František Bednár (politický väzeň): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Vasiľ premiestnil stránku Bednár František na František Bednár (politický väzeň): štandardné poradie mien
Riadok 41: Riadok 41:


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://szcpv.org/06/gfp.html- svedectvo GFP]
* [http://szcpv.org/12/odboj.html- Protikomunistický odboj v čase normalizácie]


{{DEFAULTSORT:Bednár František}}
{{DEFAULTSORT:Bednár František}}

Verzia z 07:51, 2. august 2013

František Bednár
bývalý politický väzeň
bývalý politický väzeň
Narodenie15. február 1957
Poprad

František Bednár (* 15. február 1957, Poprad) je bývalý politický väzeň.

Život

Vyrastal v Poprade pod Tatrami a jeho negatívny postoj k Husákovmu normalizačnému režimu zásadne ovplyvnil vpád armád Varšavského paktu 21. augusta 1968, kedy pri protestoch v Poprade bol sovietskymi vojakmi zastrelený 19- ročný Jozef Bonk a boli postrelení jeho spolužiaci. Začiatkom 80. rokov boli usmrtení pri pokuse o prechod československej hranice do Rakúska jeho dvaja rovesníci, čo bol ďalší zlomový moment v jeho živote. Na protest proti spolitizovanému systému odmietol na gymnáziu vstúpiť do Socialistického zväzu mládeže (SZM) a v druhom ročníku ukončil štúdium. Získal odbornú kvalifikáciu elektromechanika a po ukončení základnej vojenskej služby pracoval ako kurič a údržbár. Sovietska intervencia v Afganistane, vyhlásenie výnimočného stavu v Poľsku, nástup prezidenta Reagana v USA a pravidelné sledovanie vysielania Rádia Slobodná Európa definitívne ovplyvnili jeho rozhodnutie aktívne postaviť sa aktívne na odpor proti komunistickému režimu. Pre tento zámer získal niekoľkých ľudí a založil ozbrojenú skupinu rozhodnutú aktívne vystupovať proti režimu v roku 1983 vycestoval do bývalej Juhoslávie s cieľom nadviazať kontakt so západom prostredníctvom Rádia Slobodná Európa. Chybou jedného zo spoločníkov bol dňa 6.2.1984 zatknutý ŠtB a Krajským súdom v Košiciach odsúdený k 14 rokom za protištátnu trestnú činnosť podľa Hlavy I. do III. Najprísnejšej NVS. Výšku trestu ovplyvnila skutočnosť, že neprezradil účasť členov skupiny. Necelé dva mesiace pred tzv. Nežnou revolúciou ho krajský súd v Bratislave odsúdil k ďalšiemu trestu vo výške 5 a pól roka za Štátnou bezpečnosťou vykonštruovaný prípad prípravy na záškodníctvo. Po novembri 1989 bol tento rozsudok zrušený. Rozsudok z roku 1984 bol po nadobudnutí účinnosti zákona o súdnych rehabilitáciách č. 119/90 Zb. dňa 15. augusta 1990, Krajským súdom v Košiciach zrušený a súd mu rozhodnutím sp. zn 2 Rt 58/90 zo dňa 19.12.1991ponechal zostatkový trest za nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie 24 mesiacov. Za 4,5 roka väzenia mu bolo priznané finančné odškodnenie a zostatkový trest vo výške 24 mesiacov mu bol Okresným súdom v Poprade zahladený, čím sa na neho hľadí v zmysle zákona akoby nebol odsúdený. Po prepustení na slobodu sa aktívne angažoval v Konfederácii politických väzňov Slovenska a neskôr vo Svetovom združení bývalých československých politických väzňov.

Angažovanosť

• 1990-1999, tajomník Okresnej pobočky Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) v Poprade

• 1996- Podanie návrhu CSSI Zbignievovi Brzezinskému na založenie Výboru na stíhanie zločinov komunizmu. (Šesťmesačný pobyt v USA)[1]

• 1999 –podanie návrhu spoločne s nebohým poslancom NR SR Františkom Javorským na založenie obnovenej Konfederácie politických väzňov Slovenska z dôvodu porušovania apolitickosti pôvodnej KPVS, ktorej predseda a predstavitelia kandidovali za Mečiarové HZDS.

• 1999-2000 –člen predsedníctva Obnovenej KPVS

• Od roku 2001 predseda a tajomník Svetového združenia bývalých československých politických väzňov.

Referencie

  1. Zbigniew Brzezinski o zločinoch komunizmu [online]. www.szcpv.org. Dostupné online.


Externé odkazy