Grécky oheň: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 20:18, 25. august 2013

Použitie gréckeho ohňa byzantským loďstvom proti loďstvu Tomáša Slovana.

Grécky oheň (byzant. ὑγρόν πὺρ – dosl. tekutý plameň^[1] ) bola horľavá (možno aj výbušná) kvapalina, ktorá horela aj na vode; šlo o zbraň byzantského loďstva proti nepriateľským lodiam.^[2]

Byzantínci používali grécky oheň s veľkým úspechom v námorných bitkách aj vďaka tomu, že zápalná látka mohla pokračovať v horení po vyliatí na vodnú hladinu. Poskytovala technologickú výhodu a napomohla Byzantíncom ku viacerým víťazstvám. Za najznámejšie sú považované odrazenie arabského útoku na Konštantinopol v rokoch 678^[2] a 817-818.

Európski križiaci týmto termínom, chybne označovali akékoľvek zápalné zmesi používané Arabmi, Číňanmi alebo Mongolmi. Tieto však predstavovali odlišné zápalné zmesi, iného zloženia ako bol grécky oheň používaný Byzantíncami. Zloženie gréckeho ohňa bolo v Byzantskej ríši silne stráženým štátnym tajomstvom, vďaka čomu sa do súčasnosti nedochovali informácie o jeho zložení. Zloženie gréckeho ohňa dodnes zostáva vecou špekulácií a diskusií. Podľa väčšiny predpokladov sa skladal zo zmesi prírodnej živice, ropy, vápna, síry a liadku. Okrem samotného špecifického zloženia bolo použitie tejto zbrane Byzantíncami pri boji s nepriateľom špecifické aj využitím natlakovaných nádob sifónového tvaru, čo umožňovalo striekať zapálenú tekutinu na nepriateľa z väčšej vzdialenosti.

Referencie

↑ The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. Heslo GREEK FIRE, s. 873. (po anglicky)
↑ ^a ^b VAVŘÍNEK, Vladimír. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. Heslo Řecký oheň, s. 422. (po česky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grécky oheň

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Greek fire na anglickej Wikipédii.

[ODB-1] The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. Heslo GREEK FIRE, s. 873. (po anglicky)

[EB-2] VAVŘÍNEK, Vladimír. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. Heslo Řecký oheň, s. 422. (po česky)

[1]

[2]

@@ Riadok 21: / Riadok 21: @@
 Byzantínci používali grécky oheň s veľkým úspechom v námorných bitkách aj vďaka tomu, že zápalná látka mohla pokračovať v horení po vyliatí na vodnú hladinu. Poskytovala technologickú výhodu a napomohla Byzantíncom ku viacerým víťazstvám. Za najznámejšie sú považované odrazenie arabského útoku na Konštantinopol v rokoch 678<ref name="EB"/> a 817-818.
-Európski križiaci týmto termínom, chybne označovali akékoľvek zápalné zmesi používané [[Arabi|Arabmi]], [[Číňania|Číňanmi]] alebo [[Mongoli|Mongolmi]]. Tieto však predstavovali odlišné zápalné zmesi, iného zloženia ako bol grécky oheň používaný Byzantíncami. Zloženie gréckeho ohňa bolo v Byzantskej ríši silne stráženým štátnym tajomstvom, vďaka čomu sa do súčasnosti nedochovali informácie o jeho zložení. Zloženie gréckeho ohňa dodnes zostáva vecou špekulácií a diskusií. Podľa väčšiny predpokladov sa skladal zo zmesi [[Prírodná živica|prírodnej živice]], [[ropa|ropy]], [[vápno|vápna]], [[síra|síry]] a [[liadok|liadku]]. Okrem samotného špecifického zloženia bolo použitie tejto zbrane Byzantíncami pri boji s nepriateľom špecifické aj využitím natlakovaných nádob [[sifón]]ového tvaru, čo umožňovalo striekať zapálenú tekutinu na nepriateľa z väčšej vzdialenosti.
+Európski križiaci týmto termínom, chybne označovali akékoľvek zápalné zmesi používané [[Arabi|Arabmi]], [[Číňania|Číňanmi]] alebo [[Mongoli|Mongolmi]]. Tieto však predstavovali odlišné zápalné zmesi, iného zloženia ako bol grécky oheň používaný Byzantíncami. Zloženie gréckeho ohňa bolo v Byzantskej ríši silne stráženým štátnym tajomstvom, vďaka čomu sa do súčasnosti nedochovali informácie o jeho zložení. Zloženie gréckeho ohňa dodnes zostáva vecou špekulácií a diskusií. Podľa väčšiny predpokladov sa skladal zo zmesi [[Prírodná živica|prírodnej živice]], [[ropa|ropy]], [[Vápno (materiál)|vápna]], [[síra|síry]] a [[liadok|liadku]]. Okrem samotného špecifického zloženia bolo použitie tejto zbrane Byzantíncami pri boji s nepriateľom špecifické aj využitím natlakovaných nádob [[sifón]]ového tvaru, čo umožňovalo striekať zapálenú tekutinu na nepriateľa z väčšej vzdialenosti.
 == Referencie ==