Christine de Pisan: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok
formulácia
Riadok 34: Riadok 34:


== Život ==
== Život ==
Narodila sa v rodine lekára Thomasa de Pizan (Tommaso di Benvenuto da Pizzano), ktorý bol renomovaným lekárom a astrológom, od roku [[1368]] pôsobil na dvore [[Karol V. (Francúzsko)|Karola V.]]. Christine dostala na kráľovskom dvore šľachtickú výchovu a humanistické vzdelanie a skoro začala skladať lyrické básne. Jej vyberané spôsoby a umelecký talent sa jej postarali o obdiv súčasníkov a mnohé ponuky na sobáš. V roku [[1379]] sa vydala za Étienna de Castel, ktorý pôsobil na kráľovskom dvore ako tajomník.
Narodila sa v rodine renomovaného lekára a astrológa Thomasa de Pizan (Tommaso di Benvenuto da Pizzano), ktorý od roku [[1368]] pôsobil na dvore francúzskeho káľa [[Karol V. (Francúzsko)|Karola V.]]. Christine dostala na kráľovskom dvore šľachtickú výchovu typickú pre jej dobu a hlboké humanistické vzdelanie a skoro začala skladať lyrické básne. Jej vyberané spôsoby a umelecký talent sa jej postarali o obdiv súčasníkov a mnohé ponuky na sobáš. V roku [[1379]] sa vydala za Étienna de Castel, ktorý pôsobil na kráľovskom dvore ako tajomník.


Štastie a priaznivé pomery netrvali dlho. Kráľ Karol umrel v roku [[1380]] a manžel Étienne sa ocitol bez stáleho príjmu a oficiálneho miesta. V roku [[1385]] umrel Christine otec Pizzano. O desať rokov umrel aj jej manžel Étienn. Christine mala 26 rokov, keď sa ocitla sama s tromi deťmi. V tomto období, okrem toho čelila viacerým súdnym procesom kvôli dlhom po zosnulom manželovi a trpela biedou. Prijala preto miesto pisára – pisárky na kráľovskom dvore a začala skladať lyrické skladby. Jej básnické dielo ''Kniha 100 balád'' mala veľký literárny úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a píšucej ženy v neprajnom dvorskom prostredí. Svojimi literárnymi dielami dosiahla ochranu mocných dvoranov, ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské.
Štastie a priaznivé pomery netrvali dlho. Kráľ Karol umrel v roku [[1380]] a manžel Étienne sa ocitol bez stáleho príjmu a oficiálneho miesta. V roku [[1385]] umrel Christine otec Pizzano. O desať rokov umrel aj jej manžel Étienn. Christine mala 26 rokov, keď sa ocitla sama s tromi deťmi. V tomto období, okrem toho čelila viacerým súdnym procesom kvôli dlhom po zosnulom manželovi a trpela biedou. Prijala preto miesto pisára – pisárky na kráľovskom dvore a začala skladať lyrické skladby. Jej básnické dielo ''Kniha 100 balád'' mala veľký literárny úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a píšucej ženy v neprajnom dvorskom prostredí. Svojimi literárnymi dielami dosiahla ochranu mocných dvoranov, ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské.

Verzia z 16:32, 12. júl 2013

Christine de Pisan (Pizan)
Christine de Pisan a jej syn
Christine de Pisan a jej syn
Osobné informácie
Narodenie1364
 Benátky
Úmrtie1430
 Poissy – kláštor, Francúzsko
Národnosťtalianska, francúzska
Zamestnaniespisovateľka, dvoranka na franc. kráľovskom dvore
ManželÉtien de Castel
Deti3
Dielo
Žánrebalada, rondel, epištola, žalm, traktát, kritika
Obdobiegotika
Témyhistória,politika, filozofia, právo, vojenstvo, ženská emancipácia, príležitostná poézia
PodpisChristine de Pisan, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Christine de Pisan
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsChristine de Pisan
(multimediálne súbory na commons)

Christine de Pisan alebo Christine de Pizan (* 1364, Benátky – † 1430, kláštor v Poissy) bola poetka a spisovateľka pôvodom z Talianska, pôsobiaca vo Francúzsku a píšuca po francúzsky. Christine de Pizan bola prvou ženskou autorkou v dejinách francúzskej literatúry. Okrem poézie písala aj politické a filozofické traktáty.

Život

Narodila sa v rodine renomovaného lekára a astrológa Thomasa de Pizan (Tommaso di Benvenuto da Pizzano), ktorý od roku 1368 pôsobil na dvore francúzskeho káľa Karola V.. Christine dostala na kráľovskom dvore šľachtickú výchovu typickú pre jej dobu a hlboké humanistické vzdelanie a skoro začala skladať lyrické básne. Jej vyberané spôsoby a umelecký talent sa jej postarali o obdiv súčasníkov a mnohé ponuky na sobáš. V roku 1379 sa vydala za Étienna de Castel, ktorý pôsobil na kráľovskom dvore ako tajomník.

Štastie a priaznivé pomery netrvali dlho. Kráľ Karol umrel v roku 1380 a manžel Étienne sa ocitol bez stáleho príjmu a oficiálneho miesta. V roku 1385 umrel Christine otec Pizzano. O desať rokov umrel aj jej manžel Étienn. Christine mala 26 rokov, keď sa ocitla sama s tromi deťmi. V tomto období, okrem toho čelila viacerým súdnym procesom kvôli dlhom po zosnulom manželovi a trpela biedou. Prijala preto miesto pisára – pisárky na kráľovskom dvore a začala skladať lyrické skladby. Jej básnické dielo Kniha 100 balád mala veľký literárny úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a píšucej ženy v neprajnom dvorskom prostredí. Svojimi literárnymi dielami dosiahla ochranu mocných dvoranov, ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské.

Angažovala sa za prirodzené práva žien a za ich pôsobenie v literatúre a chránila ich pred útokmi v prácach voči ženám nepriateľsky naladených autorov. Tvorila ideovú a literárnu oponentku Jeanovi de Meung a jeho dielu Román o ruži (Roman de la Rose), ktoré je najznámejšie a najkomentovanejšie dielo v západnej Európe tých čias. Získala podporu a priateľstvo učencov Jeana de Gerson a Eustachea Deschampsa.

Christine de Pisan prezentuje svoju knihu regentke Isabeau de Bavière

Dielo

Vytvorila zbierku lyrických poém naratívneho charakteru, napr. Seulette sui et Seulette veuil estre.

Napísala istý druh manifestu za práva žien.

Zaplietla sa do prvého skutočného francúzskeho literárneho sporu, ktorý sa týkal Románu o ruží. Jej jednoduchý obranný manifest je považovaný za predchodcu feministického hnutia. Jej „Epistre au Dieu d´Amour“ – List bohu lásky (1399) – a jej „Dit de la Rose“ – Slovo o ruži (1402), kritika druhej časti Románu o ruži od Jeana de Meung, dokazujú, že bola mimoriadne inteligentá a schopná mysliteľka.

Tento typ rečí bol považovaný za dosť škandalózny:

« Et jurent fort et promettent et mentent
Estre loiaulx, secrez, et puis s'en vantent. »

preklad:

A súdia silno a navrhujú a kážu
byť lojálny, potajomky, a potom odchádzajú.

Neváhala sa vyjadrovať o politike (List kráľovnej Isabeau) a o práve vojenskom (Kniha o vedení vojny a jazdectve). Reagujúc na rozklad kráľovstva počas vojny medzi Armaňakovcami a Burgunďanmi vydala na žiadosť vojvodu Filipa Burgundského výnimočné a dôležité dielo pre súčasných historikov „Kniha o činoch a dobrých mravoch kráľa Karola V. Múdreho“, biografiu bohatú na detaily o panovaní jej mentora Karola V. Francúzskeho.

Väčšina jej diel sa zachovala v autorských rukopisoch, čo je výnimočné pre túto epochu.

Ilustrácia z diela Mesto žien

Dielo zabudnuté a znovuobjavené

Christine dosiahla vo svojej dobe veľkú popularitu. Dosvedčuje to vyše 300 zachovaných bohato ilustrovaných rukopisov. Jej útoky na proti - ženské názory Jeana de Meung jej priniesli útoky proti nej od jeho prívržencov a jej nepriateľov. Na jej stranu sa v tomto literárnom spore postavil napr. Jean de Gerson.

V 16. stor. upadla do zabudnutia, ako väčšina stredovekých autorov ktoré trvalo do 19. stor.Literárna kritika Gustava Lansona v 20. stor. ju definitívne odpísala pre univerzitné kruhy ako tému štúdia.

Na konci 20. stor., ju Marie Joseph Pinet znovu objavila a rehabilitovala. Od roku 1980 sa začalo systematicky študovať literárne dielo Christine de Pisan ako jeden z pilierov záujmu o prínos žien do francúzskej literatúry.

Ľudovít Orleánsky, Izabela Bavorská a Christine de Pisan

Otázka feminizmu u Pisan

Mathilde Laigle, akademička venujúca sa stredoveku a priekopníčka v oblasti skúmania historického vývoja emancipácie žien, sa venovala Christine de Pisan a jej literárnemu prínosu pre práva žien. Ako odpoveď na tvrdenia Williama Minta napísala článok o Christine de Pisan, v ktorom vyjadrila svoje názory k jej osobnosti. Pre M. Laigle je Pisan ochrankyňa práv žien očierňovaných mizogýnnymi mužskými autormi svojej doby. Pisan, však nenapádala patriarchálnu štruktúru a etické východiská stredovekej spoločnosti, v ktorej sama žila. Dôležitým bodom jej obhajoby žien je názor, že ženy sa intelektuálne neodlišujú od mužov, ale sú znevýhodňované odmietaním prístupu k vzdelaniu, kedže v stredoveku, ako vieme, nebolo neobvyklé nedovoliť ženám ukončiť ani základné vzdelanie (citácia Régine Pernaud).

Zoznam diel

  • Rôzna poézia:
100 balád – Virelays, Balady cudzieho pôvodu, Balady rôznych spôsobov, Zamilované
Lays
Rondely
Hry na predaj, zložené medzi 1399 a 1402. /Poésies diverses : Cent ballades, Virelays, Balades d'estrange façon, Ballades de divers propos, Une complainte amoureuse, Lays, Rondeaux, Jeux à vendre, composées entre 1399 et 1402/
  • Epištola Bohu lások, Epistre au Dieu d'amours, 1399 ; epištola
  • Rozhovor milencov, Le Débat de deux amants, c. 1400 ;
  • Kniha troch sudcov, Le livre des trois jugemens, c. 1400 ;
  • Kniha rečí z Poissy, Le Livre du dit de Poissy, 1400 ;
  • Epištola Othea, Epistre Othea, 1400-1401 ; epištola
  • Slovo o Ruži, Le Dit de la rose, 1402 ;
  • Cesta dlhého štúdia, Le Chemin de longue estude (1402-1403) ;
  • Slovo o pastierke,/O Jeanne d´Arc/ Le Dit de la pastoure, 1403 ;
  • Kniha o zmenách šťastného osudu, Le livre de la Mutacion de Fortune
  • Kniha o činoch a dobrých mravoch múdreho kráľa Karola V., Le livre des Fais et bonnes meurs du sage roy Charles V (1404) ;
  • Kniha troch cností, Le Livre des Trois vertus (1404);
  • Mesto žien, La Cité des dames (1404-1405) ;
  • Epištola Izabele Bavorskej, Epistre à Isabelle de Bavière, 1405 ; epištola
  • L'Advision Christine, 1405 ;
  • Kniha o hanblivosti ľudskej, Le Livre de la Prod'homie de l'homme ou Le Livre de Prudence, 1405-1406 ;
  • Le Livre du Corps de Policie, 1406-1407 ;
  • Le ditié de Jehanne d´Arc, 1529, Rozprávanie o Johanke z Arku
  • Les sept psaumes allégorisés, Sedem alegorických žalmov,1410, alegorické žalmy

Iné projekty

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Christine de Pisan na francúzskej Wikipédii.

Externé odkazy