Čo sa týka vnútorných záležitostí ríše, Iovianus zrušil všetky náboženské reformy cisára Iuliana Apostatu, a tým opäť zaručil kresťanstvu hegemóniu v oblasti náboženstva Rímskej ríše. Viac toho ale spraviť nestihol, zomrel totiž už v roku 364. Nastúpil na trón vo veľmi ťažkej situácii a na reformy v podstate ani nemal čas. Jeho nástupcom sa stal [[Valentinián I.]] (''Flavius Valentinianus)''.
 == Literatúra ==