Budimír: Rozdiel medzi revíziami
| Riadok 37: | Riadok 37: | ||
== Polohopis == |
== Polohopis == |
||
Obec Budimír leží v Košickej kotline na pravostrannej terase rieky Torysy. Táto terasovitá vyvýšenina je vytvorená naplaveninami a usadeninami rieky Torysy a jej prítokov z obdobia treťohôr a štvrtohôr. Má pomerne výhodnú geografickú a strategickú polohu. |
|||
Budimír sa nachádza 11 km od Košíc severovýchodne v blízkosti diaľnice Košice - Prešov, 209 m n. m., v Košickej kotline. |
|||
Z geografického hľadiska obec leží v miernom podnebnom pásme, v ktorom prevláda severojužné prúdenie. Je to dané orientáciou celej Košickej kotliny a Toryskej doliny v severojužnom smere. Z pohľadu nadmorskej výšky, ktorá je na úrovni 200 až 250 m nad morom, môžeme hovoriť o priaznivých klimatických podmienkach - pomerne horúce, ale na zrážky bohaté letné obdobie a mierne, premenlivé zimy. Nad obcou sa vypína kopec Viničná, ktorá je s nadmorskou výškou 408 m najvyšším bodom v celom okolí. Viničná spolu so susedným kopcom Chválabohu tvorí masív sopečného pôvodu a zároveň vytvára prirodzený predel medzi úzkym drsným hornádskym a širokým miernym toryským údolím. Takýto pomerne členitý krajinný reliéf spôsobuje to, že tu často dochádza k náhlym poveternostným zmenám, sprevádzaným prudkými búrkami v lete a snehovými víchricami v zimnom období. |
|||
Zo strategického pohľadu bola obec založená na historicky dôležitej obchodnej ceste (sever – juh / medzi Baltom a Balkánom) 10 km na sever od Košíc a 20 km na juh od mesta Prešov. Táto, z celoeurópskeho hľadiska významná komunikácia sa historický nazýva aj Jantárovou cestou a v stredoveku bola dôležitou spojnicou medzi dvoma významnými kráľovskými mestami - Krakovom v Poľskom kráľovstve a Košicami v kráľovstve Uhorskom. Chotár obce je na rozhraní Šarišskej a Abovskej župy (obr. č. 2). Je pomerne kuriózne začlenený do dvoch krajov - Prešovského a Košického a zároveň troch okresov (Prešov, Košice – okolie a Košice - mesto). Z historického pohľadu sa Budimír viackrát ocitol v pozícií pohraničnej obce na hraniciach s Maďarskom - počas druhej svetovej vojny - za prvého Slovenského štátu tu bola posádka pohraničnej stráže. |
|||
=== Vodné toky === |
=== Vodné toky === |
||
Verzia z 17:47, 30. júl 2013
| Budimír | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Nadmorská výška | 219 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′50″S 21°18′18″V / 48,797222°S 21,305000°V |
| Rozloha | 6,99 km² (699 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 369 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 195,85 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1289 |
| Starosta | Vojtech Staňo[3] (SMER) |
| PSČ | 044 43 |
| ŠÚJ | 521221 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 19 044 43 Budimír |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 695 81 89, 695 83 61 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Budimír | |
| Webová stránka: Budimir.OcU.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Budimír (v minulosti Bud(z)imir, maď. Budamér, poľ. Budzymir) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Polohopis
Obec Budimír leží v Košickej kotline na pravostrannej terase rieky Torysy. Táto terasovitá vyvýšenina je vytvorená naplaveninami a usadeninami rieky Torysy a jej prítokov z obdobia treťohôr a štvrtohôr. Má pomerne výhodnú geografickú a strategickú polohu.
Z geografického hľadiska obec leží v miernom podnebnom pásme, v ktorom prevláda severojužné prúdenie. Je to dané orientáciou celej Košickej kotliny a Toryskej doliny v severojužnom smere. Z pohľadu nadmorskej výšky, ktorá je na úrovni 200 až 250 m nad morom, môžeme hovoriť o priaznivých klimatických podmienkach - pomerne horúce, ale na zrážky bohaté letné obdobie a mierne, premenlivé zimy. Nad obcou sa vypína kopec Viničná, ktorá je s nadmorskou výškou 408 m najvyšším bodom v celom okolí. Viničná spolu so susedným kopcom Chválabohu tvorí masív sopečného pôvodu a zároveň vytvára prirodzený predel medzi úzkym drsným hornádskym a širokým miernym toryským údolím. Takýto pomerne členitý krajinný reliéf spôsobuje to, že tu často dochádza k náhlym poveternostným zmenám, sprevádzaným prudkými búrkami v lete a snehovými víchricami v zimnom období.
Zo strategického pohľadu bola obec založená na historicky dôležitej obchodnej ceste (sever – juh / medzi Baltom a Balkánom) 10 km na sever od Košíc a 20 km na juh od mesta Prešov. Táto, z celoeurópskeho hľadiska významná komunikácia sa historický nazýva aj Jantárovou cestou a v stredoveku bola dôležitou spojnicou medzi dvoma významnými kráľovskými mestami - Krakovom v Poľskom kráľovstve a Košicami v kráľovstve Uhorskom. Chotár obce je na rozhraní Šarišskej a Abovskej župy (obr. č. 2). Je pomerne kuriózne začlenený do dvoch krajov - Prešovského a Košického a zároveň troch okresov (Prešov, Košice – okolie a Košice - mesto). Z historického pohľadu sa Budimír viackrát ocitol v pozícií pohraničnej obce na hraniciach s Maďarskom - počas druhej svetovej vojny - za prvého Slovenského štátu tu bola posádka pohraničnej stráže.
Vodné toky
Vodné plochy
Bandzur je vodná nádrž v prípade požiaru. Vhodná tiež na kúpanie a člnkovanie.
Kultúra a zaujímavosti
Múzeá
Kaštieľ v Budimíre
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc. Samotná obec Budimír leží v Košickej kotline v údolí rieky Torysy, 12 km od Košíc. Budimírsky kaštieľ je klasicistická tereziánska stavba z 2. tretiny 18. storočia s neskoršími vnútornými úpravami. Dvojpodlažná trojtraktová bloková budova s erbom na fasáde slúžila ako panské sídlo vetvy Ujházyovcov. Miestnosti majú valené krížové a kláštorné klenby, v niekdajšej reprezentačnej miestnosti je empírová nástenná maľba. Budova je vsadená do nového francúzskeho parku a ohradená novým oplotením v klasicistickom slohu.
Objekt mal do roku 1985 rôznych majiteľov, časť slúžila Technickému múzeu ako depozitár, časť miestnej škole. Celková rekonštrukcia objektu, vrátane parkových úprav, trvala päť rokov a kaštieľ bol verejnosti sprístupnený v roku 1990. Pôvodný plán rátal so stálou expozíciou, prax si však vyžiadala zmenu tejto koncepcie. V časti suterénnych priestorov sú umiestnené depozitáre Slovenského technického múzea.
Vo výstavných priestoroch sú inštalované v kratších,či dlhších časových intervaloch malé komorné výstavy. Okrem výstav zameraných na dejiny techniky sa tu striedajú výstavy venované histórii a umeniu. K bohatej programovej skladbe prispievajú aj výstavy zo zbierok súkromných podnikateľov - majiteľov starožitností, ako aj súkromných zberateľov.
Stavby
Farský kostol Povýšenia sv. Kríža
Kostol sa nachádza na pravej strane hlavnej cesty, v strede obce.
Patrocínium: Farský kostol Povýšenia sv. Kríža (kat.)
Datovanie: Kostol, pôvodne ranogotický, postavený v 2. pol. 13. storočia, bol v roku 1745 barokizovaný a v r. 1878 - 1900 bol renovovaný.
Obec: Prvýkrát sa objavuje v listine z roku 1289, kde sa spomína Veľký a Malý Budimír ("villa Bodomer Maior et Minor Bodomer"), za vyberania pápežských desiatkov v r. 1332 - 1335 bol v Budimíre farárom Filip a budimírska fara sa počítala do drienovského archidiakonátu.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Školstvo
- ZŠ Budimír
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.