Európsky súd pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva bol založený v Štrasburgu v roku 1959, pre prejednávania porušení Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950. Od 1. novembra 1998 funguje ako stály súd zložený z rovnakého počtu sudcov, ako je zmluvných strán Dohovoru. Súd skúma prijateľnosť a podstatu sťažností, ktoré sú mu zaslané. Zasadá v sedemčlenných komorách a vo výnimočných prípadoch vo Veľkej komore pozostávajúcej zo 17 sudcov. Výbor ministrov Rady Európy dohliada nad výkonom rozsudkov Súdu.

Sudcovia

V počte sudcov ide o jeden z najväčších súdnych orgánov na svete, pretože každý zmluvný štát je zastúpený jedným sudcom (v súčasnosti 47 sudcov). Štát ale nemusí mať svojho sudcu, nie je ani obmedzený počet sudcov tej istej národnosti. Každá zmluvná strana môže navrhnúť troch kandidátov (aj cudzincov), z ktorých sú sudcovia volení Parlamentným zhromaždením Rady Európy na 9 rokov bez možnosti znovuzvolenia. Vekový limit sudcov je 70 rokov.

Slovenskú republiku zastupovali:

• Bohumil Repík (1993 - 1998)
• Viera Strážnická (1998 - 2004)
• Ján Šikuta (2004 - 2013)
• Daniel Šváby (člen Európskej komisie pre ľudské práva do roku 1998)

Pojednávanie prípadov

Sťažnosti na porušenie Dohody môže podať buď niektorý zmluvný štát (medzištátna sťažnosť) alebo jednotlivci, skupiny jednotlivcov, či nevládne organizácie (individuálna sťažnosť).

Sťažnosť predbežne skúma samosudca, pričom platí, že to nesmie byť sudca zvolený na návrh tej vlády, proti ktorej predbežne skúmaná sťažnosť smeruje. O prijateľnosti individuálnych sťažností rozhoduje trojčlenný Výbor, ktorý ju môže jednomyseľne stiahnuť alebo prijať; výbor sám rozhoduje vo veciach, v ktorých sú aj skutkové okolnosti ustálené nad všetku rozumnú pochybnosť aj doterajšia judikatúra Súdu je stabilizovaná (najčastejšie v prípade sťažností pre porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru - právo na spravodlivé súdne konanie). Inak vec putuje sedemčlennej Komore*, ktorá rozhodne o merite definitívne. Komora rozhoduje tiež prijateľnosti a merite medzištátnych sťažností. V prípade, že ide o veľmi závažnú vec, Komora ju postupuje Veľkej komore*, zloženej zo 17 sudcov. Rozsudok Veľkej komory je konečný. Po vynesení rozsudku Komorou môžu vo výnimočných prípadoch sporné strany do 3 mesiacov požiadať o prejednanie pred Veľkou komorou.

• *V oficiálnom slovenskom preklade Dohovoru sa používa pojem ,,senát", hoci tento je jazykovo nepresný a v podstate sa nepoužíva, pretože originálne znenie Dohovoru pracuje s pojmami ,,chamber", ,,chambre"; slovenský preklad videl vzor v pomenovaní viacčlenného rozhodovacieho zloženia slovenských súdov, ktorý je síce funkčne najbližším ekvivalentom štrasburských komôr, ale nereflektuje odlišnosť a špecifickosť ich postavenia.

Podmienky prijateľnosti sťažností

• Musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky
• Sťažnosť musí byť podaná do 6 mesiacov od konečného vnútroštátneho rozhodnutia
• Sťažnosť nesmie byť anonymná
• Musí sa jednať o novú záležitosť, ktorá ešte nebola Súdom prejednaná, alebo nebola predložená k prejednaniu inému medzinárodnému orgánu
• Sťažnosti, ktoré sú zjavne nepodložené, v rozpore s ustanovením Dohody, alebo tie, ktoré zneužívajú právo na sťažnosť, sú neprípustné

Okrem prejednania sťažností podáva Súd na základe žiadostí Výboru ministov posudky týkajúce sa výkladu Dohody.

Externé odkazy

• Európsky súd pre ľudské práva (po anglicky) (po francúzsky)
• Kancelária zástupcu SR v konaní pred ESĽP
• Ako sa obracať na Európsky súd pre ľudské práva – na stránkach českého ombudsmana (po česky)
• Preklad Európskej dohody o ľudských právach (po česky)