Krajinná sféra: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[ |
[[Súbor:Landscape-sphere.jpg|thumb|Schéma prvkov krajinnej sféry (na obrázku je konkrétne jej výrez – krajina) s hornou a dolnou hranicou]] |
||
'''Krajinná sféra''' predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Je to základný objekt skúmania [[geografia|geografie]]. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry – [[litosféra]], [[atmosféra]], [[biosféra]], [[hydrosféra]] a [[pedosféra]] (niektorí vedci sem zaraďujú aj [[kryosféru]]), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje [[človek]] s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je [[geotop]], viacero geotopov tvorí [[chóra|chóru]], tie tvoria [[región]] a regióny tvoria [[kontinent]]. |
'''Krajinná sféra''' predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Je to základný objekt skúmania [[geografia|geografie]]. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry – [[litosféra]], [[atmosféra]], [[biosféra]], [[hydrosféra]] a [[pedosféra]] (niektorí vedci sem zaraďujú aj [[kryosféru]]), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje [[človek]] s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je [[geotop]], viacero geotopov tvorí [[chóra|chóru]], tie tvoria [[región]] a regióny tvoria [[kontinent]]. |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
== Hranice krajinnej sféry == |
== Hranice krajinnej sféry == |
||
Horná hranica krajinnej sfery Zeme môže byť definovaná dvomi spôsobmi: Ekologicke definície kladu hornu hranicu krajinnej sféry do [[ozonosféry]] v dolnej časti [[stratosféry]] (25 – 30 km) nad zemským povrchom). Ak berieme ako kriterium cirkuláciu vzduchu v troposfere, tak môžeme definovať hornu hranicu ako [[tropopauzu]] (v miernych šírkach 10 - 12 km, v okolí rovníka 16 - 18 km a v polárnych oblastiach 8 - 10 km).<ref> |
Horná hranica krajinnej sfery Zeme môže byť definovaná dvomi spôsobmi: Ekologicke definície kladu hornu hranicu krajinnej sféry do [[ozonosféry]] v dolnej časti [[stratosféry]] (25 – 30 km) nad zemským povrchom). Ak berieme ako kriterium cirkuláciu vzduchu v troposfere, tak môžeme definovať hornu hranicu ako [[tropopauzu]] (v miernych šírkach 10 - 12 km, v okolí rovníka 16 - 18 km a v polárnych oblastiach 8 - 10 km).<ref>SEKO, L. a kol. ''Geografia pre 4. ročník gymnázií''. 4. vyd. Bratislava: [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo|SPN]], 2006. s. 12</ref> |
||
Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť [[Mohorovičićova diskontinuita|Mohorovičičova plocha diskontinuity]] ({{km|35|m}} pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku {{km|5|m}}. Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe. |
Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť [[Mohorovičićova diskontinuita|Mohorovičičova plocha diskontinuity]] ({{km|35|m}} pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku {{km|5|m}}. Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe. |
||
== Referencie == |
|||
| ⚫ | |||
{{Sféry Zeme}} |
{{Sféry Zeme}} |
||
[[Kategória:Geografia]] |
[[Kategória:Geografia]] |
||
| ⚫ | |||
Seko, L. a kol. Geografia pre 4. ročník gymnázií. SPN. Bratislava. 2006, 4. vydanie. str. 12<references/> |
|||
Verzia z 18:05, 3. jún 2013
Krajinná sféra predstavuje súbor fyzicko-geografickej a humánno-geografickej sféry. Je to základný objekt skúmania geografie. Fyzicko-geografickú sféru predstavuje príroda ako taká, všetky sféry – litosféra, atmosféra, biosféra, hydrosféra a pedosféra (niektorí vedci sem zaraďujú aj kryosféru), zatiaľ čo humánno-geografickú sféru predstavuje človek s produktami svojej činnosti (napríklad zástavba, ťažba a podobne). Krajinnú sféru možno rozčleniť z množstva hľadísk. Najmenšou jednotkou je geotop, viacero geotopov tvorí chóru, tie tvoria región a regióny tvoria kontinent. Dokonalým výrezom krajinnej sféry je krajina. O geografickej krajine môžeme hovoriť iba vtedy, keď obsahuje všetky fyzicko-geografické a humánno-geografické prvky.
Hranice krajinnej sféry
Horná hranica krajinnej sfery Zeme môže byť definovaná dvomi spôsobmi: Ekologicke definície kladu hornu hranicu krajinnej sféry do ozonosféry v dolnej časti stratosféry (25 – 30 km) nad zemským povrchom). Ak berieme ako kriterium cirkuláciu vzduchu v troposfere, tak môžeme definovať hornu hranicu ako tropopauzu (v miernych šírkach 10 - 12 km, v okolí rovníka 16 - 18 km a v polárnych oblastiach 8 - 10 km).[1]
Dolnou hranicou krajinnej sféry môže byť Mohorovičičova plocha diskontinuity (35 km pod zemským povrchom), ktorá ohraničuje hĺbku, pod ktorou nie je preskúmaná Zem. Iní vedci označujú za spodnú hranicu hĺbku 5 km. Najväčšia koncentrácia geografických prvkov je pri georeliéfe.