Karol Veľký: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 5519257 používateľa 87.197.28.89 (diskusia) bola vrátená |
Nahrádzam stránku textom „Caute kokoti“ |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
Caute kokoti |
|||
[[Súbor:Dürer karl der grosse.jpg|náhľad|Karol Veľký]] |
|||
'''Karol I. Veľký''' (* pravdepodobne [[2. apríl]] [[748]], [[Prüm]] – † [[28. január]] [[814]], [[Aachen]]) bol [[kráľ]] [[Frankovia|Frankov]] ([[768]] – [[814]]) a [[cisár]] Západu ([[800]] – [[814]]) z rodu [[Karolovci|Karolovcov]]. |
|||
== Nástup na trón a vláda == |
|||
Po smrti otca [[Pipin Krátky|Pipina Krátkeho]] sa delil najskôr o moc a kráľovstvo s bratom [[Karolman I.|Karolmanom]], ktorý však čoskoro zomrel a tak sa Karol stal jediným franským vládcom s kokotom pojebanym curakom skurvenym. Expanziou Karola Veľkého vznikla za jeho vlády koncom 8. a začiatkom 9. storočia v západnej Európe obrovská ríša. Na východe siahali jej hranice až po [[Labe]] a stredný [[Dunaj]], na juhu po [[Apeniny]], na juhozápade po rieku [[Iber]], ako prirodzené hranice jej slúžili [[Atlantický oceán]] a [[Severné more]]. |
|||
[[Súbor:Growth of Frankish Power, 481-814 Edit.jpeg|thumb|left|Mapa zobrazujúca územné zisky Karola Veľkého pre Franskú ríšu (v modrom)]] |
|||
Karol rozšíril svoju ríšu všetkými smermi. Podporoval pápeža [[Hadrián I.|Hadriána I.]] v boji proti [[Longobardi|Longobardom]] a po porážke ich kráľa [[Didier]]a ([[773]]) sám prijal titul longobardského kráľa. Potvrdil pápežovi panstvo nad ravenským [[exarchát]]om a roku [[781]] sa presne určili hranice pápežského štátu. Z krajiny Longobardov a vojvodstva Spoleta vznikol taliansky štát, ako samostatný celok Franskej ríše. Za jeho kráľa bol pomazaný Karolov štvorročný syn Pipin. V tom istom čase čelil Karol akvitánskej snahe o samostatnosť vytvorením [[Akvitánsko|Akvitánskeho kráľovstva]] pre svojho syna [[Ľudovít Pobožný|Ľudovíta]]. Chcel ovládnuť aj oblasti za [[Rýn]]om, ktoré sa sústavne bránili uznaniu franskej zvrchovanosti. |
|||
Viac ako tridsať rokov ([[772]] – [[804]]) trvali kruté boje proti pohanským [[Sasi|Sasom]], ktorí sídlili v dolnom Nemecku. Krvavé represálie sa spájali s násilným obracaním na kresťanstvo a presídľovaním Sasov do iných oblastí. Po ovládnutí ich územia tu zaviedol Karol franskú grófsku správu, poskytol Sasom rovnaké práva ako mali obyvatelia jeho ríše a dal tiež spísať ich vlastné [[saské právo]] (802 – 803). Potlačil aj vzburu bavorského vojvodu [[Tassillon]]a a [[Bavorsko]] stratilo roku [[788]] úplne svoju nezávislosť. Podnikol dve vojenské výpravy proti [[Avari|Avarom]] a úplne vyvrátil ich štát v [[Panónia|Panónii]]. V Podunajsku založil dve pohraničné marky, kde sa sústredila misijná činnosť cirkvi, zameraná na christianizáciu [[Slovania|Slovanov]]. |
|||
Ani na juhozápadnej hranici Karlovej ríše nevládol pokoj. Karolove vojská zasiahli do vnútorných rozporov medzi Arabmi na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Ich výprava sa však roku [[778]] skončila porážkou v Roncevalskom priesmyku (je známa z Piesne o Rolandovi). Až roku [[795]] dobyli Frankovia časť územia za [[Pyreneje|Pyrenejami]], kde Karol založil španielsku marku so sídlom v [[Barcelona|Barcelone]]. |
|||
=== Karol cisárom === |
|||
[[Súbor:Raphael_Charlemagne.jpg|náhľad|[[Raffael]]ova korunovácia Karola Veľkého]] |
|||
Na Vianoce roku [[800]] [[pápež]] [[Lev III.]] korunoval Karola Veľkého v rímskej katedrále sv. Petra za cisára. Korunovácia spôsobila spočiatku napätie medzi Franskou ríšou a Byzanciou, ktoré neskôr prerástlo v ozbrojený boj. Karolov syn Pipin zaútočil na benátske ostrovy a [[Dalmácia|dalmatský]] prístav [[Zadar]]. [[Byzancia]] napokon uznala Karolovu cisársku hodnosť ([[812]]). Odvtedy mal kresťanský svet dvoch cisárov a dve nezávislé cisárstva: východné a západné. |
|||
Karol sa usiloval o jednotnú správu svojej krajiny; rozdelil ju na grófstva. Okrem toho zaviedol zvláštnu inštitúciu kráľovských poslov (''missi dominici''); zabezpečovali spojenie medzi rôznymi časťami ríše a starali sa o splnenie panovníkových príkazov. Každoročne zvolával zhromaždenia cirkevných aj laických hodnostárov. Vydával písomné kráľovské nariadenia – kapituláriá. Napriek tomu zostala Karlova ríša [[konglomerát]]om rôznorodých území. |
|||
=== Vzdelanosť a umenie === |
|||
[[Súbor:Aachen-cathedral-inside.jpg|náhľad|Kaplnka Karola Veľkého v Aachenskej katedrále]] |
|||
Karol podporoval rozvoj vzdelanosti, staral sa o zakladanie a rozkvet škôl pri kláštoroch a biskupstvách. Za jeho vlády sa začalo písať čitateľne upraveným písmom – [[Karolínska minuskula|karolínskou minuskulou]]. V kláštoroch sa opisovali diela klasických autorov, ktoré slúžili ako vzor pre správnu latinčinu. Karol povolal na svoj dvor najlepších európskych učencov svojho času [[Alcuin z Yorku|Alcuina z anglického Yorku]], [[Pavol Diakon|Pavla Diakona]] z Longobardie, [[Eginhard]]a z Nemecka, [[Teodulf]]a z vizigótskeho Španielska. |
|||
Rozvíjala sa aj [[architektúra]] a [[výtvarné umenie]]. Rozvoj vzdelanosti, aj keď len v malopočetnej vrstve kňazov, nadviazal na intelektuálne dedičstvo minulosti a pomohol ho ďalej zachovať. Oprávnene sa teda o tomto období hovorí ako o [[Karolínska renesancia|karolínskej renesancii]]. |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt|commons=Category:Carolus Magnus}} |
|||
== Externé odkazy == |
|||
* [http://www.newadvent.org/cathen/03610c.htm Catholic Encyclopedia] |
|||
{{Biografický výhonok}} |
|||
{{Panovníci Francúzska (2)}} |
|||
[[Kategória:Vládcovia Frankov]] |
|||
{{Link GA|es}} |
|||
{{Link GA|ja}} |
|||
{{Link GA|lt}} |
|||
Verzia z 10:44, 24. máj 2013
Caute kokoti