Aiolos (syn Helléna): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 10 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q406388)
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 5: Riadok 5:
Zo vzťahu Aiola a [[Cheirón|Cheirónovej]] dcéry veštice [[Theia|Theie]] sa narodila [[Melanippé]]<ref name="Hyginus">[[Hyginus Mythographus]], ''Fabulae'', 157.</ref>. Dcéra Melanippé žila na kráľovskom dvore svojho otca, neskôr ju otec premenoval na [[Arne (mytológia)|Arné]] a najal jej za vychovávateľa muža menom Desmontes. Keď Arné dospela zapáčila sa bohu morí [[Poseidón (boh)|Poseidónovi]] a po krátkom čase mu porodila dvojčatá. Jedno dieťa dostalo meno [[Aiolos (vládca vetrov)|Aiolos]] a stalo sa v dospelosti vládcom vetrov, zatiaľ čo druhé, menom [[Boiótos]] matka vrátila do Tesálie, kde sa jej potom tento syn stal kráľom južnej Tesálie.
Zo vzťahu Aiola a [[Cheirón|Cheirónovej]] dcéry veštice [[Theia|Theie]] sa narodila [[Melanippé]]<ref name="Hyginus">[[Hyginus Mythographus]], ''Fabulae'', 157.</ref>. Dcéra Melanippé žila na kráľovskom dvore svojho otca, neskôr ju otec premenoval na [[Arne (mytológia)|Arné]] a najal jej za vychovávateľa muža menom Desmontes. Keď Arné dospela zapáčila sa bohu morí [[Poseidón (boh)|Poseidónovi]] a po krátkom čase mu porodila dvojčatá. Jedno dieťa dostalo meno [[Aiolos (vládca vetrov)|Aiolos]] a stalo sa v dospelosti vládcom vetrov, zatiaľ čo druhé, menom [[Boiótos]] matka vrátila do Tesálie, kde sa jej potom tento syn stal kráľom južnej Tesálie.


Tesálsky kráľ Aiolos sa oženil s [[Enareté|Enaretou]] dcérou [[Déimachos|Déimacha]] s ktorou mal mnoho detí – najviac [[starovek|antických]] autorov uvádza, že sa im narodilo sedem chlapcov a päť dievčat<ref name="Pseudo-Apollodoros">[[Pseudo-Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 1,7,2 – 3.</ref>
Tesálsky kráľ Aiolos sa oženil s [[Enareté|Enaretou]], dcérou [[Déimachos (otec Enarety)|Déimacha]], s ktorou mal mnoho detí – najviac [[starovek|antických]] autorov uvádza, že sa im narodilo sedem chlapcov a päť dievčat<ref name="Pseudo-Apollodoros">[[Pseudo-Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 1,7,2 – 3.</ref>
, ale sú aj mýty, kde sa ich počet uvádza väčší. Podľa niektorých mýtov, mali štyroch synov, ktorí založili štyri grécke kmene.
, ale sú aj mýty, kde sa ich počet uvádza väčší. Podľa niektorých mýtov, mali štyroch synov, ktorí založili štyri grécke kmene.



Verzia z 06:42, 24. máj 2013

Aiolos (iné názvy: Aeolus, nesprávne(?) Aiólos, zriedkavo Eol; starogr. ΑἴολοςAiolos, latinsky Aeolus) je v gréckej mytológii syn praotca Grékov Helléna. Bol kráľ v Tesálii a zakladateľ kmeňa Aiolov.

Aiolos bol najstarším synom Helléna a jeho manželky nymfy Orséis. Jeho mladšími bratmi boli Xuthos a Dóros. Po smrti Helléna sa nástupcom na tesálskom tróne stal jeho prvorodený syn Aiolos.

Zo vzťahu Aiola a Cheirónovej dcéry veštice Theie sa narodila Melanippé[1]. Dcéra Melanippé žila na kráľovskom dvore svojho otca, neskôr ju otec premenoval na Arné a najal jej za vychovávateľa muža menom Desmontes. Keď Arné dospela zapáčila sa bohu morí Poseidónovi a po krátkom čase mu porodila dvojčatá. Jedno dieťa dostalo meno Aiolos a stalo sa v dospelosti vládcom vetrov, zatiaľ čo druhé, menom Boiótos matka vrátila do Tesálie, kde sa jej potom tento syn stal kráľom južnej Tesálie.

Tesálsky kráľ Aiolos sa oženil s Enaretou, dcérou Déimacha, s ktorou mal mnoho detí – najviac antických autorov uvádza, že sa im narodilo sedem chlapcov a päť dievčat[2] , ale sú aj mýty, kde sa ich počet uvádza väčší. Podľa niektorých mýtov, mali štyroch synov, ktorí založili štyri grécke kmene.

Aiolos mal päť dcér, Kanaku, Alkyonu, Perimédu, Kalyku, Peisidiku a sedem synov:

Po jeho smrti sa kráľom Tesálie stal syn Salmóneus, ​​aj keď podľa zákona ním mal byť prvorodený Sizyfos.

Mnohí neskorší antickí autori stotožňovali tesálskeho kráľa Aiola s Aiolom vládcom vetrov, ale iní tvrdili, že medzi nimi žiadny vzťah neexistuje.

Referencie

  1. Hyginus Mythographus, Fabulae, 157.
  2. Pseudo-Apollodoros, Bibliotheca, 1,7,2 – 3.

Zdroje