Ján Jesenský-Jessenius

Ján Jesenius
lekár, politik, filozof, autor vedeckých spisov
Narodenie	1566 Vroclav, Poľsko (vtedy Habsburská monarchia)
Úmrtie	21. jún 1621 Praha, Česko (vtedy Habsburská monarchia)
Odkazy
Commons	Ján Jesenský-Jessenius
Biografický portál

Ján Jesenius alebo Ján Jessenius alebo Ján Jesenský alebo Ján/Jan z Jesenu (*1566 Vroclav, Habsburská monarchia – † 21. jún 1621 Praha, Habsburská monarchia) bol slovenský lekár, politik, filozof a autor vedeckých spisov.

Životopis

Ján Jesenius pochádzal z uhorského zemianskeho rodu, ktorý mal korene v slovenskom Turci. Vzdelanie získal najprv na univerzite v nemeckom Wittenbergu, kde študoval filozofiu a medicínu (od roku 1583), v štúdiu neskôr pokračoval na univerzite v Lipsku (od roku 1585) a v talianskej Padove (od roku 1588). Doktorom medicíny sa Jessenius stal v roku 1591 (za spis „ O ochorení žlče po trojdennej zimnici“), zároveń získal aj doktorát z filozofie, ktorý mu bol uznaný až na pražskej univerzite. Padovská (katolícka) univerzita mu ju ako evanjelikovi odmietla.

Od roku 1600 prednášal na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr bol aj jej rektorom. Tu bola vykonaná Jánom Jesseniom prvá verejná pitva ľudského tela v českých krajinách (pitvané bolo telo obesenca). Popis pitvy v roku 1601 vydal Jessenius v 9 prednáškach pod názvom "Anatomiae Pragae anno MDC solenniter administratae historiai". Prispel k rozvoju anatómie.

V roku 1602 prišiel Jessenius do Prahy opäť a to na osobné žiadosti cisára Rudolfa II. Habsburského, ktorému slúžil ako lekár. Zároveň Jessenius získal nové kontakty z radov českej šľachty a vydal veľa vedeckých prác či spisov.

V roku 1608 Ján Jessenius Prahu opústil a vstúpil ako osobný lekár do služieb brata Rudolfa II. Matyáša v službách uhorského kráľa a budúceho habsburského cisára bol až do roku 1612. V roku 1617 sa Jessenius vrátil do Prahy tretí krát a stal sa rektorom univerzity, o rok neskôr sa stal profesorom histórie.

V roku 1618 navštívil Bratislavu, aby zabránil zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. V tom istom roku bol v Bratislave zatknutý a prevezený do Viedne, kde bol niekoľko mesiacov väznený. Po prepustení sa vrátil na rektorský post v Prahe.

Po bitke na Bielej hore a nástupe Ferdinanda II. Habsburského na český trón bol Jessenius zatknutý a odsúdený na trest smrti. Za účasť na protihabsburskom povstaní, bol 21. júna 1621 ,spolu s ďalšími 27 vojvodmi popravený na Staromestskom námestí v Prahe. Usmrtili ho mečom kata Jana Mydlařa. Vyrezali mu jazyk a hlavu zavesili na Staromestskej veži, neskôr v roku 1631 ich premiestnili do Týnskeho chrámu, no dnes netušíme, kde sa pozostatky Jána Jessenia nachádzajú.

Dielo

• De generatione el vitae humanae periodis
• De sanguine vena secta demisso judicium
• De ossibus. Tractatus. Witebergae : Samuel Selfisch, 1601.(Vydané v podobe faksimile so slovenským prekladom. Martin : Osveta, 1981)
• Averdus pestem consilium

Pamiatka

• Zlatá čestná plaketa SAV Jána Jessenia
• Je po ňom pomenovaná planétka 11830 Jessenius, (objaviteľ, český astronóm Antonín Mrkos 2. mája 1984.)
• Je po ňom pomenovaný rýchlik EC Jan Jesenius
• Je po ňom pomenovaná Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského so sídlom v Martine

Literatúra

• Zborník Ján Jessenius
• ZÚBEK, Ľudo: Doktor Jesenius, Bratislava, 1956.
• BOKESOVÁ-UHEROVÁ, Mária: Ján Jessenius 1566-1621. (K 400. výročiu narodenia), Bratislava, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
• NEJESCHLEBA, Tomáš: Jan Jessenius v kontextu renesanční filosofie, Praha, Vyšehrad, 2008.
• POLIŠENSKÝ, Josef: Jan Jesenský-Jessenius. Studie s ukázkami z díla, Praha, Svobodné slovo, 1965.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Jesenský-Jessenius