Christine de Pisan: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 27 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q234816) |
aktualizácia, formulácia |
||
| Riadok 34: | Riadok 34: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Narodila sa v rodine lekára Thomasa de Pizan (Tommaso di Benvenuto da Pizzano). Renomovaný lekár a astrológ vyštudovaný v [[Bologna|Bologni]] bol povolaný do [[Paríž]]a [[Karol V. (Francúzsko)|Karolom V.]] v roku [[1368]]. Christine dostala na dvore Karola V. šľachtickú výchovu a vzdelanie a začala skladať lyrické poémy. Postarali sa jej o obdiv a ponuky na sobáš. V roku [[1379]] sa vydala za Étienna de Castel, ktorý dostal miesto na dvore ako tajomník. Netrvalo to dlho. Kráľ skonal v roku [[1380]] a Étienne sa ocitol bez príjmu a miesta. V roku [[1385]] umrel aj otec Pizzano. O desať rokov umrel i zruinovaný de Castel. Christine mala 26 keď sa ocitla s troma deťmi sama na kráľovskom dvore |
Narodila sa v rodine lekára Thomasa de Pizan (Tommaso di Benvenuto da Pizzano). Renomovaný lekár a astrológ vyštudovaný v [[Bologna|Bologni]] bol povolaný do [[Paríž]]a [[Karol V. (Francúzsko)|Karolom V.]] v roku [[1368]]. Christine dostala na dvore Karola V. šľachtickú výchovu a vzdelanie a začala skladať lyrické poémy. Postarali sa jej o obdiv a ponuky na sobáš. V roku [[1379]] sa vydala za Étienna de Castel, ktorý dostal miesto na dvore ako tajomník. Netrvalo to dlho. Kráľ skonal v roku [[1380]] a Étienne sa ocitol bez príjmu a miesta. V roku [[1385]] umrel aj otec Pizzano. O desať rokov umrel i zruinovaný de Castel. Christine mala 26 rokv, keď sa ocitla s troma deťmi sama na kráľovskom dvore, v tomto období čelila viacerým súdnym procesom kvôli dlhom a trpela biedou. Prijala preto miesto pisára – pisárky. Začala písať lyrické skladby ''Kniha 100 balád''. Mali veľký úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a ženy v neprajnom dvorskom prostredí. Svojimi literárnymi dielami dosiahla ochranu mocných šlachticov ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské. |
||
Angažovala sa aj za práva žien a hlavne za ich prezentáciu v literatúre. Tvorila oponentúru [[Jean de Meung|Jeanovi de Meung]] a jeho dielu ''[[Román o ruži]]'' (''Roman de la Rose''). Je to najznámejšie a najkomentovanejšie dielo v západnej Európe tých čias. Získala podporu a priateľstvo učencov [[Jean Charlier de Gerson|Jeana de Gerson]] a [[Eustache Deschamps|Eustachea Deschampsa]]. |
Angažovala sa aj za práva žien a hlavne za ich prezentáciu v literatúre. Tvorila oponentúru [[Jean de Meung|Jeanovi de Meung]] a jeho dielu ''[[Román o ruži]]'' (''Roman de la Rose''). Je to najznámejšie a najkomentovanejšie dielo v západnej Európe tých čias. Získala podporu a priateľstvo učencov [[Jean Charlier de Gerson|Jeana de Gerson]] a [[Eustache Deschamps|Eustachea Deschampsa]]. |
||
Verzia z 07:05, 1. júl 2013
| Christine de Pisan (Pizan) | |
 Christine de Pisan a jej syn | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 1364 |
| Benátky | |
| Úmrtie | 1430 |
| Poissy – kláštor, Francúzsko | |
| Národnosť | talianska, francúzska |
| Zamestnanie | spisovateľka, dvoranka na franc. kráľovskom dvore |
| Manžel | Étien de Castel |
| Deti | 3 |
| Dielo | |
| Žánre | balada, rondel, epištola, žalm, traktát, kritika |
| Obdobie | gotika |
| Témy | história,politika, filozofia, právo, vojenstvo, ženská emancipácia, príležitostná poézia |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Christine de Pisan (plné texty diel autora) |
 | Christine de Pisan (multimediálne súbory na commons) |
Christine de Pisan alebo Christine de Pizan (* 1364, Benátky – † 1430, kláštor v Poissy) bola filozofka a poetka pôvodom z Talianska píšuca po francúzsky. Christine de Pizan je prvou autorkou vo francúzskej literatúre. Písala politické a filozofické traktáty a poéziu.
Život
Narodila sa v rodine lekára Thomasa de Pizan (Tommaso di Benvenuto da Pizzano). Renomovaný lekár a astrológ vyštudovaný v Bologni bol povolaný do Paríža Karolom V. v roku 1368. Christine dostala na dvore Karola V. šľachtickú výchovu a vzdelanie a začala skladať lyrické poémy. Postarali sa jej o obdiv a ponuky na sobáš. V roku 1379 sa vydala za Étienna de Castel, ktorý dostal miesto na dvore ako tajomník. Netrvalo to dlho. Kráľ skonal v roku 1380 a Étienne sa ocitol bez príjmu a miesta. V roku 1385 umrel aj otec Pizzano. O desať rokov umrel i zruinovaný de Castel. Christine mala 26 rokv, keď sa ocitla s troma deťmi sama na kráľovskom dvore, v tomto období čelila viacerým súdnym procesom kvôli dlhom a trpela biedou. Prijala preto miesto pisára – pisárky. Začala písať lyrické skladby Kniha 100 balád. Mali veľký úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a ženy v neprajnom dvorskom prostredí. Svojimi literárnymi dielami dosiahla ochranu mocných šlachticov ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské.
Angažovala sa aj za práva žien a hlavne za ich prezentáciu v literatúre. Tvorila oponentúru Jeanovi de Meung a jeho dielu Román o ruži (Roman de la Rose). Je to najznámejšie a najkomentovanejšie dielo v západnej Európe tých čias. Získala podporu a priateľstvo učencov Jeana de Gerson a Eustachea Deschampsa.
.jpg)
Dielo
Vytvorila zbierku lyrických poém naratívneho charakteru, napr. Seulette sui et Seulette veuil estre.
Napísala istý druh manifestu za práva žien.
Zaplietla sa do prvého francúzskeho literárneho sporu, ktorý je považovaný za akýsi jednoduchý manifest feministického hnutia. Jej „Epistre au Dieu d´Amour“ – List bohu lásky (1399) – a jej „Dit de la Rose“ – Slovo o ruži (1402), kritika druhej časti Románu o ruži od Jeana de Meung, provokujú výnimočné protiprúdy inteligencie tej doby.
Tento typ rečí bol považovaný za dosť škandalózny:
« Et jurent fort et promettent et mentent
Estre loiaulx, secrez, et puis s'en vantent. »
preklad:
A súdia silno a navrhujú a kážu
byť lojálny, potajomky, a potom odchádzajú.
Neváhala sa vyjadrovať o politike (List kráľovnej Isabeau) a o práve vojenskom (Kniha o vedení vojny a jazdectve). Reagujúc na rozklad kráľovstva počas vojny medzi Armaňakovcami a Burgunďanmi vydala na žiadosť vojvodu Filipa Burgundského výnimočné a dôležité dielo pre súčasných historikov „Kniha o činoch a dobrých mravoch kráľa Karola V. Múdreho“, biografiu bohatú na detaily o panovaní jej mentora Karola V. Francúzskeho.
Väčšina jej diel sa zachovala v autorských rukopisoch, čo je výnimočné pre túto epochu.
Dielo zabudnuté a znovuobjavené
Christine dosiahla veľkú popularitu v prostredí vtedajšieho dvora. Dosvedčujú to zachované bohato ilustrované rukopisy. Čo nebol jednomyseľný názor medzi cirkevnými hodnostármi a klerikmi vydesenými z toho, že vidia ženu súťažiť v ich teritóriu filozofie a vedy. Jej výhrady voči mizogýnnym názorom Jeana de Meung jej priniesli útoky proti nej od jeho priateľov. Na jej stranu sa postavil Jean de Gerson.
Od 16. stor. do 19. stor. upadla do zabudnutia ako väčšina stredovekých autorov. Kritika Gustava Lansona v 20. stor. ju definitívne zablokovala pre univerzitné kruhy ako tému štúdia.
Na konci 20. stor., Marie Joseph Pinet ju znovu objavila a rehabilitovala. Od roku 1980 sa začalo študovať dielo Christine de Pisan ako jeden z pilierov záujmu o prínos žien do francúzskej literatúry.
Otázka feminizmu u Pisan
Mathilde Laigle, akademička, priekopníčka emancipácie žien, sa zaujímala o stredovekú poetku a jej boj za práva žien. Ako odpoveď na tézu Williama Minta napísala článok. Pre M. Laigle nie je Pisan typická bojovná feministka ale obrankyňa práv žien očierňovaných mizogýnnymi mužskými autormi tej doby. Pisan nenapádala patriarchálnu štruktúru a etické východiská stredovekej spoločnosti, v ktorej sama žila. Dôležitým bodom jej obhajoby žien je názor, že ženy sa intelektuálne neodlišujú od mužov, ale sú znevýhodňované absenciou vzdelania. V stredoveku, ako vieme, nebolo obvyklé dovoľovať ženám ani základné vzdelanie (citácia Régine Pernaud).
Zoznam diel
- Rôzna poézia:
- 100 balád – Virelays, Balady cudzieho pôvodu, Balady rôznych spôsobov, Zamilované
- Lays
- Rondely
- Hry na predaj, zložené medzi 1399 a 1402. /Poésies diverses : Cent ballades, Virelays, Balades d'estrange façon, Ballades de divers propos, Une complainte amoureuse, Lays, Rondeaux, Jeux à vendre, composées entre 1399 et 1402/
- Epištola Bohu lások, Epistre au Dieu d'amours, 1399 ; epištola
- Rozhovor milencov, Le Débat de deux amants, c. 1400 ;
- Kniha troch sudcov, Le livre des trois jugemens, c. 1400 ;
- Kniha rečí z Poissy, Le Livre du dit de Poissy, 1400 ;
- Epištola Othea, Epistre Othea, 1400-1401 ; epištola
- Slovo o Ruži, Le Dit de la rose, 1402 ;
- Cesta dlhého štúdia, Le Chemin de longue estude (1402-1403) ;
- Slovo o pastierke,/O Jeanne d´Arc/ Le Dit de la pastoure, 1403 ;
- Kniha o zmenách šťastného osudu, Le livre de la Mutacion de Fortune
- Kniha o činoch a dobrých mravoch múdreho kráľa Karola V., Le livre des Fais et bonnes meurs du sage roy Charles V (1404) ;
- Kniha troch cností, Le Livre des Trois vertus (1404);
- Mesto žien, La Cité des dames (1404-1405) ;
- Epištola Izabele Bavorskej, Epistre à Isabelle de Bavière, 1405 ; epištola
- L'Advision Christine, 1405 ;
- Kniha o hanblivosti ľudskej, Le Livre de la Prod'homie de l'homme ou Le Livre de Prudence, 1405-1406 ;
- Le Livre du Corps de Policie, 1406-1407 ;
- Le ditié de Jehanne d´Arc, 1529, Rozprávanie o Johanke z Arku
- Les sept psaumes allégorisés, Sedem alegorických žalmov,1410, alegorické žalmy
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Christine de Pisan
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Christine de Pisan na francúzskej Wikipédii.
Externé odkazy
- Christine de Pisan, prestigieuse écrivaine de moyen age, autorka Thérèse Moreau "Christine de Pisan, prestížna spisovateľka stredoveku"(po francúzsky)
- Originálny rukopis Christine de Pisan v Gallica(po francúzsky)
