Anafora (poetika): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:42, 30. máj 2013

Anafora je slovná figúra, opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku po sebe idúcich veršov alebo viet, opak epifory.

Anafora (z gréc. znovuuvedenie i epanafora): štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním tých istých slov alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov, prípadne viet v prozaických textoch. Anafora je vhodným prostriedkom na vytváranie vetného paralelizmu. Na začiatku jednotlivých veršov či viet v próze sa obyčajne opakuje významové jadro, ku ktorému sa pridávajú nové výpovede, metafory a iné básnické trópy. V tvorbe nadrealistov sa k anafore priraďujú rozličné asociácie vytvárajúce medzi sebou ostré významové kontrasty, prípadne zabezpečujúce gradáciu.

Nadrealistická tvorba priam oplýva anaforou:

Ostávajte zdravé vilky nocou zmietnuté
Ostávajte zdravé hlavy tŕním ovité
Ostávajte zdravé kolieska na dvojkolke
Ostávajte zdravé drobné mince v tobolke
Ostaň aj ty zdravý medicejský kardinál
Že si Boccaciovi pri básnení radieval

(Š. Žáry: Bronzová vlčica)

V slov. naturizme sa anafora stáva vhodným prostriedkom lyrizácie prózy a zároveň zabezpečuje využívanie vetného paralelizmu a priraďovanie rozličných asociácií akoby pod seba. Uplatňuje sa pritom simultánnosť radenia výpovedí, čo je charakteristický znak lyriky oproti sukcesívnosti prevládajúcej v epike: Po chvíli ozve sa zdola, z hmly, jemný klepot. Klepot sa pravidelne zosilňuje. Z osuhle na dne údolia vynoruje sa postava. Môže to byť blúdiaci duch tohto pustého kraja. Môže to byť zlovestný posol vojen, požiarov, hladu a moru. (D. Chrobák: Návrat O. Baláža)

Príklady anafory

1. ukážka

Jedno, či náhliš sa

jedno, či ležíš chorý

jedno, či drvíš skaly a prenášaš hory

jedno, či neprijímaš návštevy

jedno, či blúdiš v tme a cestu hľadáš pustatinou

jedno, či sedíš na lavičke v parku

alebo trpíš obrátený stene.

2. ukážka

Láska je rozkvitnutá ruža,

láska sú slzy v očiach muža,

láska je dieťa pri hraní,

láska sú kvety v náručí ženy,

láska je úsmev i cez slzy,

láska je odkaz tvojej mamy,

láska sú tieto moje riadky,

láska je niečo prekrásne.

Diela

Ján Kostra - Každý deň

Verzia z 22:54, 7. marec 2013 upraviť Addbot (diskusia \| príspevky) 108 055 editací d Bot: Odstránenie 34 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q486050) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:42, 30. máj 2013 upraviť vrátiť 217.12.49.182 (diskusia) pravopis Ďalšia úprava →
Riadok 1:		Riadok 1:
	'''Anafora''' je slovná figúra, opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za ~~sebou~~ idúcich veršov alebo viet, opak [[Epifora\|epifory]].		'''Anafora''' je slovná figúra, opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku po sebe idúcich veršov alebo viet, opak [[Epifora\|epifory]].

	Anafora (z gréc. znovuuvedenie i epanafora): štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním tých istých slov alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov, prípadne viet v prozaických textoch. Anafora je vhodným prostriedkom na vytváranie vetného paralelizmu. Na začiatku jednotlivých veršov či viet v próze sa obyčajne opakuje významové jadro, ku ktorému sa pridávajú nové výpovede, metafory a iné básnické trópy. V tvorbe nadrealistov sa k anafore priraďujú rozličné asociácie vytvárajúce medzi sebou ostré významové kontrasty, prípadne zabezpečujúce gradáciu.		Anafora (z gréc. znovuuvedenie i epanafora): štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním tých istých slov alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov, prípadne viet v prozaických textoch. Anafora je vhodným prostriedkom na vytváranie vetného paralelizmu. Na začiatku jednotlivých veršov či viet v próze sa obyčajne opakuje významové jadro, ku ktorému sa pridávajú nové výpovede, metafory a iné básnické trópy. V tvorbe nadrealistov sa k anafore priraďujú rozličné asociácie vytvárajúce medzi sebou ostré významové kontrasty, prípadne zabezpečujúce gradáciu.