Ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 3: Riadok 3:


{{pozri|súhvezdí|Ďalekohľad (súhvezdie)}}
{{pozri|súhvezdí|Ďalekohľad (súhvezdie)}}
'''Ďalekohľad''' (veľký ďalekohľad v astronómii sa volá aj '''teleskop''') je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetických vĺn]]. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad. Ďalekohľad používaný v astronómii sa volá '''astronomický ďalekohľad''' (resp. skôr historicky aj '''hvezdársky ďalekohľad''').
'''Ďalekohľad''' (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj '''teleskop''') je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom [[elektromagnetické žiarenie|elektromagnetických vĺn]]. Ďalekohľad zbiera [[elektromagnetické žiarenie]] prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad. Ďalekohľad používaný v astronómii sa volá '''astronomický ďalekohľad''' (resp. skôr historicky aj '''hvezdársky ďalekohľad''').


==Druhy ==
==Druhy ==

Verzia z 10:25, 12. jún 2013

replika pôvodného Newtonovho teleskopu, najstaršieho reflektoru na svete
moderný ďalekohľad
O súhvezdí pozri Ďalekohľad (súhvezdie).

Ďalekohľad (veľký ďalekohľad v astronómii - alebo niekedy aj akýkoľvek ďalekohľad - sa volá aj teleskop) je prístroj na pozorovanie vzdialených objektov zberom elektromagnetických vĺn. Ďalekohľad zbiera elektromagnetické žiarenie prichádzajúce z objektov veľkou plochou a lámaním a odrážaním žiarenia vytvára jeho obraz. Pôvodne sa slovom ďalekohľad označoval len optický ďalekohľad. Ďalekohľad používaný v astronómii sa volá astronomický ďalekohľad (resp. skôr historicky aj hvezdársky ďalekohľad).

Druhy

Pozemské ďalekohľady

Pozemské ďalekohľady môžu zachytávať iba to elektromagnetické žiarenie, ktoré prepúšťa zemská atmosféra. Ide hlavne o viditeľné a rádiové žiarenie, vo väčších nadmorských výškach aj infračervené žiarenie.

Optický ďalekohľad

Charakteristika

Základnou časťou ďalekohľadu je objektív, ktorý vytvára v ohniskovej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť šošovka alebo vyduté zrkadlo. Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine pozorujeme buď okulárom, alebo, u väčších ďalekohľadov, fotografickou doskou, spektrografom, fotometrom, fotonásobičom, MCP, alebo CCD kamerou.

Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha aktívna a adaptívna optika.

Jediný optický ďalekohľad pracujúci na obežnej dráhe Zeme je Hubblov vesmírny ďalekohľad.

Dejiny

Prvý ďalekohľad zostrojil v roku 1608 holandský optik Hans Lippershey. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr Galileo Galilei skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad - refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav slnečných škvŕn, Jupiterových mesiacov, alebo hviezdy v Mliečnej ceste. Ďalší významný astronóm, Johannes Kepler, skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil Isaac Newton.

Druhy

Podľa fyzikálneho princípu sa rozlišuje:

Podľa použitia sa rozlišuje

Najväčšie pozemské optické ďalekohľady

Veľké kozmické observatóriá

Pozri aj

Iné projekty