Brezno: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Verzia používateľa 90.181.36.134 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Legobot
Riadok 117: Riadok 117:
bol byt strážnika, ktorý úderom na zvon ohlasoval nebezpečenstvo požiaru.
bol byt strážnika, ktorý úderom na zvon ohlasoval nebezpečenstvo požiaru.
Mohutná hranolová stavba s manzardovou strechou a základňou 10x{{m|10|m}} má
Mohutná hranolová stavba s manzardovou strechou a základňou 10x{{m|10|m}} má
výšku 31 metrov. V r. 1924 boli do veže inštalované tri zvony. Najväčší s
výšku 31 metrov. V r.1369 boli do veže inštalované tri zvony. Najväčší s
nápisom „Svätý Floriáne, chráň nás od ohne“ váži {{kg|580}}, druhý má hmotnosť
nápisom „SvätýFLAROK, chráň nás od ohne“ váži {{kg|580}}, druhý má hmotnosť
{{kg|358}}, najmenší 139,5 kilogramový má odliaty nápis „Svátý Michale, neopusť
{{kg|358}}, najmenší 11.1 kilogramový má odliaty nápis „Svátý Michale, neopusť
nás v poslednom boji“.
nás v poslednom boji“.


Verzia z 17:32, 28. máj 2013

Brezno
mesto
Centrum mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Horehronie
Vodný tok Hron
Nadmorská výška 504 m n. m.
Súradnice 48°48′24″S 19°38′32″V / 48,806667°S 19,642222°V / 48.806667; 19.642222
Rozloha 121,96 km² (12 196 ha) [1]
Obyvateľstvo 19 790 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 162,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1265
Primátor Ing. Jaroslav Demian[3] (Smer-SD, SNS)
PSČ 977 01, 977 03
ŠÚJ 508497
EČV (do r. 2022) BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Námestie gen. M. R. Štefánika 1
977 01  Brezno 1
E-mailová adresa info@Brezno.sk, podatelna@Brezno.sk
Telefón 630 62 31, 630 62 36
Fax 630 62 29
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Brezno
Webová stránka: brezno.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Brezňan[4]

Brezno (v minulosti Brezno nad Hronom, maď. Breznóbánya, nem. Bries, Briesen)[5] je okresné mesto ležiace v Banskobystrickom kraji na Slovensku.

Časti obce

  • Mestské časti: Brezno mesto, Mazorníkovo, Bujakovo, Predné Halny, Zadné Halny, Rohozná, Podkoreňová.

Ulice

  • Fučíkova, Cesta osloboditeľov, Poľná, Sládkovičova, Hronská, Fraňa Kráľa, Nálepkova, Clementisova, Malinovského, Kozmonautov, Boženy Němcovej, Rázusova, M. R. Štefánika, Československej Armády (ČSA), Štvrť Ladislava Novomeského (ŠLN, Západ, Cesta k Štadionu), Pionierska Ul., 9. Mája, Bernolákova, Švermova, Kukučínova, Bottova, Jesenského, Laskomerského, Jilemnického, Železničná, Ladislava Sáru, Moysesova, Vránskeho, Záhradná, Cintorínska, Stromová, Nábrežie Dukelských Hrdinov (NDH), Štúrova, Sekurisova, Hradby, Hviezdoslavova, Chalupkova, Mostárenská, Černáková, Školská, Krčulova, MPČL, Štúrova, atď.

Obyvatelia Brezna radi nazyvaju ulice skratkami – ČSA, ŠLN, MPČL, NDH a pod

Vodné toky

  • Cez Brezno preteká rieka Hron, druhá najdlhšia rieka na Slovensku.
  • Pri Bujakove sa sprava vlieva Zúbra, ďalej opäť sprava Ježová a v Zadných Halnách Rohozná zľava a Vagnár sprava.
  • V Predných Halnách následne ústi pravostranný Drakšiar, v meste ľavostranné Brezenec a Drábsko a tiež pravostranné Lužné.

Symboly mesta

Symbolmi mesta Brezna sú erb, vlajka a pečať.

Politika

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie z roku 2001: Slováci 92,8%, Maďari 0,2%, Česi 0,8%, Rómovia 4,6%, ostatní 1,6%.

Vierovyznanie: Rímskokatolíci 68,89%, Evanjelici 8,47%, Gréckokatolíci 0,98%, Svedkovia Jehovovi 0,53%

Čestné občianstvo

Na základe štatútu mesta Brezna sa osobám ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o jeho kultúrny, hospodársky a športový rozvoj, ochranu jeho záujmov a šírenie dobrého mena doma aj v zahraničí udeľuje titul „Čestný občan mesta Brezna“. Titul doteraz získali:

  • Ernest Bielik (1969) – veliteľ partizánskej brigády Jánošík. Titul mu bol udelený za veľké zásluhy v boji proti fašizmu a osobitne za oslobodenie mesta Brezna.
  • Nikolaj Semionovič Radulov (1970) – partizánsky veliteľ. Titul mu bol udelený za veľké bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
  • Alexej Michajlovič Sadilenko (1970) – veliteľ partizánskeho zväzku Chruščov. Titul mu bol udelený za bojové zásluhy, oslobodenia mesta Brezna a celej vlasti.
  • Ladislav Ťažký (1997) – rodák z Čierneho Balogu, slovenský spisovateľ, esejista, dramatik a publicista. Titul mu bol udelený za pozitívny vzťah k mestu vyjadrený v jeho literárnych prácach.
  • Daniel Compagnon (1998) – stredoškolský učiteľ z partnerského francúzskeho mesta Meudon. Titul mu bol udelený za dlhoročnú aktivitu a rozvoj priateľských vzťahov medzi súbormi a organizáciami mesta Brezna a miest Francúzska. Titul získal pri príležitosti životného jubilea 50 rokov.
  • Ivan Bella (1999) – prvý slovenský kozmonaut, brezniansky rodák, titul získal za propagáciu mesta pri kozmickom lete
  • Hervé Marseille (1999) – starosta mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Georges Koch (1999) – zástupca starostu mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Henry Wolf (1999) – čestný starosta mesta Meudon. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov pri príležitosti podpísania oficiálnej zmluvy Brezno – Meudon.
  • Vladimír Valach (2001) – bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku. Titul mu bol udelený za rozvoj slovensko-francúzskych vzťahov.
  • Ľudovít Petránsky (2003) – rodák z Brezna, univerzitný profesor, autor významných publikácií a výstav z oblasti dejín umenia a dizajnu. Titul mu bol udelený pri príležitosti životného jubilea 60 rokov.
  • Jaroslav Siman (2003) – prednosta detskej chirurgie v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave. Čestné občianstvo mu bolo udelené za dlhoročnú spoluprácu s hotelovou akadémiou, breznianskou nemocnicou, ale najmä za záchranu mnohých ľudských životov aj občanov nášho regiónu.
  • Zlatica Balažovjech – Klincová (2005) – maliarka, breznianska rodáčka
  • Ladislav Bartko (2005) – bývalý učiteľ breznianskeho gymnázia, vysokoškolský učiteľ
  • Pavol Datko (2006) – rodák z Čierneho Balogu, kanadský občan
  • Joseph Nivet a Barbara Nivet, rod. Striešová in memoriam (2007) - ocenenie udelené za rozvoj francúzsko-slovenských vzťahov v oblasti školstva, kultúry
  • nár. umelec Ladislav Chudík (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí, za vysoko profesionálnu hereckú činnosť, šírenie slovenského jazyka doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania vynikajúcimi tvorivými umeleckými a hereckými výkonmi
  • Adriana Karembeu, rod. Sklenaříková (2008) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna a Slovenska vo svete, za verejno-prospešnú činnosť a za činnosť spojenú s ochranou základných ľudských práv a slobôd
  • Samuel Brečka (2009) - ocenenie udelené za celoživotné dielo, ktorým sa významným spôsobom zaslúžil o obohatenie ľudského poznania a propagáciu mesta Brezna doma i v zahraničí
  • Ján Grexa (2009) - ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna doma i v zahraničí a za obohatenie ľudského poznania v oblasti histórie športu a olympionizmu
  • Pavel Louda (2009) - starosta družobného mesta Nový Bydžov, ocenenie udelené za šírenie dobrého mena mesta Brezna v zahraničí

Kultúra a zaujímavosti

Divadlo

V Brezne už dlhé roky pôsobí Divadelný súbor Jána Chalupku. Jeho korene siahajú až do polovice 18. storočia. Divadelný súbor sa pravidelne zúčastňuje a získava ocenenia na domácich aj zahraničných prehliadkach amatérskeho divadla.

Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje niekoľko dní trvajúci inšpiratívny festival Divadelná chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj amatérske divadlá zo Slovenska a zahraničia.

Múzeá

Hudba

Stavby

ZVONICA

Táto dominanta mesta bola postavená v r. 1830 v klasicistnom duchu. V minulosti slúžila ako strážna veža, nad tretím nadzemným zvonovým podlažím bol byt strážnika, ktorý úderom na zvon ohlasoval nebezpečenstvo požiaru. Mohutná hranolová stavba s manzardovou strechou a základňou 10x10 m má výšku 31 metrov. V r.1369 boli do veže inštalované tri zvony. Najväčší s nápisom „SvätýFLAROK, chráň nás od ohne“ váži 580 kg, druhý má hmotnosť 358 kg, najmenší 11.1 kilogramový má odliaty nápis „Svátý Michale, neopusť nás v poslednom boji“.

Pamiatky

V meste Brezno je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1786, kostol sv. Kríža z roku 1619 a kaplnka Panny Márie. Jedinou sakrálnou židovskou pamiatkou v Horehronskom regióne je breznianska synagóga. Postavili ju v roku 1902.

Piaristická rezidencia (dnes obvodný úrad)so zachovanou kláštornou kaplnkou – národná kultúrna pamiatka.

Tzv. "kostolčok" v historickom jadre mesta Brezno sprítomňuje misijnú, pastoračnú a pedagogickú pôsobnosť piaristického rádu v miestnom i európskom kontexte (1673 – 1856). Nachádzajú sa v ňom najstaršie umelecké doklady z torza neogotického oltára z prvého breznianskeho kostola – polychrómovaná plastika Panny Márie a tabuľové obrazy sv. Barbory a sv. Doroty. Spolu s historickou knižnicou vo farskom úrade, ako jednej z mála pôvodných a dodnes funkčných kláštorných knižníc na Slovensku, predstavuje najcennejšiu duchovnú kultúrno-historickú pamätihodnosť regiónu. Pri príležitosti jubilejného roka sv. Jozefa Kalazanského v roku 2007(450. výročie narodenia zakladateľa rehole a prvej zbožnej školy v Európe) bola na historickej budove odhalená pamätná tabuľa (Marek Locek).

Šport

  • Športový klub Brezno,
  • Airsoftový team
  • HK Brezno
  • Volejbalový klub MŠK Brezno
  • Karate Klub Milana Piliara MŠK Brezno
  • Šporotvo-strelecký klub MŠK Brezno
  • Klub slovenských turistov Brezno
  • Slovenský cykloklub Ďumbier
  • Atletický klub Mostáreň MŠK Brezno
  • Stolnotenisový oddiel MŠK Brezno
  • Klub biatlonu ŠŠSM – MŠK Brezno
  • Plavecký klub ŠK Flipper

Pravidelné podujatia

Od roku 2005 sa v Brezne pravidelne organizuje inšpiratívny divadelný festival Divadelná chalupka, ktorého sa zúčastňujú profesionálne aj neprofesionálne divadlá zo slovenska a zo zahraničia. Súťaž kresleného humoru – Bomburova šabľa. Každoročne sa na začiatku Júna organizujú "Dni mesta Brezna".

Kulinárske špeciality

Brezniansky syr – pod týmto názvom sa predávala bryndza z okolia Brezna výnimočnej chuti, názov bol pre svoju úspešnosť často preberaný výrobcami bryndze z iného kraja.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Breznom vedie železničná trať Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala. V júni 2013 sa má začať výstavba obchvatu mesta. V prvej etape by mala byť postavená časť od Banskej Bystrice po Baldovský most. Stavba má stáť 18,5 milióna € a má trvať 24 mesiacov.[6]


Dôležité firmy

Od polovice roku 2007 poskytuje spoločnosť BrNET s.r.o. pre nekomerčné účely voľne prístupný WiFi Internet na námestí.

Školstvo

  • Základne školy:
    • ZŠ s MŠ Pionierska 2
    • Karola Rapoša - Pionierska 4
    • ZŠ s MŠ Mazorníkovo
  • Základné umelecké školy:
    • ZUŠ Brezno
  • Špeciálne základné školy:
    • ŠZŠ Záhradná 2
  • Stredné školy:
    • Gymnázium Jána Chalupku
    • Hotelová akadémia
    • Obchodná akadémia
    • Spojená škola Brezno vznikla zlúčením Strednej priemyselnej školy a Dievčenskej odbornej školy Valaská – Piesok v roku 2006. V roku 2008 sa k nej pripojilo aj Stredné odborné učilište Brezno – Mazorníkovo.
    • Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG
  • Vysoké školy:

Osobnosti

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Brezňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : VEDA, 1998. ISBN 80-224-0530-2.
  6. ↑ Začiatok výstavby obchvatu Brezna sa predpokladá v polovici tohto roka [online]. Petit Press, 07.01.2013, [cit. 2013-01-08]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Brezno

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Brezno&oldid=5526800“