Meng-c’ (kniha): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typografia
Riadok 4: Riadok 4:


==Charakteristika==
==Charakteristika==

Kniha obsahuje kompiláciu výrokov a rozhovorov filozofa [[Meng-c’]] (Mencia) so svojimi žiakmi. V porovnaní s dielami, ktorých autorstvo je pripisované [[Konfucius|Konfuciovi]] má kniha odlišnú vnútornú štruktúru. Výroky a rozhovory Mencia v diele sú rozsahovo dlhé, rozvláčne a majú skôr charakter dlhých dialógov, opisov a vykazujú charakteristiky plnohodnotného prozaického diela.
Kniha obsahuje kompiláciu výrokov a rozhovorov filozofa [[Meng-c’]] (Mencia) so svojimi žiakmi. V porovnaní s dielami, ktorých autorstvo je pripisované [[Konfucius|Konfuciovi]] má kniha odlišnú vnútornú štruktúru. Výroky a rozhovory Mencia v diele sú rozsahovo dlhé, rozvláčne a majú skôr charakter dlhých dialógov, opisov a vykazujú charakteristiky plnohodnotného prozaického diela.
Na druhej strane [[Konfucius|Konfuciovo]] vyjadrovanie zvykne byť kratšie a výstižnejšie, často zložené iba z krátkych jednotlivých výrokov s hlbším významom v rozsahu jednej vety.
Na druhej strane [[Konfucius|Konfuciovo]] vyjadrovanie zvykne byť kratšie a výstižnejšie, často zložené iba z krátkych jednotlivých výrokov s hlbším významom v rozsahu jednej vety.


==Filozofia==
==Filozofia==

Filozofia obsiahnutá v diele nadväzuje na Konfuciove učenie, ale v určitých záveroch sa od neho líši. Mencius tvrdí, že každý človek sa rodí s vrodeným zmyslom pre dobro a spravodlivosť. Podľa Mencia je človek od svojej prirodzenej podstaty morálna bytosť. Prirodzený sklon k dobru a spravodlivostí u človeka je však oslabovaný negatívnym vplyvom vonkajšieho sveta a skorumpovanej štátnej moci a nedostatkom pozitívneho morálneho príkladu počas vývoja konkrétneho človeka a spoločnosti. Hlavnou snahou človeka podľa Mencia by mal byť návrat k prirodzenej podstate každého človeka, teda k dobru a spravodlivosti. V rámci tejto ideológie Mencius v prípade, že panovník krajiny vládne kruto a nestará sa o verejný záujem ospravedlňuje zvrhnutie a odstránenie takéhoto panovníka silou ľudu. Mencius nezavrhuje monarchiu,odmieta však kráľovskú tyraniu.
Filozofia obsiahnutá v diele nadväzuje na Konfuciove učenie, ale v určitých záveroch sa od neho líši. Mencius tvrdí, že každý človek sa rodí s vrodeným zmyslom pre dobro a spravodlivosť. Podľa Mencia je človek od svojej prirodzenej podstaty morálna bytosť. Prirodzený sklon k dobru a spravodlivostí u človeka je však oslabovaný negatívnym vplyvom vonkajšieho sveta a skorumpovanej štátnej moci a nedostatkom pozitívneho morálneho príkladu počas vývoja konkrétneho človeka a spoločnosti. Hlavnou snahou človeka podľa Mencia by mal byť návrat k prirodzenej podstate každého človeka, teda k dobru a spravodlivosti. V rámci tejto ideológie Mencius v prípade, že panovník krajiny vládne kruto a nestará sa o verejný záujem ospravedlňuje zvrhnutie a odstránenie takéhoto panovníka silou ľudu. Mencius nezavrhuje monarchiu,odmieta však kráľovskú tyraniu.


==Literatúra==
==Literatúra==
*Bloom, Irene (2009). ''Mencius.'' New York: Columbia University Press. ISBN 978-0231122047.

*Bloom, Irene (2009). Mencius. New York: Columbia University Press. ISBN 978-0231122047.
*Lau, D. C. (1970). ''Mencius''. London: Penguin Books. ISBN 978-0140449716.
*Lau, D. C. (1970). Mencius. London: Penguin Books. ISBN 978-0140449716.
*Lau, D. C. (2003). ''Mencius (New Bilingual Edition)''. Hong Kong: Chinese University Press. ISBN 978-9622018518.
*Lau, D. C. (2003). Mencius (New Bilingual Edition). Hong Kong: Chinese University Press. ISBN 978-9622018518.


==Externý zdroj==
==Externý zdroj==

Verzia z 14:39, 22. júl 2013

autor diela Meng-c’ (lat. Mencius)

Meng-c’ alebo Mencius alebo Menciovo dielo (po čínsky 孟子 - Meng-c') je filozofické dielo, ktoré spolu s ďalšími tromi dielami vytvára literárny komplex konfucianizmu zvaný Štyri knihy, ktorý je zas súčasťou väčšieho literárneho celku Deväť klasických kníh.

Charakteristika

Kniha obsahuje kompiláciu výrokov a rozhovorov filozofa Meng-c’ (Mencia) so svojimi žiakmi. V porovnaní s dielami, ktorých autorstvo je pripisované Konfuciovi má kniha odlišnú vnútornú štruktúru. Výroky a rozhovory Mencia v diele sú rozsahovo dlhé, rozvláčne a majú skôr charakter dlhých dialógov, opisov a vykazujú charakteristiky plnohodnotného prozaického diela. Na druhej strane Konfuciovo vyjadrovanie zvykne byť kratšie a výstižnejšie, často zložené iba z krátkych jednotlivých výrokov s hlbším významom v rozsahu jednej vety.

Filozofia

Filozofia obsiahnutá v diele nadväzuje na Konfuciove učenie, ale v určitých záveroch sa od neho líši. Mencius tvrdí, že každý človek sa rodí s vrodeným zmyslom pre dobro a spravodlivosť. Podľa Mencia je človek od svojej prirodzenej podstaty morálna bytosť. Prirodzený sklon k dobru a spravodlivostí u človeka je však oslabovaný negatívnym vplyvom vonkajšieho sveta a skorumpovanej štátnej moci a nedostatkom pozitívneho morálneho príkladu počas vývoja konkrétneho človeka a spoločnosti. Hlavnou snahou človeka podľa Mencia by mal byť návrat k prirodzenej podstate každého človeka, teda k dobru a spravodlivosti. V rámci tejto ideológie Mencius v prípade, že panovník krajiny vládne kruto a nestará sa o verejný záujem ospravedlňuje zvrhnutie a odstránenie takéhoto panovníka silou ľudu. Mencius nezavrhuje monarchiu,odmieta však kráľovskú tyraniu.

Literatúra

Externý zdroj