Ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
{{pozri|súhvezdí|Ďalekohľad (súhvezdie)}} |
{{pozri|súhvezdí|Ďalekohľad (súhvezdie)}} |
||
'''Ďalekohľad''' (veľký ďalekohľad v astronómii sa volá aj '''teleskop''') je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetických vĺn]]. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad. Ďalekohľad používaný v astronómii sa volá '''astronomický ďalekohľad''' (resp. skôr historicky aj '''hvezdársky ďalekohľad'''). |
'''Ďalekohľad''' (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj '''teleskop''') je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetických vĺn]]. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad. Ďalekohľad používaný v astronómii sa volá '''astronomický ďalekohľad''' (resp. skôr historicky aj '''hvezdársky ďalekohľad'''). |
||
==Druhy == |
==Druhy == |
Verzia z 10:25, 12. jún 2013
Ďalekohľad (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj teleskop) je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom elektromagnetických vĺn. Ďalekohľad zbiera elektromagnetické žiarenie prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad. Ďalekohľad používaný v astronómii sa volá astronomický ďalekohľad (resp. skôr historicky aj hvezdársky ďalekohľad).
Druhy
- Ďalekohľady zachytávajúce optické žiarenie resp. viditeľné svetlo sa volajú optické ďalekohľady (najmä ak sú väčšie v astronómii, volajú sa aj optické teleskopy). Sú to historicky najstaršie ďalekohľady.
- Ďalekohľady zachytávajúce rádiové žiarenie sa nazývajú rádiové ďalekohľady alebo rádioteleskopy. *Mimo zemskej atmosféry môže pracovať aj gama ďalekohľad (gama teleskop), röntgenový ďalekohľad (röntgenový teleskop), ultrafialový ďalekohľad (ultrafialový teleskop) alebo infračervený ďalekohľad (infračervený teleskop).
- Medzi ďalekohľady sa zaraďujú aj neutrínové detektory napriek tomu, že nezachytávajú elektromagnetické žiarenie, ale prúd neutrín.
Pozemské ďalekohľady
Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská atmosféra. Ide hlavne o viditeľné a rádiové žiarenie, vo väčších nadmorských výškach aj infračervené žiarenie.
Optický ďalekohľad
Charakteristika
Základnou časťou ďalekohľadu je objektív, ktorý vytvára v ohniskovej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť šošovka alebo vyduté zrkadlo. Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine pozorujeme buď okulárom, alebo, u väčších ďalekohľadov, fotografickou doskou, spektrografom, fotometrom, fotonásobičom, MCP, alebo CCD kamerou.
Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha aktívna a adaptívna optika.
Jediný optický ďalekohľad pracujúci na obežnej dráhe Zeme je Hubblov vesmírny ďalekohľad.
Dejiny
Prvý ďalekohľad zostrojil v roku 1608 holandský optik Hans Lippershey. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr Galileo Galilei skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad - refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav slnečných škvŕn, Jupiterových mesiacov, alebo hviezdy v Mliečnej ceste. Ďalší významný astronóm, Johannes Kepler, skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil Isaac Newton.
Druhy
Podľa fyzikálneho princípu sa rozlišuje:
Podľa použitia sa rozlišuje
- monokulár, binokulár - prenosný prístroj
- teleskop (v užšom zmysle) - veľký stacionárny zrkadlový prístroj používaný v astronómii
Najväčšie pozemské optické ďalekohľady
- VLT (Very Large Telescope), Cerro Paranal, Čile - 4 ďalekohľady s priemerom objektívu 8,2 metra
- Veľký binokulárny ďalekohľad, Mt. Graham, Arizona - dvojica 8,4 metrových ďalekohľadov
- Keck 1 a 2, Mauna Kea, Havaj - dvojica zrkadiel z 36 segmentov
- GTC, Observatorio del Roque de los Muchachos, - 10 metrový ďalekohľad vo výstavbe
- Hobby-Eberly, Mt. Fowlkes, Texas - segmentový, 9,2 metra
- Subaru, Mauna Kea, Havaj - japonský 8,2 metrový teleskop
Veľké kozmické observatóriá
Pozri aj
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ďalekohľad
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďalekohľad