Fašodská kríza: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
== Náčrt udalostí == |
== Náčrt udalostí == |
||
Briti mali v [[Afrika|Afrike]] sen o úplnom severojužnom spojení svojich afrických kolónií, a to prostredníctvom transafrickej železnice [[Káhira]] - [[Kapské Mesto]] (jej myšlienkovým otcom bol [[Cecil Rhodes]]). Táto predstava sa však prelínala so záujmami druhej koloniálnej ríše - [[Francúzsko|Francúzska]], ktoré chcelo obdobným spôsobom prepojiť svoje africké kolónie od [[Senegal]]u na západnom pobreží Afriky až po [[Francúzske Somálsko]] (dnes [[Džibutsko]]) na pobreží [[Červené more|Červeného mora]]. Obidve ambície sa pretli v [[Sudán|sudánskom]] mestečku [[Kodok|Fašoda]] (dnes ''Kodok'') na [[Biely Níl|Bielom Níle]], |
Briti mali v [[Afrika|Afrike]] sen o úplnom severojužnom spojení svojich afrických kolónií, a to prostredníctvom transafrickej železnice [[Káhira]] - [[Kapské Mesto]] (jej myšlienkovým otcom bol [[Cecil Rhodes]]). Táto predstava sa však prelínala so záujmami druhej silnej koloniálnej ríše v oblasti - [[Francúzsko|Francúzska]], ktoré chcelo obdobným spôsobom prepojiť svoje africké kolónie od [[Senegal]]u na západnom pobreží Afriky až po [[Francúzske Somálsko]] (dnes [[Džibutsko]]) na pobreží [[Červené more|Červeného mora]]. Obidve ambície sa pretli v [[Sudán|sudánskom]] mestečku [[Kodok|Fašoda]] (dnes ''Kodok'') na [[Biely Níl|Bielom Níle]], do ktorého dorazila v [[júl]]i [[1898]] francúzska výprava pod vedením kapitána [[Jean-Baptiste Marchand]]a. Briti na [[územie|území]] severného [[Sudán]]u pôsobili už dlhšiu dobu, keď sa im krátko predtým podarilo zničiť [[Ríša Mahdího|ríšu Mahdího]] a po bitke pri [[Omdurman]]e a následnom dobytí [[Chartúm (mesto)|Chartúmu]] sa presunuli pod velením generála [[Herbert Kitchener|Herberta Kitchenera]] v [[september|septembri]] [[1898]] do Fašody. |
||
Od tejto chvíle počas ďalších dvoch mesiacov boli vzájomné britsko-francúzske vzťahy zmrazené. Londýn žiadal, aby francúzsky oddiel opustil fašodskú oblasť. Francúzskemu vedeniu v tých časoch komplikovala situáciu vnútropolitická kríza okolo [[Dreyfusova aféra|Dreyfusovej aféry]] a ani spojenecká [[Ruská ríša]] nemalo najmenšie pochopenie pre koloniálne dobrodružstvo v Afrike, a tak [[3. november|novembra]] [[1898]] Marchandovi muži dostali príkaz stiahnuť sa z pozícií. Definitívnu bodku za sporom dala zmluva z [[21. marec|21. marca]] [[1899]], v ktorej Francúzsko uznáva povodie horného Nílu za sféru britského vplyvu. |
Od tejto chvíle počas ďalších dvoch mesiacov boli vzájomné britsko-francúzske vzťahy zmrazené. Londýn žiadal, aby francúzsky oddiel opustil fašodskú oblasť. Francúzskemu vedeniu v tých časoch komplikovala situáciu vnútropolitická kríza okolo [[Dreyfusova aféra|Dreyfusovej aféry]] a ani spojenecká [[Ruská ríša]] nemalo najmenšie pochopenie pre koloniálne dobrodružstvo v Afrike, a tak [[3. november|novembra]] [[1898]] Marchandovi muži dostali príkaz stiahnuť sa z pozícií. Definitívnu bodku za sporom dala zmluva z [[21. marec|21. marca]] [[1899]], v ktorej Francúzsko uznáva povodie horného Nílu za sféru britského vplyvu. |
||
Verzia z 20:01, 18. máj 2013
Fašodská kríza (iné názvy: fašodský incident) označuje vyvrcholenie územných sporov dvoch koloniálnych ríší (francúzskej a britskej) o územia vo východnej Afrike. Vznikla následkom francúzskej expedície do Fašody na Bielom Níle, ktorá bola zameraná na získanie kontroly nad Nílom a vytlačenie Británie z Egypta.
Náčrt udalostí
Briti mali v Afrike sen o úplnom severojužnom spojení svojich afrických kolónií, a to prostredníctvom transafrickej železnice Káhira - Kapské Mesto (jej myšlienkovým otcom bol Cecil Rhodes). Táto predstava sa však prelínala so záujmami druhej silnej koloniálnej ríše v oblasti - Francúzska, ktoré chcelo obdobným spôsobom prepojiť svoje africké kolónie od Senegalu na západnom pobreží Afriky až po Francúzske Somálsko (dnes Džibutsko) na pobreží Červeného mora. Obidve ambície sa pretli v sudánskom mestečku Fašoda (dnes Kodok) na Bielom Níle, do ktorého dorazila v júli 1898 francúzska výprava pod vedením kapitána Jean-Baptiste Marchanda. Briti na území severného Sudánu pôsobili už dlhšiu dobu, keď sa im krátko predtým podarilo zničiť ríšu Mahdího a po bitke pri Omdurmane a následnom dobytí Chartúmu sa presunuli pod velením generála Herberta Kitchenera v septembri 1898 do Fašody.
Od tejto chvíle počas ďalších dvoch mesiacov boli vzájomné britsko-francúzske vzťahy zmrazené. Londýn žiadal, aby francúzsky oddiel opustil fašodskú oblasť. Francúzskemu vedeniu v tých časoch komplikovala situáciu vnútropolitická kríza okolo Dreyfusovej aféry a ani spojenecká Ruská ríša nemalo najmenšie pochopenie pre koloniálne dobrodružstvo v Afrike, a tak novembra 1898 Marchandovi muži dostali príkaz stiahnuť sa z pozícií. Definitívnu bodku za sporom dala zmluva z 21. marca 1899, v ktorej Francúzsko uznáva povodie horného Nílu za sféru britského vplyvu.
Fašodská kríza bola najvážnejšou britsko-francúzskou roztržkou v druhej polovici 19. storočie a jej výsledkem bolo francúzske poníženie. Takisto ukázala limity francúzskej zahraničnej politiky a zakrátko potom sa Francúzsko realisticky rozhodla pre kooperatívny rámec vzťahov so svojimi susedmi. Urovnanie vzťahov medzi Francúzskom a Veľkou Britániou umožnilo neskoršie uzavretie tzv. srdečnej dohody.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Fašodská krize na českej Wikipédii a Fashoda Incident na anglickej Wikipédii.