Konya: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Maajo25 (diskusia | príspevky)
→‎História: typografia
Maajo25 (diskusia | príspevky)
d →‎História: typografia
Riadok 2: Riadok 2:


==História==
==História==
Mesto bolo založené okolo roku 3000 pred Kr. [[Chetiti|Chetitmi]] a bolo to vyspelé centrum orientálneho sveta. Neskôr sa tu usadili [[Frýgovia]]. V 3. stor. pred Kr. mesto ovládol [[Alexander Veľký]]. V nasledujúcej helenistickej dobe sa tu usadzujú [[Gréci]], ktorí sa pomiešali s pôvodnými Frýgmi, ktorých jazyk postupne zanikol. V rímskej dobe sa tu rozmáha kresťanstvo. Od roku 395 je Ikonion súčasťou [[Byzancia|Byzancie]] a sídlom biskupa. V 12. stor. mesto ovládli [[Seldžuckí Turci]] a Ikonion sa stal hlavným mestom [[Ikonský Sultanát|Ikonského sultanátu]]. V 15. stor. mesto ovládli [[Osmanskí Turci]]. Počas dlhej tureckej nadvlády sa väčšina miestnych Grékov islamizovala a poturčila. Konya bola dôležitým osmanským centrom, sídlom pašu. V 19. stor. tu žilo okolo 42 000 [[Turci|Turkov]], 1566 [[Arméni|Arménov]] a 900 [[Gréci|Grékov]]. Väčšina miestnych Grékov boli tzv. [[Karamanlidi]], teda rpzprávali iba po turecky, čo je výsledok dlhej tureckej okupácie. Existovala tu aj komunita tzv. [[Kapadócki Gréci|Kapadóckych Grékov]], ktorí rozprávali [[kapadóčtina|kapadóckou gréčtinou]]. Týmto jazykom rozprávali hlavne grécke dediny v okolí mesta. V roku 1923 bola grécko-turecká výmena obyvateľov, miestni Gréci odišli do Grécka a mesto ostalo moslimské, odišli aj Arméni.
Mesto bolo založené okolo roku 3000 pred Kr. [[Chetiti|Chetitmi]] a bolo to vyspelé centrum orientálneho sveta. Neskôr sa tu usadili [[Frýgovia]]. V 3. stor. pred Kr. mesto ovládol [[Alexander Veľký]]. V nasledujúcej helenistickej dobe sa tu usadzujú [[Gréci]], ktorí sa pomiešali s pôvodnými Frýgmi, ktorých jazyk postupne zanikol. V rímskej dobe sa tu rozmáha kresťanstvo. Od roku 395 je Ikonion súčasťou [[Byzancia|Byzancie]] a sídlom biskupa. V 12. stor. mesto ovládli [[Seldžuckí Turci]] a Ikonion sa stal hlavným mestom [[Ikonský Sultanát|Ikonského sultanátu]]. V 15. stor. mesto ovládli [[Osmanskí Turci]]. Počas dlhej tureckej nadvlády sa väčšina miestnych Grékov islamizovala a poturčila. Konya bola dôležitým osmanským centrom, sídlom pašu. V 19. stor. tu žilo okolo 42 000 [[Turci|Turkov]], 1 566 [[Arméni|Arménov]] a 900 [[Gréci|Grékov]]. Väčšina miestnych Grékov boli tzv. [[Karamanlidi]], teda rpzprávali iba po turecky, čo je výsledok dlhej tureckej okupácie. Existovala tu aj komunita tzv. [[Kapadócki Gréci|Kapadóckych Grékov]], ktorí rozprávali [[kapadóčtina|kapadóckou gréčtinou]]. Týmto jazykom rozprávali hlavne grécke dediny v okolí mesta. V roku 1923 bola grécko-turecká výmena obyvateľov, miestni Gréci odišli do Grécka a mesto ostalo moslimské, odišli aj Arméni.


Dnes má Konya takmer pol milióna obyvateľov. Priemysel je strojársky, mäsový, stavebných hmôt, kobercov, hliníka, cukrovarnícky, potravinársky. Dopravná križovatka. Leží uprostred náhornej plošiny lemovanej pohorím [[Taurus (pohorie)|Taurus]].
Dnes má Konya takmer pol milióna obyvateľov. Priemysel je strojársky, mäsový, stavebných hmôt, kobercov, hliníka, cukrovarnícky, potravinársky. Dopravná križovatka. Leží uprostred náhornej plošiny lemovanej pohorím [[Taurus (pohorie)|Taurus]].

Verzia z 19:35, 8. august 2013

Konya, gr. Ικόνιον (Ikonion) je správne stredisko rovnomennej provincie v juhozápadnom Turecku ležiace v nadmorskej výške 1 027 m. n. m.

História

Mesto bolo založené okolo roku 3000 pred Kr. Chetitmi a bolo to vyspelé centrum orientálneho sveta. Neskôr sa tu usadili Frýgovia. V 3. stor. pred Kr. mesto ovládol Alexander Veľký. V nasledujúcej helenistickej dobe sa tu usadzujú Gréci, ktorí sa pomiešali s pôvodnými Frýgmi, ktorých jazyk postupne zanikol. V rímskej dobe sa tu rozmáha kresťanstvo. Od roku 395 je Ikonion súčasťou Byzancie a sídlom biskupa. V 12. stor. mesto ovládli Seldžuckí Turci a Ikonion sa stal hlavným mestom Ikonského sultanátu. V 15. stor. mesto ovládli Osmanskí Turci. Počas dlhej tureckej nadvlády sa väčšina miestnych Grékov islamizovala a poturčila. Konya bola dôležitým osmanským centrom, sídlom pašu. V 19. stor. tu žilo okolo 42 000 Turkov, 1 566 Arménov a 900 Grékov. Väčšina miestnych Grékov boli tzv. Karamanlidi, teda rpzprávali iba po turecky, čo je výsledok dlhej tureckej okupácie. Existovala tu aj komunita tzv. Kapadóckych Grékov, ktorí rozprávali kapadóckou gréčtinou. Týmto jazykom rozprávali hlavne grécke dediny v okolí mesta. V roku 1923 bola grécko-turecká výmena obyvateľov, miestni Gréci odišli do Grécka a mesto ostalo moslimské, odišli aj Arméni.

Dnes má Konya takmer pol milióna obyvateľov. Priemysel je strojársky, mäsový, stavebných hmôt, kobercov, hliníka, cukrovarnícky, potravinársky. Dopravná križovatka. Leží uprostred náhornej plošiny lemovanej pohorím Taurus.

Partnerské mestá

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konya

Externé odkazy