Kozmická stanica

Medzinárodná kozmická stanica ISS pri pohľade z raketoplánu Atlantis v roku 2011

Kozmická stanica alebo vesmírna stanica je umelá štruktúra určená na pobyt ľudí vo vesmíre. Na rozdiel od kozmickej lode nemá stanica žiaden hlavný motor a nie je prispôsobená na pristávanie. Na dopravu ľudí a materiálu na a zo stanice je teda potrebný iný dopravný prostriedok. Kozmická stanica je zariadená pre strednodobé pobyty, od niekoľkých týždňov alebo mesiacov až po roky. Po skončení obdobia funkčnosti a odchode poslednej posádky je zvyčajne navedená do zemskej atmosféry, kde zhorí v jej vrchných vrstvách.

Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých organizmov v podmienkach mikrogravitácie. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie Zeme aj vesmíru. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do slnečnej sústavy. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, Medzinárodná vesmírna stanica, bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých kozmických turistov.

Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky Saľut 1 v roku 1971. V sérii staníc Saľut 3 až 7 uskutočňovali kozmonauti z bývalého ZSSR a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica Skylab bola vypustená v roku 1973 a posádky sa na nej striedali prostredníctvom kozmických lodí Apollo. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol Mir, na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode Sojuz, automatické lode Progress sa starali iba o zásobovanie. V roku 1995 sa s Mirom prvýkrát spojil aj americký raketoplán.

Od roku 1998 sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.

V roku 2011 vypustila svoju prvú malú experimentálnu vesmírnu stanicu aj Čína. Má názov Tchien-kung 1 a v júni 2012 k nej zavítala prvá posádka. Čína ďalej plánuje rozvíjať svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmické stanice sa majú stať jeho hlavnou oporou.

Zoznam kozmických staníc

Názov stanice	Vypustená	Zničená	Dní používania		Posádka a návštevníci	Návštev		Hmotnosť (kg)
			Na dráhe	Pracovne		S posádkou	Bez posádky
Saľut 1	19. apríl 1971 01:40:00 UTC	11. október 1971	175	24	3	2	0	18 425
Saľut 2	3. apríl 1973 01:40:00 UTC	29. apríl 1973	54	0	0	0	0	18 500
Skylab	14. máj 1973 17:30:00 UTC	11. júl 1979 16:37:00 UTC	2 249	171	9	3	0	77 088
Saľut 3	25. jún 1974 22:38:00 UTC	24. január 1975	213	15	2	1	0	18 500
Saľut 4	26. december 1974 04:15:00 UTC	3. február 1977	770	92	4	2	1	18 500
Saľut 5	22. jún 1976 18:04:00 UTC	8. august 1977	412	67	4	2	0	19 000
Saľut 6	29. september 1977 06:50:00 UTC	29. júl 1982	1 764	683	33	16	14	19 000
Saľut 7	19. apríl 1982 19:45:00 UTC	7. február 1991	3 216	816	26	12	15	19 000
Mir	19. február 1986 21:28:23 UTC	23. marec 2001 05:50:00 UTC	5 511	4 594	137	39	68	124 340
ISS	20. november 1998 21:28:23 UTC	—	*4 972	*4 259	*331	*67	*57	*cca 450 000
Tchien-kung 1	29. september 2011 13:16:03 UTC	—	** 696	** 26	** 6	** 2	** 1	**8500

• *ISS, prebiehajúca misia, dáta platné pre 1. júl 2012
• **Tchien-kung 1, prebiehajúca misia, dáta platné pre 25. august 2013