Obdobie Nara

Obdobie Nara (iné názvy: obdobie nara, narské obdobie, kultúra Nara, éra Nara, nara, Nara) je obdobie japonských dejín zodpovedajúce rokom 710 až 794 po Kr.. V tomto období bol štát usporiadaný podľa vzoru čínskej dynastie Tchang v tzv. systéme ricurjó. V tomto období prenikal do Japonska budhizmus (kláštor Tódaidži) a došlo k prvému rozkvetu japonskej kultúry na cisárskom dvore.

Dejiny

V období Nara dosiahol cisár vrchol svojej moci a systém štátnej administratívy vytvorený v predošlom období Asuka bol jedinou formou správy. Obdobie Nara, teda predstavuje vrchol snaženia vlády krajiny o nastolenie centralizovanej štátnej správy po vzore Číny, zároveň však v tomto období došlo k definitívnemu stroskotaniu tohto snaženia. V období Nara zaniklo vlastníctvo všetkej pôdy panovníkom, potom čo roku 743 mohli obyvatelia krajiny získať právo na dedičnú držbu majetkov pre seba a svojich potomkov. Administratívny systém riadenia krajiny upadol do neefektívnosti, potom čo začali najvyššie miesta v štátnej správe obsadzovať pravidelne príslušníci rodu Fudžiwara. V tomto období, síce navonok pokračovala vláda v politickej línii nastolenej za obdobia Asuka, zachovala sa forma štátnej správy v podobe, ako ju definoval kódex Taiho, cisár bol stále hlavou štátu, ako bolo ustanovené v nariadeniach reformy Taiko, vnútorný obsah týchto štátnych funkcií a orgánov sa však zmenil.

Hlavná sieň cisárskeho paláca z obdobia Nara

Nové hlavné mesto

Roku 708 sa začalo s výstavbou nového hlavného mesta, kedže dovtedajšie hlavné mesto Asuka už svojou veľkosťou ani funkčne nevyhovovalo. Pri stavbe nové hlavného mesta situovaného na rovine smerom na sever ohraničenej kopcami bolo použité starodávne umenie čínskeho územného plánovania geomancia. Pôdorys mesta Nara tvoril obdĺžnik o rozmeroch 5,9 až 4,8 km, orientovaný smerom na juh do roviny. Mesto bolo rozdelené na štvrte, ktoré boli husto zastavané drevenými domami v častiach určených pre remeselníkov, obchodníkov a nižších úradníkov, alebo s množstvom záhrad a voľného priestoru v časti vyčlenenej pre pohodlné paláce šľachty. Prirodzenou dominantou mesta bol cisársky palác obklopený budovami ministerstiev a úradov.

Cisársky rod a šľachta boli v tejto dobe horlivými podporovateľmi budhizmu a preto bolo v meste postavených množstvo budhistických chrámov. Do nového mesta bola presťahovaná aj časť už jestvujúcich budhistických chrámov z Asuky. Postupom času sa v meste vyprofilovali rozľahlé chrámové komplexy, v jeho východnej časti chrámový komplex Tódaidži, na západe Saidadži a juhu Tóšódaidži. Mesto Nara bolo v dejinách Japonska, ale je aj v súčasnosti známe ako mesto chrámov, práve vďaka množstvu budhistických chrámových pamiatok postavených v tomto období. V polovici 8. storočia žilo v meste Nara vyše 200 tisíc obyvateľov, z toho bolo takmer 10 tisíc úradníkov. Hospodárstvo mesta bolo vo veľkej miere závislé od svojho okolia, predovšetkým od dodávok obilia a potravín, remeselná výroba v meste existovala a špecializovala sa najmä na výrobu tovarov pre cisársky dvor. Mesto bolo jednoznačne najväčším a hospodársky najvyspelejším mestom vtedajšieho Japonska. Roku 710 sa do mesta presťahovala cisárska rodina a v dejinách Japonska sa začala písať nová kapitola dejín obdobie Nara.

Veľká socha Budhu z chrámu Tóda - dži, majstrovskeho diela umenia obdobia Nara

Pokles moci cisára

V období Asuka sa všetka pôda v krajine dostala pod cisársku kontrolu. Pôdy, však časom začal byť nedostatok, čo spôsobilo ťažkosti štátnej pokladnici, ktorej hlavný príjem tvorili práve dane z užívania pôdy, preto začala vláda podporovať zúrodňovanie neobrábanej panenskej pôdy. Aby podporila obyvateľov krajiny a najmä vlastníkov veľkých lén investovať peniaze do premeny neobhospodárenej pôdy na využívanú, udelila vláda právo vlastniť pôdu obyvateľom, ktorý je obhospodária. Najskôr sa právo vlastníctva vzťahovalo na prvého majteľa pôdy a jeho potomkom do tretej generácie, neskôr od roku 745 získali majitelia pôdy doživotné vlastníctvo pôdy a to isté právo dostali aj ich potomkovi. Cisár udeľoval pôdu aj dvoranom a rôznym šľachticom za preukázané služby, čím sa cisárske vlastníctvo neustále zmenšovalo. Obrovské majetky získali darovaním od cisára a šlachty aj budhistické kláštory, ako znak ich podpory budhistickému náboženstvu. Budhistické kláštory, okrem toho boli oslobodené od platenia všetkých daní, na druhej strane pozemky vlastnené bohatými vlastníkmi boli oslobodené od pozemkovej dane, ale museli platiť obilnú daň z poľnohospodárskej produkcie územia. Oslabovanie cisárskeho vlastníctva pôdy v krajine, malo negatívny vplyv na postavenie cisára vzhľadom k vrstve bohatých vlastníkov pôdy a budhistických kláštorov. V provinciách sa okolo centier miestnych zemepánov začali formovať hospodárske komunity zvané šoen, ktoré tvorili obyvatelia závislí od priazne miestneho zemepána. Puto medzi cisárom a ľudom sa začalo oslabovať a naopak sa dostávali do popredia dobré vzťahy a pocity oddanosti medzi miestnym zemepánom a roľníkmi na jeho panstve. Centrom správy na území šoen boli hospodárske dvorce. V období Nara sa do pozícii vysokých štátnych hodnostárov, čoraz častejšie dostávajú príslušníci rodu Fudžiwara, ktorí vydajom svojich dcér za príslušníkov cisárskeho rodu získavajú vplyv na výchovu a politické smerovanie budúcich nasledníkov trónu. Vplyv rodu Fudžiwara na vnútorné dianie v krajine sa naplno prejavil, až v nasledujúcom historickom období Heian.

Nárast moci budhistických kláštorov

V období Nara získali budhistické kláštory obrovské majetky, prostredníctvom pozemkových darov od cisára a bohatých šlachticov. Zbožný cisár Šómu vydal v roku 741 výnos, podľa ktorého mal byť v každej provincii zriadený kláštor. V súvislosti s nárastom bohatstva kláštorov narastala aj ich politická moc a tendencia zasahovať do politiky v krajine. Vysoký budhistický klérus využil vojenské neúspechy kancelára Nakamara Fudžiwaru a dosiahli jeho odvolanie z fukcie a dokonca aj výmenu cisára. Na trón nastúpila cisárovna Kóken, ktorá prijala meno Šótoku. Zbožná cisárovna podľahla vplyvu mnícha Dókjóa, ktorý sa zmocnil vysokých štátnych úradov a strhol moc v krajine do svojich rúk. Cisárovná mu udelila titul hóó (patriarcha). Dókjó sa nakoniec pokúsil prostredníctvom veštby, navodiť zdanie, že je povolaný, aby nastúpil na cisársky trón, čo vyvolalo veľkú nevôľu šľachty. Dókjó bol nakoniec vyhnaný a nová vláda v snahe skoncovať s minulosťou a odpútať sa od vplyvu budhistického kléru opustila mesto Nara a preložila sídlo ríše do mesta Heian (Kjóto). Začala sa nová etapa japonských dejín, obdobie Heian.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obdobie Nara

Zdroje

Reischauer, Edwin a kol.,Dějiny Japonska, Praha : Lidové Noviny, 2000

Vasiljevová Zdenka, Dějiny Japonska, Praha : Nakladatelství Svoboda, 1986

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.