Mošonská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
→Geografia: pravopis |
d typografia |
||
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
URL mapy = Moson county map.jpg | |
URL mapy = Moson county map.jpg | |
||
URL polohy = Kingdom of Hungary counties (sk-Mošonská).svg | |
URL polohy = Kingdom of Hungary counties (sk-Mošonská).svg | |
||
Rozloha = |
Rozloha = 2 013 | |
||
Počet obyvateľov = |
Počet obyvateľov = 94 479 | |
||
Hustota obyvateľstva = 46,9 | |
Hustota obyvateľstva = 46,9 | |
||
Centrum = Magyaróvar | |
Centrum = Magyaróvar | |
||
Verzia z 12:49, 23. august 2013
| Mošonská župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko
| |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko, Maďarsko, Rakúsko | |
| Sídlo župy | Magyaróvar | |
| Rozloha | 2 013 km² | |
| Obyvateľstvo | 94 479 (1910) [1] | |
| - | 81 370 (1880) [2] | |
| Hustota | 46,9 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 0,8 % Nemci 55 % Maďari 34,9 % Chorváti 8,6 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 15,97 % Nemci 67,54 % Slováci 0,57 % Rumuni 0 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 10,4 % Ostatní 0,03 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 87,5 % Evanjelické a. v. 10,2 % Židovské 2 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Moson County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
.svg)
Mošonská župa (maď. Moson, nem. Wieselburg) bol komitát, stolica a župa v Uhorsku.
Mošon je takisto meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvár v Maďarsku.
Geografia
Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku boli súčasťou Mošonskej župy len tri dediny: Jarovce, Rusovce a Čunovo, ktoré sú dnes súčasťou Bratislavy, a na ľavej strane malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka). Rozloha župy bola v roku 1910 2 013 km².
Centrum
Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar.
Dejiny
Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.
V roku 1918 sa malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a pri Petržalke stali súčasťou Česko-Slovenska. Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova) sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy. V roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).
Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.
Po 2. svetovej vojne (1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce, Čunovo (vtedy prevažne obývané Chorvátmi) a Rusovce. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Rábsko-mošonsko-šopronská Győr-Moson-Sopron.
Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja.
Okresy
Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy:
- Magyaróvár (teraz Mosonmagyaróvár)
- Rajka, leží v Maďarsku
- Neusiedl am See (po maďarsky: Nezsider); Neusiedl am See leží v súčasnosti v Rakúsku.
Na území Mošonskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.
Pozri aj
.png)
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)