Sparti: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Maajo25 (diskusia | príspevky)
typografia, preklepy, wikilinky
Riadok 11: Riadok 11:


== Starovek ==
== Starovek ==
Územie Sparty obývali od 15 stor. pred Kr. grécke kmene [[Achájci|Achájcov]] a Sparta bolo jedno z najdôležitejších miest mykénskeho obdobia - spolu s [[Mykény|Mykénami]], [[Tiryns]]om a [[Atény|Aténami]]. Okolo 1100 pred Kr. sem však prišiel bojovný grécky kmeň [[Dóri|Dórov]], ktorí si podmanili pôvodné achájske obyvateľstvo a založili slávny staroveký štát Sparta, v ktorom boli utláčaní Achájci, teda helóti a perioikovia. Sparťania sa veľmi odlišovali od ostatných Grékov čo sa týka usporiadania štátu a krutým zaobchádzaním. Mestu vládli dvaja králi (basileis), [[gerúzia]], [[efor]]i a [[apella]]. Za spartského zákonodarcu je považovaný [[Lykurgos]]. Sparťania vyhrali v peloponézskej vojne nad Aténčanmi, neskôr však boli porazení [[Téby|Tébami]] a [[Macedónia|Macedóniou]]. Od roku 146 pred Kr. Grécko pripadlo Rímu, no Sparta si určitú autonómiu uchovala. Počas rímskeho obdobia sa však postupne autonómia vytratila a Achájci aj Sparťania sa navzájom pomiešali. V 3 stor. Spartu dobyli [[Góti]], v 4 stor. Vizigóti a v 5 stor. [[Huni]]. Podľa niektorých informácií však Sparťania dokázali Gótov odohnať, hoci už žiadna skutočná spartská armáda neexistovala. V tomto období už mnohí Sparťania boli kresťania.
Územie Sparty obývali od 15 stor. pred Kr. grécke kmene [[Achájci|Achájcov]] a Sparta bolo jedno z najdôležitejších miest mykénskeho obdobia{{--}}spolu s [[Mykény|Mykénami]], [[Tiryns]]om a [[Atény|Aténami]]. Okolo 1100 pred Kr. sem však prišiel bojovný grécky kmeň [[Dóri|Dórov]], ktorí si podmanili pôvodné achájske obyvateľstvo a založili slávny staroveký štát Sparta, v ktorom boli utláčaní Achájci, teda [[Helóti]] a [[Perioikovia]]. Sparťania sa veľmi odlišovali od ostatných Grékov, čo sa týka usporiadania štátu a krutým zaobchádzaním. Mestu vládli dvaja králi (basileis), [[gerúzia]], [[efor]]i a [[apella]]. Za spartského zákonodarcu je považovaný [[Lykurgos]]. Sparťania vyhrali v [[Peloponézske vojny|peloponézskej vojne]] nad Aténčanmi, neskôr však boli porazení [[Téby|Tébami]] a [[Macedónia|Macedóniou]]. Od roku 146 pred Kr. Grécko pripadlo [[Staroveký Rím|Rímu]], no Sparta si určitú autonómiu uchovala. Počas rímskeho obdobia sa však postupne autonómia vytratila a Achájci aj Sparťania sa navzájom pomiešali. V 3. stor. Spartu dobyli [[Góti]], v 4. stor. Vizigóti a v 5. stor. [[Huni]]. Podľa niektorých informácií však Sparťania dokázali Gótov odohnať, hoci už žiadna skutočná spartská armáda neexistovala. V tomto období už mnohí Sparťania boli kresťania.


== Byzantské obdobie ==
== Byzantské obdobie ==
[[Súbor:Nuremberg chronicles - f 28v.png|thumb|Byzantská Lakedemonía]]
[[Súbor:Nuremberg chronicles - f 28v.png|thumb|Byzantská Lakedemonía]]


Sparta sa dokázala z útokov spamätať a existovala až do 7 stor., kedy na západný Peloponéz vtrhli Slovania, tí sa usadili neďaleko od Sparty v pohorí [[Taugetos]] a odtiaľto ovládali Grékov. Mnohí obyvatelia Lakónie, teda aj Sparty odišli, niektorí odišli na [[Sicília|Sicíliu]], iní na peloponézsky polostrov [[Mani (Peloponéz)|Mani]], iní do mesta [[Monemvasia]], ďalší do [[Cakóni|Tsakónie]], teda na východný Peloponéz a tu si uchovali svoje dórske zvyky aj dialekt dodnes. Gréci z Mani sú známi ako výborní bojovníci. V 9. stor bola moc Slovanov definitívne zničená Byzanciou a na posilnenie miestneho gréckeho obyvateľstva bolo do Lakónie privedené grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie a [[Anatólia|Anatólie]]. Byzantská vláda na troskách Sparty vytvorila mesto Lakedemonía, podľa kraja Lakónia, ktorý sa tiež nazýval Lakedemonía. V tomto meste okrem [[Gréci|Grékov]] žili aj [[Židia]] a [[Arméni]]. Mesto bolo dôležitým centrom Peloponézu a sídlo patriarchu. V 10 storočí tu pôsobil svätý Nikón. V 13. stor. mesto ovládli [[Benátky|Benátčania]]. Benátski kupci sa tiež usadili v meste a neskôr sa s Grékmi pomiešali. V roku 1263 sa však obyvatelia presťahovali z Lakedemonie do nového mesta, do blízkej [[Mystra|Mystry]], ktorá sa stala dôležitým centrom. Mystru v 15 stor. dobyli [[Turci]].
Sparta sa dokázala z útokov spamätať a existovala až do 7. stor., kedy na západný Peloponéz vtrhli Slovania, tí sa usadili neďaleko od Sparty v pohorí [[Taugetos]] a odtiaľto ovládali Grékov. Mnohí obyvatelia Lakónie, teda aj Sparty odišli, niektorí odišli na [[Sicília|Sicíliu]], iní na peloponézsky polostrov [[Mani (Peloponéz)|Mani]], iní do mesta [[Monemvasia]], ďalší do [[Cakóni|Tsakónie]], teda na východný Peloponéz a tu si uchovali svoje dórske zvyky aj dialekt dodnes. Gréci z Mani sú známi ako výborní bojovníci. V 9. stor bola moc Slovanov definitívne zničená Byzanciou a na posilnenie miestneho gréckeho obyvateľstva bolo do Lakónie privedené grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie a [[Anatólia|Anatólie]]. Byzantská vláda na troskách Sparty vytvorila mesto Lakedemonía, podľa kraja Lakónia, ktorý sa tiež nazýval Lakedemonía. V tomto meste okrem [[Gréci|Grékov]] žili aj [[Židia]] a [[Arméni]]. Mesto bolo dôležitým centrom Peloponézu a sídlo patriarchu. V 10 storočí tu pôsobil svätý Nikón. V 13. stor. mesto ovládli [[Benátky|Benátčania]]. Benátski kupci sa tiež usadili v meste a neskôr sa s Grékmi pomiešali. V roku 1263 sa však obyvatelia presťahovali z Lakedemonie do nového mesta, do blízkej [[Mystra|Mystry]], ktorá sa stala dôležitým centrom. Mystru v 15. stor. dobyli [[Turci]].


== Moderné obdobie ==
== Moderné obdobie ==

Verzia z 21:32, 31. júl 2013

Súradnice: 37° 04′ 00″ s.š., 22° 26′ 00″ v.d.

Centrum Sparty

Sparti (gr., Σπάρτη - Sparti) je mesto v kraji Lakónia na Peloponéze. Staroveká Sparta bola známa ako silný grécky štát, moderná Sparta bola založená v 19 stor. blízko starovekej lokality, z ktorej sa však skoro nič nezachovalo. Žije tu okolo 18 000 obyvateľov. Je to hlavné mesto kraja Lakónia (Lakedemonía).

V okolí Sparti sa pestujú hlavne olivy a citrusy. V meste môžeme navštíviť archeologické múzeum, Akropolu, staroveké divadlo, chrám bohyne Atény, hrob kráľa Leonida a kostol sv. Nikóna z 10 storočia. Starosta mesta je Sarándos Antonákos.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Sparta (starovek)

Starovek

Územie Sparty obývali od 15 stor. pred Kr. grécke kmene Achájcov a Sparta bolo jedno z najdôležitejších miest mykénskeho obdobia – spolu s Mykénami, Tirynsom a Aténami. Okolo 1100 pred Kr. sem však prišiel bojovný grécky kmeň Dórov, ktorí si podmanili pôvodné achájske obyvateľstvo a založili slávny staroveký štát Sparta, v ktorom boli utláčaní Achájci, teda Helóti a Perioikovia. Sparťania sa veľmi odlišovali od ostatných Grékov, čo sa týka usporiadania štátu a krutým zaobchádzaním. Mestu vládli dvaja králi (basileis), gerúzia, efori a apella. Za spartského zákonodarcu je považovaný Lykurgos. Sparťania vyhrali v peloponézskej vojne nad Aténčanmi, neskôr však boli porazení Tébami a Macedóniou. Od roku 146 pred Kr. Grécko pripadlo Rímu, no Sparta si určitú autonómiu uchovala. Počas rímskeho obdobia sa však postupne autonómia vytratila a Achájci aj Sparťania sa navzájom pomiešali. V 3. stor. Spartu dobyli Góti, v 4. stor. Vizigóti a v 5. stor. Huni. Podľa niektorých informácií však Sparťania dokázali Gótov odohnať, hoci už žiadna skutočná spartská armáda neexistovala. V tomto období už mnohí Sparťania boli kresťania.

Byzantské obdobie

Byzantská Lakedemonía

Sparta sa dokázala z útokov spamätať a existovala až do 7. stor., kedy na západný Peloponéz vtrhli Slovania, tí sa usadili neďaleko od Sparty v pohorí Taugetos a odtiaľto ovládali Grékov. Mnohí obyvatelia Lakónie, teda aj Sparty odišli, niektorí odišli na Sicíliu, iní na peloponézsky polostrov Mani, iní do mesta Monemvasia, ďalší do Tsakónie, teda na východný Peloponéz a tu si uchovali svoje dórske zvyky aj dialekt dodnes. Gréci z Mani sú známi ako výborní bojovníci. V 9. stor bola moc Slovanov definitívne zničená Byzanciou a na posilnenie miestneho gréckeho obyvateľstva bolo do Lakónie privedené grécke obyvateľstvo z južnej Itálie, Sicílie a Anatólie. Byzantská vláda na troskách Sparty vytvorila mesto Lakedemonía, podľa kraja Lakónia, ktorý sa tiež nazýval Lakedemonía. V tomto meste okrem Grékov žili aj Židia a Arméni. Mesto bolo dôležitým centrom Peloponézu a sídlo patriarchu. V 10 storočí tu pôsobil svätý Nikón. V 13. stor. mesto ovládli Benátčania. Benátski kupci sa tiež usadili v meste a neskôr sa s Grékmi pomiešali. V roku 1263 sa však obyvatelia presťahovali z Lakedemonie do nového mesta, do blízkej Mystry, ktorá sa stala dôležitým centrom. Mystru v 15. stor. dobyli Turci.

Moderné obdobie

V roku 1834, teda tesne po oslobodení Grécka od Turkov, grécky kráľ Otho postavil nové mesto, Sparti, na mieste starovekej lokality a stredovekej Lakedemonie. Boli sem presídlení obyvatelia z neďalekej Mytstri, pretože pochádzali zo Sparty.

Zdroj

  • Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη