Dionýz Blaškovič: Rozdiel medzi revíziami
→Životopis: typografia |
d kategórie, wikilinky |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|Portrét = |
|Portrét = |
||
|Popis = |
|Popis = slovenský lekár a pedagóg |
||
|Veľkosť obrázka = |
|Veľkosť obrázka = |
||
|Dátum narodenia =[[2. august]] [[1913]] |
|Dátum narodenia =[[2. august]] [[1913]] |
||
|Miesto narodenia =[[Jablonica]] |
|Miesto narodenia =[[Jablonica]], [[Slovensko]] |
||
|Dátum úmrtia ={{dúv|1998|11|17|1913|8|2}} |
|Dátum úmrtia ={{dúv|1998|11|17|1913|8|2}} |
||
|Miesto úmrtia =[[Bratislava]] |
|Miesto úmrtia =[[Bratislava]], [[Slovensko]] |
||
}} |
}} |
||
prof. MUDr. '''Dionýz Blaškovič''', DrSc. (* [[2. august]] [[1913]], [[Jablonica]] |
prof. MUDr. '''Dionýz Blaškovič''', DrSc. (* [[2. august]] [[1913]], [[Jablonica]] - † [[17. november]] [[1998]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[Bakteriológia|bakteriológ]], [[virológia|virológ]], [[lekár]], [[učiteľ|pedagóg]] a [[Akadémia (spoločnosť učencov)|akademik]]. |
||
Vedecky sa venoval najmä patogenéze, biologickým a biochemickým vlastnostiam baktérií, laboratórnej diagnostike vírusových nákaz a ekológii vírusov [[chrípka|chrípky]] a [[kliešťová encefalitída|kliešťovej encefalitídy]]. |
Vedecky sa venoval najmä patogenéze, biologickým a biochemickým vlastnostiam baktérií, laboratórnej diagnostike vírusových nákaz a ekológii vírusov [[chrípka|chrípky]] a [[kliešťová encefalitída|kliešťovej encefalitídy]]. |
||
Riadok 17: | Riadok 17: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Vyrastal v rodine učiteľa, v historickom prostredí [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] s bohatou prírodovedeckou tradíciou, kde aj maturoval. Už počas vysokoškolských štúdií na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe začal pracovať v bakteriologicko-sérologickom ústave tejto fakulty, kde stretáva doc. F. Patočku a dr. I. Málka. Najviac ho priťahovala [[bakteriológia]], keďže v tom čase boli [[infekčné choroby]] hlavnou príčinou úmrtnosti. |
Vyrastal v rodine učiteľa, v historickom prostredí [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] s bohatou prírodovedeckou tradíciou, kde aj maturoval. Už počas vysokoškolských štúdií na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe začal pracovať v bakteriologicko-sérologickom ústave tejto fakulty, kde stretáva doc. F. Patočku a dr. I. Málka. Najviac ho priťahovala [[bakteriológia]], keďže v tom čase boli [[infekčné choroby]] hlavnou príčinou úmrtnosti. |
||
V medicíne sa začali v plnšej miere uplatňovať exaktné vyšetrovacie metódy biochemické a najmä bakteriologické. Aj po promócii v roku 1937 plánoval svoju budúcnosť na tomto pracovisku, ale musel nastúpiť na základnú vojenskú službu na Slovensku. Podarilo sa mu však aj počas nej udržať kontakt s ústavom na lekárskej fakulte a vykonávať ju vo vojenských bakteriologických laboratóriách v Prahe a v Bratislave. |
V medicíne sa začali v plnšej miere uplatňovať exaktné vyšetrovacie metódy biochemické a najmä bakteriologické. Aj po promócii v roku [[1937]] plánoval svoju budúcnosť na tomto pracovisku, ale musel nastúpiť na základnú vojenskú službu na Slovensku. Podarilo sa mu však aj počas nej udržať kontakt s ústavom na lekárskej fakulte a vykonávať ju vo vojenských bakteriologických laboratóriách v Prahe a v Bratislave. |
||
Dňa 1. júna 1939 nastúpil na Ústav hygieny a bakteriológie LFSU v[[Bratislava|Bratislave]] ako asistent u prof. Muchu. V tejto funkcii budoval Mikrobiologický odbor Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Počas 2. svetovej vojny vstúpil do funkcie hygienika do povstaleckej armády. Ako účastník [[SNP]] a protifašistického odboja počas SNP založil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] diagnostickú stanicu - základ neskoršej krajskej hygienickej stanice. V tom období sa mu podarilo úspešne bojovať proti epidémii [[dyzentéria|dyzentérie]], ktorá prepukla v Blatnickej doline, za čo mu boli udelené prvé vyznamenania. |
Dňa 1. júna [[1939]] nastúpil na Ústav hygieny a bakteriológie LFSU v[[Bratislava|Bratislave]] ako asistent u prof. Muchu. V tejto funkcii budoval Mikrobiologický odbor Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Počas 2. svetovej vojny vstúpil do funkcie hygienika do povstaleckej armády. Ako účastník [[SNP]] a protifašistického odboja počas SNP založil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] diagnostickú stanicu - základ neskoršej krajskej hygienickej stanice. V tom období sa mu podarilo úspešne bojovať proti epidémii [[dyzentéria|dyzentérie]], ktorá prepukla v Blatnickej doline, za čo mu boli udelené prvé vyznamenania. |
||
Po vojne požiadal o štipendium Rockefellerovej nadácie v USA. Na rok nastúpil na Michiganskú univerzitu k prof. Francisovi, kde sa cielene začal zaujímať o [[virológia|virológiu]]. Po návrate z USA v roku 1948 vybudoval virologické pracovisko v rámci Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Dňa 1. januára 1953 vznikol Virologický ústav [[ČSAV]] a Blaškovič bol menovaný za prvého riaditeľa. Ústav si rýchlo získal uznanie doma i v zahraničí. |
Po vojne požiadal o štipendium Rockefellerovej nadácie v USA. Na rok nastúpil na Michiganskú univerzitu k prof. Francisovi, kde sa cielene začal zaujímať o [[virológia|virológiu]]. Po návrate z USA v roku [[1948]] vybudoval virologické pracovisko v rámci Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Dňa 1. januára 1953 vznikol Virologický ústav [[ČSAV]] a Blaškovič bol menovaný za prvého riaditeľa. Ústav si rýchlo získal uznanie doma i v zahraničí. |
||
Pod jeho vedením sa rozpracovala veľmi významná koncepcia prírodných ohniskových nákaz a s tým spojené ekologické problémy vírusov a vírusových ochorení. Nasledoval objav prenosu vírusu [[kliešťová encefalitída|kliešťovej encefalitídy]] kozím mliekom v tzv. Rožňavskej epidémii a významné poznatky o štruktúre, antigénnych vlastnostiach, imunológii a prenose vírusu kliešťového zápalu mozgu. Významne prispel k štúdiu premenlivosti vírusu [[chrípka|chrípky]]. Jeho spolupracovníci a žiaci pod jeho vedením publikovali mnoho prác týkajúcich sa imunologicko-morfologických analýz vírusu chrípky. Ďalším vírusom, ktorým venoval pozornosť boli herpetické vírusy, perzistencia a latencia [[herpetické infekcie|herpetických infekcií]] a patogenéza herpetických infekcií. Objavil herpetický vírus hlodavcov. Na ústave podporoval štúdium rastlinných vírusov, ricketsií a chlamýdií, štúdium nešpecifickej protivírusovej obrany, štúdium interferónov, genetiku vírusov, štúdium antivírusových látok a molekulárnej biológie vírusov. V ostatných rokoch sa ťažiskom jeho práce stal záujem o evolučnú a komparatívnu virológiu. |
Pod jeho vedením sa rozpracovala veľmi významná koncepcia prírodných ohniskových nákaz a s tým spojené ekologické problémy vírusov a vírusových ochorení. Nasledoval objav prenosu vírusu [[kliešťová encefalitída|kliešťovej encefalitídy]] kozím mliekom v tzv. Rožňavskej epidémii a významné poznatky o štruktúre, antigénnych vlastnostiach, imunológii a prenose vírusu kliešťového zápalu mozgu. Významne prispel k štúdiu premenlivosti vírusu [[chrípka|chrípky]]. Jeho spolupracovníci a žiaci pod jeho vedením publikovali mnoho prác týkajúcich sa imunologicko-morfologických analýz vírusu chrípky. Ďalším vírusom, ktorým venoval pozornosť boli herpetické vírusy, perzistencia a latencia [[herpetické infekcie|herpetických infekcií]] a patogenéza herpetických infekcií. Objavil herpetický vírus hlodavcov. Na ústave podporoval štúdium rastlinných vírusov, ricketsií a chlamýdií, štúdium nešpecifickej protivírusovej obrany, štúdium interferónov, genetiku vírusov, štúdium antivírusových látok a molekulárnej biológie vírusov. V ostatných rokoch sa ťažiskom jeho práce stal záujem o evolučnú a komparatívnu virológiu. |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
Vždy rozvíjal zahraničné kontakty. Stal sa čestným zahraničným členom akadémie vied v New Yorku, v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík, v Poľsku a Srbsku. Bol členom početných vedeckých spoločností, expertom [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] pre oblasť vírusových nákaz, jedno volebné obdobie vykonával funkciu generálneho sekretára Medzinárodnej rady vedeckých zväzov (ICSU) a mnohé ďalšie. |
Vždy rozvíjal zahraničné kontakty. Stal sa čestným zahraničným členom akadémie vied v New Yorku, v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík, v Poľsku a Srbsku. Bol členom početných vedeckých spoločností, expertom [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] pre oblasť vírusových nákaz, jedno volebné obdobie vykonával funkciu generálneho sekretára Medzinárodnej rady vedeckých zväzov (ICSU) a mnohé ďalšie. |
||
Už v roku 1957 založil s akademikom A. A. Smorodintsevom medzinárodný virologický časopis [[Acta virologica]], v jazyku anglickom a ruskom. Po roku 1990 vychádza už len jeho anglická verzia. Po roku 1968 to bola takmer jediná možnosť publikovania pracovníkov Virologického ústavu SAV. |
Už v roku [[1957]] založil s akademikom A. A. Smorodintsevom medzinárodný virologický časopis [[Acta virologica]], v jazyku anglickom a ruskom. Po roku 1990 vychádza už len jeho anglická verzia. Po roku 1968 to bola takmer jediná možnosť publikovania pracovníkov Virologického ústavu SAV. |
||
Nepretržite sa venoval pedagogickej činnosti a výchove vedeckých pracovníkov. V roku 1949 po návrate z USA vybudoval Katedru mikrobiológie LFUK v Bratislave, v roku 1968 založil prvú Katedru všeobecnej a aplikovanej virológie na Prírodovedeckej fakulte UK pri Virologickom ústave, na ktorých ako riadny profesor prednášal virológiu. Pripravil pre študentov prvé slovenské skriptá a učebnicu virológie. Na virologickom ústave organizoval postgraduálne kurzy Medzinárodnej organizácie pre výskum bunky (ICRO), na ktorých sa školili mladí virológovia z celého sveta. |
Nepretržite sa venoval pedagogickej činnosti a výchove vedeckých pracovníkov. V roku 1949 po návrate z USA vybudoval Katedru mikrobiológie LFUK v Bratislave, v roku [[1968]] založil prvú Katedru všeobecnej a aplikovanej virológie na Prírodovedeckej fakulte UK pri Virologickom ústave, na ktorých ako riadny profesor prednášal virológiu. Pripravil pre študentov prvé slovenské skriptá a učebnicu virológie. Na virologickom ústave organizoval postgraduálne kurzy Medzinárodnej organizácie pre výskum bunky (ICRO), na ktorých sa školili mladí virológovia z celého sveta. |
||
Za svoju významnú vedecko-výskumnú, organizačnú a pedagogickú prácu bol opakovane vyznamenaný. |
Za svoju významnú vedecko-výskumnú, organizačnú a pedagogickú prácu bol opakovane vyznamenaný. |
||
Riadok 61: | Riadok 61: | ||
* ''Základy lekárskej virológie.; Dodatok: Lekársky význam chlamýdií, rickettsií a mykoplaziem'', [[1978]] |
* ''Základy lekárskej virológie.; Dodatok: Lekársky význam chlamýdií, rickettsií a mykoplaziem'', [[1978]] |
||
== Literatúra == |
== Literatúra == |
||
* [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]] |
* [[Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice|Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255{{--}}2000]] |
||
Riadok 71: | Riadok 70: | ||
* MUCHA, Vojtech. K šesťdesiatke akademika Dionýza Blaškoviča. In: Časopis lékařů českých. 1973, Roč. 112, č. 48, s. 1503-1504. ISSN 0008-7335, eISSN 1805-4420. |
* MUCHA, Vojtech. K šesťdesiatke akademika Dionýza Blaškoviča. In: Časopis lékařů českých. 1973, Roč. 112, č. 48, s. 1503-1504. ISSN 0008-7335, eISSN 1805-4420. |
||
* BORECKÝ, Ladislav. K 50-inám akademika D. Blaškoviča. In: Lekársky obzor. 1963, roč. 12, č. 9, s. 569-570. ISSN: 0457-4214. |
* BORECKÝ, Ladislav. K 50-inám akademika D. Blaškoviča. In: Lekársky obzor. 1963, roč. 12, č. 9, s. 569-570. ISSN: 0457-4214. |
||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
Riadok 77: | Riadok 75: | ||
{{DEFAULTSORT:Blaškovič, Dionýz}} |
{{DEFAULTSORT:Blaškovič, Dionýz}} |
||
⚫ | |||
[[Kategória:Úmrtia v 1998]] |
|||
[[Kategória:Slovenskí lekári]] |
[[Kategória:Slovenskí lekári]] |
||
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] |
[[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] |
||
[[Kategória:Slovenskí hygienici]] |
[[Kategória:Slovenskí hygienici]] |
||
⚫ | |||
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] |
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]] |
Verzia z 14:54, 31. máj 2013
Dionýz Blaškovič | |
slovenský lekár a pedagóg | |
Narodenie | 2. august 1913 Jablonica, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 17. november 1998 (85 rokov) Bratislava, Slovensko |
prof. MUDr. Dionýz Blaškovič, DrSc. (* 2. august 1913, Jablonica - † 17. november 1998, Bratislava) bol slovenský bakteriológ, virológ, lekár, pedagóg a akademik.
Vedecky sa venoval najmä patogenéze, biologickým a biochemickým vlastnostiam baktérií, laboratórnej diagnostike vírusových nákaz a ekológii vírusov chrípky a kliešťovej encefalitídy.
Životopis
Vyrastal v rodine učiteľa, v historickom prostredí Banskej Štiavnice s bohatou prírodovedeckou tradíciou, kde aj maturoval. Už počas vysokoškolských štúdií na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe začal pracovať v bakteriologicko-sérologickom ústave tejto fakulty, kde stretáva doc. F. Patočku a dr. I. Málka. Najviac ho priťahovala bakteriológia, keďže v tom čase boli infekčné choroby hlavnou príčinou úmrtnosti. V medicíne sa začali v plnšej miere uplatňovať exaktné vyšetrovacie metódy biochemické a najmä bakteriologické. Aj po promócii v roku 1937 plánoval svoju budúcnosť na tomto pracovisku, ale musel nastúpiť na základnú vojenskú službu na Slovensku. Podarilo sa mu však aj počas nej udržať kontakt s ústavom na lekárskej fakulte a vykonávať ju vo vojenských bakteriologických laboratóriách v Prahe a v Bratislave.
Dňa 1. júna 1939 nastúpil na Ústav hygieny a bakteriológie LFSU vBratislave ako asistent u prof. Muchu. V tejto funkcii budoval Mikrobiologický odbor Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Počas 2. svetovej vojny vstúpil do funkcie hygienika do povstaleckej armády. Ako účastník SNP a protifašistického odboja počas SNP založil v Banskej Bystrici diagnostickú stanicu - základ neskoršej krajskej hygienickej stanice. V tom období sa mu podarilo úspešne bojovať proti epidémii dyzentérie, ktorá prepukla v Blatnickej doline, za čo mu boli udelené prvé vyznamenania.
Po vojne požiadal o štipendium Rockefellerovej nadácie v USA. Na rok nastúpil na Michiganskú univerzitu k prof. Francisovi, kde sa cielene začal zaujímať o virológiu. Po návrate z USA v roku 1948 vybudoval virologické pracovisko v rámci Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu. Dňa 1. januára 1953 vznikol Virologický ústav ČSAV a Blaškovič bol menovaný za prvého riaditeľa. Ústav si rýchlo získal uznanie doma i v zahraničí.
Pod jeho vedením sa rozpracovala veľmi významná koncepcia prírodných ohniskových nákaz a s tým spojené ekologické problémy vírusov a vírusových ochorení. Nasledoval objav prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy kozím mliekom v tzv. Rožňavskej epidémii a významné poznatky o štruktúre, antigénnych vlastnostiach, imunológii a prenose vírusu kliešťového zápalu mozgu. Významne prispel k štúdiu premenlivosti vírusu chrípky. Jeho spolupracovníci a žiaci pod jeho vedením publikovali mnoho prác týkajúcich sa imunologicko-morfologických analýz vírusu chrípky. Ďalším vírusom, ktorým venoval pozornosť boli herpetické vírusy, perzistencia a latencia herpetických infekcií a patogenéza herpetických infekcií. Objavil herpetický vírus hlodavcov. Na ústave podporoval štúdium rastlinných vírusov, ricketsií a chlamýdií, štúdium nešpecifickej protivírusovej obrany, štúdium interferónov, genetiku vírusov, štúdium antivírusových látok a molekulárnej biológie vírusov. V ostatných rokoch sa ťažiskom jeho práce stal záujem o evolučnú a komparatívnu virológiu.
Jeho vedecko-výskumná práca sa vyznačuje zmyslom pre vystihnutie a riešenie problémov, interdisciplinárnym prístupom v rámci biológie a súbežným úsilím prenášať výsledky výskumu do praxe, čím prispel k rozvoju vedných odborov virológie a mikrobiológie a k pozdvihnutiu úrovne lekárskych služieb, najmä v infektológii.
Stál však i pri zrode Československej akadémie vied aj Slovenskej akadémie vied a v oboch dlhé roky zastával vysoké riadiace funkcie. Pozitívne ovplyvnil i vznik a činnosť niektorých ďalších organizácií, napr. Československej spoločnosti mikrobiologickej pri ČSAV alebo Mikrobiologicko-epidemiologickej zložky Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Vždy rozvíjal zahraničné kontakty. Stal sa čestným zahraničným členom akadémie vied v New Yorku, v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík, v Poľsku a Srbsku. Bol členom početných vedeckých spoločností, expertom Svetovej zdravotníckej organizácie pre oblasť vírusových nákaz, jedno volebné obdobie vykonával funkciu generálneho sekretára Medzinárodnej rady vedeckých zväzov (ICSU) a mnohé ďalšie.
Už v roku 1957 založil s akademikom A. A. Smorodintsevom medzinárodný virologický časopis Acta virologica, v jazyku anglickom a ruskom. Po roku 1990 vychádza už len jeho anglická verzia. Po roku 1968 to bola takmer jediná možnosť publikovania pracovníkov Virologického ústavu SAV.
Nepretržite sa venoval pedagogickej činnosti a výchove vedeckých pracovníkov. V roku 1949 po návrate z USA vybudoval Katedru mikrobiológie LFUK v Bratislave, v roku 1968 založil prvú Katedru všeobecnej a aplikovanej virológie na Prírodovedeckej fakulte UK pri Virologickom ústave, na ktorých ako riadny profesor prednášal virológiu. Pripravil pre študentov prvé slovenské skriptá a učebnicu virológie. Na virologickom ústave organizoval postgraduálne kurzy Medzinárodnej organizácie pre výskum bunky (ICRO), na ktorých sa školili mladí virológovia z celého sveta.
Za svoju významnú vedecko-výskumnú, organizačnú a pedagogickú prácu bol opakovane vyznamenaný.
Funkcie a členstvá
- predseda SAV
- podpredseda ČSAV
- člen Newyorskej akadémie vied, Akadémie vied Zäzu sovietskych socialistických republík, Akadémie prírodovedcov Leopoldina v Halle/Saale v NDR, akadémie vied v Poľsku a Srbsku
- expert SZO pre oblasť vírusových nákaz
- člen riadiaceho výboru a jedno volebné obdobie aj generálny tajomník Svetovej rady vedeckých únií (ICSU)
- člen riadiaceho výboru Medzinárodnej organizácie pre výskum bunky (ICRO)
- predseda virologickej sekcie Československej mikrobiologickej spoločnosti pri ČSAV
- člen výboru Medzinárodnej asociácie virologických spoločností
- profesor Univerzity Komenského v Bratislave
- hlavný redaktor časopisu Acta virologica, člen redakčnej rady časopisu Voprosy virusologii, člen redakčnej rady časopisu Intervirology
Vyznamenania
- 1945 Čs. vojenská medaila za zásluhy I. stupňa
- 1945 Rad Slovenského národného povstania II. triedy
- 1951 štátna cena Klementa Gottwalda
- 1956 medaila J. E. Purkyně
- 1963 štátne vyznamenanie „Rad práce“
- 1982 Rad republiky k 30. výročiu založenia ČSAV
Dielo
- Kolobeh vírusov, 1963
- Základy lekárskej virológie.; Dodatok: Lekársky význam chlamýdií, rickettsií a mykoplaziem, 1978
Literatúra
- Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
- KLIMOVÁ, A. - NÉMETHOVÁ, M. (zost.): Blaškovič, Dionýz, prof., MUDr., DrSc. In: Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 - 2000. - Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 2002. - ISBN 80-85169-62-2. - S. 25.
- BORECKÝ, Ladislav. Slavnostný príhovor na vedeckom stretnutí v Bratislave dňa 15.9.1983 pri príležitosti 70-tých narodenín akademika Dionýza Blaškovica. In: Československá epidemiologie, mikrobiologie, imunologie. 1984, Roč. 33, č. 2, S. 122-127. ISSN 0009-0522.
- VALENTA, Vlk. Akademik Dionýz Blaškovič sedemdesiatročný. In: Biológia. 1983, Roč. 38, č. 7, S. 711-713. ISSN 0006-3088.
- BORECKÝ, Ladislav. Životné jubileum akademika Dionýza Blaškovica. In: Bratislavské lekárske listy. 1978, Roč. 70, č. 2, S. 239. ISSN 0006-9248; 1336-0345.
- BORECKÝ, Ladislav. K šesťdesiatym narodeninám akademika D. Blaškoviča. In: Biológia. 1973, Roč. 28, č. 9, s. 793-794. ISSN 0006-3088.
- MUCHA, Vojtech. K šesťdesiatke akademika Dionýza Blaškoviča. In: Časopis lékařů českých. 1973, Roč. 112, č. 48, s. 1503-1504. ISSN 0008-7335, eISSN 1805-4420.
- BORECKÝ, Ladislav. K 50-inám akademika D. Blaškoviča. In: Lekársky obzor. 1963, roč. 12, č. 9, s. 569-570. ISSN: 0457-4214.
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.