Pôžička: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bronto (diskusia | príspevky)
Riadok 27: Riadok 27:


==Čas vrátanie požičaného ==
==Čas vrátanie požičaného ==
Ak sa veriteľ s dlžníkom dohodli na termíne, požičanú vec (peniaze) treba vrátiť v dohodnutom termíne. Ak sa na termíne nedohodli, požičanú vec (peniaze) treba vrátiť na požiadanie veriteľa. Splatnosť pôžičky môže byť dohodnutá aj formou splátok. <ref>§ 657 a § 563 Občianskeho zákonníka (stav 2013)</ref><ref>Ovečková, O. et al.: Slovník obchodného práva, 1994</ref><ref>[http://finance.idnes.cz/vzor-smlouva-o-pujcce-0u1-/pravo.aspx?c=A120308_111616_pravo_vr]</ref>
Ak sa veriteľ s dlžníkom dohodli na termíne, požičanú vec treba vrátiť v dohodnutom termíne. Ak sa na termíne nedohodli, požičanú vec treba vrátiť na požiadanie veriteľa. Splatnosť pôžičky môže byť dohodnutá aj formou splátok. <ref>§ 657 a § 563 Občianskeho zákonníka (stav 2013)</ref><ref>Ovečková, O. et al.: Slovník obchodného práva, 1994</ref><ref>[http://finance.idnes.cz/vzor-smlouva-o-pujcce-0u1-/pravo.aspx?c=A120308_111616_pravo_vr]</ref>


==Úroky z omeškania, nesplatenie ==
==Úroky z omeškania, nesplatenie ==

Verzia z 02:31, 27. august 2013

Pôžička je záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je prenechanie veci určenej podľa druhu (napríklad peňazí) veriteľom dlžníkovi, pričom sa dlžník zároveň zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby resp. na požiadanie. O pôžičke sa uzatvára zmluva o pôžičke, ktorú upravuje Občiansky zákonník v § 657 a 658[1][2]

Forma zmluvy

Text Občianskeho zákonníka pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, z toho vyplýva, že zmluva nemusí byť písomná a môže byť len ústna. [3][4]

Vlastníctvo a nakladanie s požičanou vecou

Požičaná vec prechádza do vlastníctva dlžníka. [5][6]

S požičanou vecou môže dlžník voľne nakladať príp. ju aj spotrebovať. [7]

Čo sa požičiava (t.j. predmet zmluvy o pôžičke) a čo treba vrátiť

Predmetom pôžičky je vec určená podľa druhu (t.j. nie vec určená individuálne, čiže individuálne rozlíšiteľná), napríklad peniaze, cukor, pšenica. Predmetom pôžičky nemôže byť napr. nehnuteľnosť, pretože je to vec určená individuálne. [8] Požičiavanie športového vybavenia, DVD, áut a pod. nie je pôžička v právnom zmysle, pretože sa v týchto prípadoch požičiava vec určená individuálne, keďže treba vrátiť presne tú istú vec, ktorú ste si požičali (a nie len rovnakú vec). Hoci sa rôzne podniky poskytujúce takéto predmety označujú ako "pôžičovne" a svoju činnosť označujú ako "požičiavanie", v právnom zmysle ide o nájom (§ 663 Občianskeho zákonníka), nie o pôžičku. [9]

Najčastejším predmetom pôžičky sú peniaze, častým predmetom sú aj suroviny na varenie chýbajúce v danom okamihu v domácnosti. [10]

Dlžník nevracia (nemusí vrátiť) tú istú vec, ktorú si požičal, ale len vec toho istého druhu v rovnakej akosti a rovnakom množstve, ako bola požičaná (t.j. musí vrátiť len rovnakú, nie tú istú, vec). Ak by musel vrátiť tú istú vec, nešlo by o pôžičku, ale o tzv. výpožičku (§ 659 Občianskeho zákonníka). Ak by musel vrátiť inú konkrétnu vec, nešlo by o pôžičku, ale o zmluvu zámennú (§ 611 Občianskeho zákonníka).[11][12][13]

Pochopiteľne je však pri pôžičke dovolené vrátiť namiesto rovnakej veci vec lepšej akosti než mala pôvodná vec - pozri nižšie pod nadpisom Odplata.

Čas vzniku zmluvy

Zmluva o pôžičke je reálna zmluva (nie je to teda konsenzuálna zmluva). To znamená, že zmluva vznikne až faktickým odovzdaním požičanej veci. V prípade peňazí sa za faktické odovzdanie veci považuje aj bezhotovostný prevod peňazí[14][15]

Odplata

Pôžička môže byť odplatná alebo bezodplatná. Pri peňažnej pôžičke sa (prípadná) dohodnutá odplata nazýva úroky. Pri nepeňažnej pôžičke (t.j. pri pôžičke veci) sa (prípadná) odplata nazýva úroky alebo pôžičovné (prípadne nájomné, tento výraz sa ale obyčajne používa v súvislosti s nájomnou zmluvou); namiesto úrokov možno pri nepeňažnej pôžičke dohodnúť poskytnutie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu (§ 658 Občianskeho zákonníka). [16][17]

Úroky je dlžník povinný platiť iba vtedy, ak boli dohodnuté. Ich výšku Občiansky zákonník neupravuje. [18]

Čas vrátanie požičaného

Ak sa veriteľ s dlžníkom dohodli na termíne, požičanú vec treba vrátiť v dohodnutom termíne. Ak sa na termíne nedohodli, požičanú vec treba vrátiť na požiadanie veriteľa. Splatnosť pôžičky môže byť dohodnutá aj formou splátok. [19][20][21]

Úroky z omeškania, nesplatenie

Ak dlžník vec nevráti v dohodnutom termíne, môže od neho veriteľ požadovať úroky z omeškania (§ 517 Občianskeho zákonníka). Nesplatenú pôžičku možno vymáhať žalobou na súde. Na súde musí potom veriteľ dokázať, že zmluva o pôžičke bola uzavretá, a že veriteľ vec dlžníkovi vec skutočne odovzdal (odovzdanie sa dokazuje napr. predložením potvrdenia o odovzdaní peňazí). [22][23]

Referencie

  1. § 657 a § 563 Občianskeho zákonníka (stav 2013)
  2. Ovečková, O. et al.: Slovník obchodného práva, 1994
  3. § 658, 659 Občianskeho zákonníka
  4. http://finance.idnes.cz/vzor-smlouva-o-pujcce-0u1-/pravo.aspx?c=A120308_111616_pravo_vr
  5. http://webpravo.eu/clanky/zmluva-o-pozicke-%C2%A7-659-obcianskeho-zakonnika
  6. půjčka in: Malá československá encyklopedie
  7. Ovečková, O. et al.: Slovník obchodného práva, 1994
  8. Ovečková, O. et al.: Slovník obchodného práva, 1994
  9. http://finance.idnes.cz/vzor-smlouva-o-pujcce-0u1-/pravo.aspx?c=A120308_111616_pravo_vr
  10. http://finance.idnes.cz/vzor-smlouva-o-pujcce-0u1-/pravo.aspx?c=A120308_111616_pravo_vr
  11. Ovečková, O. et al.: Slovník obchodného práva, 1994
  12. Občiansky zákonník (stav 2013)
  13. půjčka in: Malá československá encyklopedie
  14. [1]
  15. http://finance.idnes.cz/vzor-smlouva-o-pujcce-0u1-/pravo.aspx?c=A120308_111616_pravo_vr
  16. § 658 Občianskeho zákonníka
  17. Ovečková, O. et al.: Slovník obchodného práva, 1994
  18. Hendrych, D. a kol.: Právnický slovník, 2001
  19. § 657 a § 563 Občianskeho zákonníka (stav 2013)
  20. Ovečková, O. et al.: Slovník obchodného práva, 1994
  21. [2]
  22. [3]
  23. § 517 Občianskeho zákonníka