Bieli Chorváti: Rozdiel medzi revíziami
d bez zdroja stačí, ak máte iné info uveďte ho |
já nemám zdroje, ty má doplniť ten, kdo tam ty informácie napísal |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{bez zdroja}} |
{{bez zdroja}} |
||
'''Bieli Chorváti''' boli slovanský [[kmeň (etnografia)|kmeň]] spomínaný v kronikách včasného [[stredovek]]u, ktorého jedna časť sa začiatkom 7. storočia údajne sčasti presunula do dnešného Chorvátska na pozvanie byzantského cisára [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Hérakleiosa]]<ref>{{Citácia knihy |
'''Bieli Chorváti''' boli slovanský [[kmeň (etnografia)|kmeň]] spomínaný v kronikách včasného [[stredovek]]u, ktorého jedna časť sa začiatkom 7. storočia údajne sčasti presunula do dnešného Chorvátska na pozvanie byzantského cisára [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Hérakleiosa]]<ref>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Dvorník |
| priezvisko = Dvorník |
||
Riadok 20: | Riadok 21: | ||
Existujú v zásade tieto hlavné dohady o lokalizácii Bielych Chorvátov: |
Existujú v zásade tieto hlavné dohady o lokalizácii Bielych Chorvátov: |
||
* a) východné [[Česko]], [[Sliezsko]], severné [[Slovensko]]/[[Malopoľsko]] (napr. podľa Ľ. Havlíka 1961 žili Bieli Chorváti iba v Sliezsku, podľa P. Ratkoša 1965 a Ruttkaya 1991 v Sliezsku, Vislansku a možno aj severnom Slovensku) |
* a) východné [[Česko]]{{chýba zdroj}}, [[Sliezsko]], severné [[Slovensko]]/[[Malopoľsko]] (napr. podľa Ľ. Havlíka 1961 žili Bieli Chorváti iba v Sliezsku, podľa P. Ratkoša 1965 a Ruttkaya 1991 v Sliezsku, Vislansku a možno aj severnom Slovensku) |
||
* b) horné [[Povislie]] / rieka [[San (rieka)|San]] |
* b) horné [[Povislie]] / rieka [[San (rieka)|San]] |
||
* c) severné [[Česko]] (napr. podľa Labudu, ktorý explicitne tvrdí, že lokalizácie vo Vislansku je nesprávna) – tu ide zrejme o identifikáciu s [[Charváti|Charvátmi]] |
* c) severné [[Česko]]{{chýba zdroj}} (napr. podľa Labudu, ktorý explicitne tvrdí, že lokalizácie vo Vislansku je nesprávna) – tu ide zrejme o identifikáciu s [[Charváti|Charvátmi]] |
||
* d) horné [[Podnestersko]] – tu ide o identifikáciu s podnesterskými (východoslovanskými) Chorvátmi |
* d) horné [[Podnestersko]] – tu ide o identifikáciu s podnesterskými (východoslovanskými) Chorvátmi |
||
* e) [[Podkarpatská Rus]] (napr. podľa Magocsiho<ref>{{Citácia knihy |
* e) [[Podkarpatská Rus]] (napr. podľa Magocsiho<ref>{{Citácia knihy |
||
Riadok 37: | Riadok 38: | ||
| strany = 30 |
| strany = 30 |
||
| počet strán = 116 |
| počet strán = 116 |
||
}}</ref>) – túto teóriu podporujú aj posledné výskumy DNA, štúdia z roku 2009 zistila príbuznosť v DNA medzi Rusínmi a Chorvátmi z ostrova Krk, obe skupiny majú najvyššie percentuálne zastúpenie haplogroup I (11 |
}}</ref>) – túto teóriu podporujú aj posledné výskumy DNA, štúdia z roku 2009 zistila príbuznosť v DNA medzi Rusínmi a Chorvátmi z ostrova Krk, obe skupiny majú najvyššie percentuálne zastúpenie haplogroup I (11,3 %) v Európe<ref>6/53 in Lemkos, {{cite journal |pages=43–58 |doi=10.1353/hub.0.0048 |quote=Lemkos shared the highest frequency of haplogroup I ever reported and the highest frequency of [[Haplogroup M (mtDNA)|haplogroup M*]] in the region}}</ref><ref>15/133 in {{cite journal |last1=Cvjetan |first1=S |last2=Tolk |first2=HV |last3=Lauc |first3=LB |last4=Colak |first4=I |last5=Dordević |first5=D |last6=Efremovska |first6=L |last7=Janićijević |first7=B |last8=Kvesić |first8=A |last9=Klarić |first9=IM |title=Frequencies of mtDNA haplogroups in southeastern Europe--Croatians, Bosnians and Herzegovinians, Serbians, Macedonians and Macedonian Romani |journal=Collegium antropologicum |volume=28 |issue=1 |pages=193–8 |year=2004 |pmid=15636075}}</ref> |
||
Existujú aj rôzne kombinácie uvedených lokalizácií. Najbežnejšia je tá, že to bol pôvodne jeden z kmeňov v slovanskej pravlasti (medzi Vislou a Dneprom), neskôr sa odtiaľ rozšírili na západ (Visla, Čechy) a |
Existujú aj rôzne kombinácie uvedených lokalizácií. Najbežnejšia je tá, že to bol pôvodne jeden z kmeňov v slovanskej pravlasti (medzi Vislou a Dneprom), neskôr sa odtiaľ rozšírili na západ (Visla, Čechy) a na juh (Podkarpatská Rus), resp. v závislosti od teórie iba jedným z uvedených smerov (napr. podľa Magocsiho sa v 6. a 7. storočí presunuli do horného Podnesterska a Podkarpatskej Rusi). Iná možnosť je, že ich pôvodné územie je [[Podnestersko]] (podnesterskí Chorváti), odkiaľ prenikli v (?) 6. storočí na západ (Sliezsko, východné Čechy) a okolo 7. storočia do blízkej Podkarpatskej Rusi. |
||
Bielych Chorvátov (nech už sídlili kdekoľvek) začiatkom 7. storočia pozval byzantský [[cisár]] na juh, a tak sa časť z nich usadila v Ilýrii, v dnešnej Dalmácii, kde dokonca v 10. storočí založili vlastné kráľovstvo (kráľ Tomislav), títo Chorváti sa podieľali na etnogenéze chorvátskeho a [[Bosniaci|bosnianskeho národa]]. Ostatní ostali na severe. Severných (Bielych) Chorvátov zachované kroniky najčastejšie spomínajú v 10. storočí. V 10. storočí sa tiež hypotetické územia severných (Bielych) Chorvátov stali postupne súčasťou štátov [[Krajiny českej koruny]], [[Poľsko|Poľska]], [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a [[Uhorsko|Uhorska]]. |
Bielych Chorvátov (nech už sídlili kdekoľvek) začiatkom 7. storočia pozval byzantský [[cisár]] na juh, a tak sa časť z nich usadila v Ilýrii, v dnešnej Dalmácii, kde dokonca v 10. storočí založili vlastné kráľovstvo (kráľ Tomislav), títo Chorváti sa podieľali na etnogenéze chorvátskeho a [[Bosniaci|bosnianskeho národa]]. Ostatní ostali na severe. Severných (Bielych) Chorvátov zachované kroniky najčastejšie spomínajú v 10. storočí. V 10. storočí sa tiež hypotetické územia severných (Bielych) Chorvátov stali postupne súčasťou štátov [[Krajiny českej koruny]], [[Poľsko|Poľska]], [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a [[Uhorsko|Uhorska]]. |
Verzia z 16:04, 17. júl 2013
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Bieli Chorváti boli slovanský kmeň spomínaný v kronikách včasného stredoveku, ktorého jedna časť sa začiatkom 7. storočia údajne sčasti presunula do dnešného Chorvátska na pozvanie byzantského cisára Hérakleiosa[1] a vytvorila základ dnešného južnoslovanského etnika Chorvátov, kým druhá časť ostala na severe a postupne tam splynula s ostatným obyvateľstvom.
Jeho skutočná poloha či pozadie je veľmi nejasné. Predovšetkým je nejasné, či/nakoľko súvisí s Charvátmi zo severných Čiech a s východoslovanskými podnesterskými Chorvátmi (pozri rozlišovaciu stránku Chorváti (rozlišovacia stránka)).
Existujú v zásade tieto hlavné dohady o lokalizácii Bielych Chorvátov:
- a) východné Česko[chýba zdroj], Sliezsko, severné Slovensko/Malopoľsko (napr. podľa Ľ. Havlíka 1961 žili Bieli Chorváti iba v Sliezsku, podľa P. Ratkoša 1965 a Ruttkaya 1991 v Sliezsku, Vislansku a možno aj severnom Slovensku)
- b) horné Povislie / rieka San
- c) severné Česko[chýba zdroj] (napr. podľa Labudu, ktorý explicitne tvrdí, že lokalizácie vo Vislansku je nesprávna) – tu ide zrejme o identifikáciu s Charvátmi
- d) horné Podnestersko – tu ide o identifikáciu s podnesterskými (východoslovanskými) Chorvátmi
- e) Podkarpatská Rus (napr. podľa Magocsiho[2]) – túto teóriu podporujú aj posledné výskumy DNA, štúdia z roku 2009 zistila príbuznosť v DNA medzi Rusínmi a Chorvátmi z ostrova Krk, obe skupiny majú najvyššie percentuálne zastúpenie haplogroup I (11,3 %) v Európe[3][4]
Existujú aj rôzne kombinácie uvedených lokalizácií. Najbežnejšia je tá, že to bol pôvodne jeden z kmeňov v slovanskej pravlasti (medzi Vislou a Dneprom), neskôr sa odtiaľ rozšírili na západ (Visla, Čechy) a na juh (Podkarpatská Rus), resp. v závislosti od teórie iba jedným z uvedených smerov (napr. podľa Magocsiho sa v 6. a 7. storočí presunuli do horného Podnesterska a Podkarpatskej Rusi). Iná možnosť je, že ich pôvodné územie je Podnestersko (podnesterskí Chorváti), odkiaľ prenikli v (?) 6. storočí na západ (Sliezsko, východné Čechy) a okolo 7. storočia do blízkej Podkarpatskej Rusi.
Bielych Chorvátov (nech už sídlili kdekoľvek) začiatkom 7. storočia pozval byzantský cisár na juh, a tak sa časť z nich usadila v Ilýrii, v dnešnej Dalmácii, kde dokonca v 10. storočí založili vlastné kráľovstvo (kráľ Tomislav), títo Chorváti sa podieľali na etnogenéze chorvátskeho a bosnianskeho národa. Ostatní ostali na severe. Severných (Bielych) Chorvátov zachované kroniky najčastejšie spomínajú v 10. storočí. V 10. storočí sa tiež hypotetické územia severných (Bielych) Chorvátov stali postupne súčasťou štátov Krajiny českej koruny, Poľska, Kyjevskej Rusi a Uhorska.
Referencie
- ↑ DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) S. 27. (po česky)
- ↑ MAGOCSI, Paul Robert. Národ znikadiaľ: ilustrovaná história karpatských Rusínov. 1. vyd. Prešov : Rusín a Ľudové noviny, 2007. 116 s. ISBN 978-80-88769-80-4. S. 30.
- ↑ 6/53 in Lemkos, . S. 43–58. DOI:10.1353/hub.0.0048
- ↑ 15/133 in Frequencies of mtDNA haplogroups in southeastern Europe--Croatians, Bosnians and Herzegovinians, Serbians, Macedonians and Macedonian Romani. Collegium antropologicum, 2004, s. 193–8. PMID 15636075.