Redaktor:14nu5/Work page: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
14nu5 (diskusia | príspevky)
10 959 editací
14nu5 (diskusia | príspevky)
10 959 editací
Riadok 5: Riadok 5:
Náboženstvo starých Egypťanov obsahovalo koncept večnosti, ktorý sa mal zračiť aj v určitých aspektoch a prvkoch staroegyptskej spoločnosti. Predchodcami egyptológov a egyptológie boli sami Egypťania, ktorí začali pomáhať večnosti poriadku ''[[maat]]'', príp. zámerne cyklicky opakovať motívy a prvky dejín a náboženstva, ktoré staroegyptská predstava sveta z princípu predpokladala.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|Sst=55–56}}</ref>
Náboženstvo starých Egypťanov obsahovalo koncept večnosti, ktorý sa mal zračiť aj v určitých aspektoch a prvkoch staroegyptskej spoločnosti. Predchodcami egyptológov a egyptológie boli sami Egypťania, ktorí začali pomáhať večnosti poriadku ''[[maat]]'', príp. zámerne cyklicky opakovať motívy a prvky dejín a náboženstva, ktoré staroegyptská predstava sveta z princípu predpokladala.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|Sst=55–56}}</ref>


Podľa súčasných poznatkov od obdobia 18. dynastie začali zámožnejší Egypťania navštevovať pamätné miesta po krajine a pripomínať si významné momenty svojej histórie. Svedčia o to nápisy návštevníkov na stavbách a priľahlých skalách. Z tohto obdobia sa zachoval príbeh kráľovského princa a budúceho faraóna [[Thutmose IV.|Thutmoseho IV.]], ktorý podľa ním umiestnenej stély inšpirovaný svojim snom nechal odstrániť z [[Veľká sfinga|Veľkej sfingy]] zo 4. dynastie nánosy piesok. <ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=57}}</ref> O menej ako dve storočia princ [[Chamuaset]], štvrtý syn [[Ramesse II.|Ramesseho II.]], systematicky obnovoval vo svojom čase už historické stavby, hrobky a chrámy, vrátane [[egyptské pyramídy|pyramíd]].<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=220}}</ref>
Podľa súčasných poznatkov od obdobia 18. dynastie začali zámožnejší Egypťania navštevovať pamätné miesta po krajine a pripomínať si významné momenty svojej histórie. Svedčia o to nápisy návštevníkov na stavbách a priľahlých skalách. Z tohto obdobia sa zachoval príbeh kráľovského princa a budúceho faraóna [[Thutmose IV.|Thutmoseho IV.]], ktorý podľa ním umiestnenej stély inšpirovaný svojim snom nechal odstrániť z [[Veľká sfinga|Veľkej sfingy]] zo 4. dynastie nánosy piesok.<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=57}}</ref> O menej ako dve storočia princ [[Chamuaset]], štvrtý syn [[Ramesse II.|Ramesseho II.]], systematicky obnovoval vo svojom čase už historické stavby, hrobky a chrámy, vrátane [[egyptské pyramídy|pyramíd]].<ref>{{harvbz|Verner|Bareš|Vachala|2007|St=220}}</ref>
<ref>{{harvbz|Reeder|}}</ref>
<ref>{{harvbz|Reeder|}}</ref>


Verzia z 08:17, 7. september 2013

Egyptológia (zo slov Egypt a starogr. -λογία /-logia/, arab. علم المصريات) je veda o histórii, spôsobe života, náboženstve, jazyku, literatúre a umení starých Egypťanov. Je súčasťou orientalistiky. Pokrýva časové obdobie od 5. tisícročia pred Kr. po koniec tradičnej staroegyptskej náboženskej praxe v 4. storočí po Kr. Vedec, ktorý sa zaoberá egyptológiou je egyptológ.

Dejiny

Starovek

Náboženstvo starých Egypťanov obsahovalo koncept večnosti, ktorý sa mal zračiť aj v určitých aspektoch a prvkoch staroegyptskej spoločnosti. Predchodcami egyptológov a egyptológie boli sami Egypťania, ktorí začali pomáhať večnosti poriadku maat, príp. zámerne cyklicky opakovať motívy a prvky dejín a náboženstva, ktoré staroegyptská predstava sveta z princípu predpokladala.[1]

Podľa súčasných poznatkov od obdobia 18. dynastie začali zámožnejší Egypťania navštevovať pamätné miesta po krajine a pripomínať si významné momenty svojej histórie. Svedčia o to nápisy návštevníkov na stavbách a priľahlých skalách. Z tohto obdobia sa zachoval príbeh kráľovského princa a budúceho faraóna Thutmoseho IV., ktorý podľa ním umiestnenej stély inšpirovaný svojim snom nechal odstrániť z Veľkej sfingy zo 4. dynastie nánosy piesok.[2] O menej ako dve storočia princ Chamuaset, štvrtý syn Ramesseho II., systematicky obnovoval vo svojom čase už historické stavby, hrobky a chrámy, vrátane pyramíd.[3] [4]

Vývoj odboru

Moslimskí učenci

V 13. storočí učiteľ z káhirskej univerzity Al-Azhar Abd al-Latíf al-Baghdádí uviedol podrobný popis staroegyptských pamiatok.[5] Podobne v 15. storočí egyptský historik Muhammad al-Makrízí písal o staroegyptských pamiatkach.

Európski priekopníci

Európske cestopisné texty o starovekom Egypte sa začali objavovať v 13. storočí, ale len sporadicky nadobudli väčší vedecký prístup, možno spomenúť autorov ako Clauda Sicard, Benoît de Maillet, Frederic Louis Norden a Richard Pococke. Začiatkom 17. storočia John Graves zmeral niektoré pyramídy a preskúmal Domiciánov obelisk, ktorý bol v tom čase určený pre londýnsku zbierku lorda Arundela.[6] V roku 1646 pokračoval v publikovaní svojej práce Pyramidographia, zatiaľ čo jezuita Athanasius Kircher ako prvý prišiel s myšlienkou, že koptčina je pozostatkom jazyka, ktorý sa skrýva v egyptských hieroglyfoch, tj. že hieroglyfy majú fonetickú hodnotu. Preto je niektorými považovaný za „zakladateľa“ egyptológie.[7] Koncom 18. storočia sa stalo štúdium Egypta viacej vedecké vďaka Napoleónovej výprave a záznamom egyptskej flóry, fauny a dejín publikovanými v diele Description de l’Egypte jeho učencami, ktorí boli súčasťou vojenskej výpravy. Dobytie francúzskeho Egypta Britmi prinieslo okrem iného Rosettskú dosku do Britského múzea.

Súčasná egyptológia

Moderná egyptológia začína inváziou Napoleóna do Egypta. Následné uverejnenie zásadného diela Description de l’Egypte v rokoch 1809–1829 vedcom umožnilo prístup k množstvu neznámym materiálom.[8] Jean François Champollion, Thomas Young a Ippolito Rosellini boli prvými egyptológmi so širokým odborným uznaním. Nemec Karl Richard Lepsius bol jedným z prvých vedcov, ktorí skúmali Egypt, mapoval ho, kopal a zakresľoval lokality. Champollion ohlásil ako prvý rozlúštenie hieroglyfov pomocou Rosettskej dosky. Bol to veľmi dôležitý krok v egyptológii, ktorý zvýšil poznanie staroegyptských textov a jazyka a štúdium staroegyptskej civilizácie bolo možné uskutočňovať s väčšou akademickou presnosťou a pridanými hodnotami, ktoré prinášali písané zdroje. Egyptológia sa stala profesionálnejšou vďaka práci Williama Matthewa Flindersa Petrieho. Petrie zaviedol nové techniky ochrany archeologickej lokality, jej dokumentácie a terénnej exkavácie. Výprava Howarda Cartera priniesla egyptológii verejné uznanie. Veľa učených amatérov začalo cestovať do Egypta, vrátane žien ako Harriet Martineau a Florence Mightingale, ktoré zanechali fascinujúce filozofické záznamy svojich ciest. Tie odhalili ich znalosť najnovších poznatkov európskej egyptológie ich obdobia.[9]

Tradícia zbierania orientálnych predmetov, vrátane stredomorských (rímskych a gréckych) sa od Jean-Martina Charcota po Sigmunda Freuda zmenila.[10][11] V súčasnosti ministerstvo pre pamiatky[12] vydáva egyptológom koncesie na vykopávky a riadi ich aktivity. Tí môžu využiť geofyzikálne metódy a ďalšie nástroje moderného snímania.

Egyptológia ako akademická disciplína

Egyptológia ako akademický disciplína začala vo Francúzsku s výskumom Emmanuela de Rougé, v Anglicku so Sauelom Birchom a v Nemecku s Heinrichom Brugschom. V roku 1880 vyššie spomenutý Flinders Petrie zaviedol v archeológii revolučný prístup riadených a starostlivo evidovaných vykopávok. Výskumom zistil, že staroegyptská civilizácia siaha do minulosti až do obdobia okolo roku 4500 pred Kr. Roku 1882 bol založený britský Egypt Exploration Found (Nadácia egyptského výskumu) a ďalší egyptológovia začali používať Petieho vedecké metódy. Ďalší odborníci pracovali na hieroglyfickom slovníku, démotickom lexikóne a načrtli základné dejiny starovekého Egypta.[8]

V Spojených štátoch bol založený Orientálny inštitút Chicagskej univerzity a výprava Jamesa Henryho Breasteda do Egypta a Núbie položila na americkom kontinente základy egyptológie. V roku 1924 začal Breasted epigrafický výskum s cieľom vytvoriť a publikovať presné kópie pamiatok. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia podnikli výpravy ďalšie inštitúcie, ako napr. Metropolitné múzeum umenia v New Yorku, Pensilvánska univerzita, bostonské Museum of Fine Arts, brooklinský Institute of Fine Arts a newyorkský Institut of Fine Arts.[8]

Niektoré univerzity ponúkajú akademickú hodnosť v egyptológii (degrees in Egyptology). V Spojených štátoch sú to Chicagská univerzita, Brownova univerzita, Univerzita v New Yorku a Yalová univerzita. Tiež jestvuje množstvo programov v Spojenom kráľovstve, vrátane Oxfordskej, Cambridgskej, Liverpoolskej a Londýnskej univerzity. Nemecké inštitúcie tiež patria medzi významné a vychovali veľa rešpektovaných odborníkov.[13] Československý, v súčasnosti Český egyptologický ústav na Karlovej univerzite bol založený Františkom Lexom v toku 1958.

Niektoré egyptologické spoločnosti:

  • Spoločnosť pre štúdium starovekého Egypta;[11]
  • Spoločnosť pre štúdium starovekých egyptských pamiatok, Kanada;[12]
  • Sussexká egyptologická spoločnosť;[13]
  • Egypt Exploration Society.[14]

Štandardný štúdijný prameň, na ktorý sa odkazujú odborníci už tri dekády, je podľa Kalifornskej univerzity v Los Angeles Lexicon der Ägyptologie. Prvý diel bol publikovaný v roku 1975 a obsahuje väčšinou nemecky, čiastočne aj anglicky a francúzsky písaný materiál.[15]

Ďalšie disciplíny vzťahujúce sa k egyptológii, ktoré neboli spomenuté v texte:

Pozri tiež

Referencie

  1. ↑ Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 55–56
  2. ↑ Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 57
  3. ↑ Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 220
  4. ↑ Reeder
  5. ↑ El-Daly 2005
  6. ↑ Chaney 2011, s. 147–170
  7. ↑ Woods 2005, s. 4, 109
  8. ↑ a b c Sailor University
  9. ↑ Chaney 2006, s. 39–74
  10. ↑ Chaney 2006, s. 39–40
  11. ↑ Freud Museum London, dost. 13. august 2013
  12. ↑ Najvyššia rada pre pamiatky (SCA), dost. 13. august 2013
  13. ↑ Where to Study Egyptology na Guardian’s Egypt, dost. 13. august 2013

Literatúra

  • David, Rosalie (2002), Religion and magic in ancient Egypt, Penguin Books, ISBN 0140262520 
  • Chaney, Edward (2006), „Egypt in England and America: The Cultural Memorials of Religion, Royalty and Revolution“, in Ascari, A.; Corrado, Sites of Exchange: European Crossroads and Faultlines, Amsterdam and New York: Rodopi 
  • Chaney, Edward (2011), „Roma Britannica and the Cultural Memory of Egypt: Lord Arundel and the Obelisk of Domitian“, in Marshall, D.; Wolfe, K.; Russell, S., Roma Britannica: Art Patronage and Cultural Exchange in Eighteenth-Century Rome, British School at Rome 
  • El-Daly, Okasha (2005), Egyptology: The Missing Millennium: Ancient Egypt in Medieval Arabic Writings, UCL Press, ISBN 1844720632  (cf. Arabic Study of Ancient Egypt, Foundation for Science Technology and Civilisation.)
  • Jacq, Christian (1998), Magic and mystery in ancient Egypt, Souvenir Press, ISBN 0285634623 
  • Manley, Bill, ed. (0000), The Seventy Great Mysteries of Ancient Egypt, Thames & Hudson, ISBN 0500051232 
  • Mertz, Barbara (1978), Red Land, Black Land: Daily Life in Ancient Egypt, Dodd Mead, ISBN 0396075754 
  • Mertz, Barbara (1990), Temples, Tombs and Hieroglyphs: A Popular History of Ancient Egypt, Bedrick, ISBN 0872262235 
  • National Geographic Society (1999), Mysteries of Egypt 
  • Reeder, Greg, The Tomb of Niankhkhnum and Khnumhotep, http://www.egyptology.com/niankhkhnum_khnumhotep/index.html, dost. 13. august 2013 
  • Saylor University, Egyptology, http://www.saylor.org/site/wp-content/uploads/2011/07/ARTH201-Egyptology-FINAL.pdf, dost. 13. august 2013 
  • Woods, Thomas (2005), How the Catholic Church Built Western Civilization, Washington, DC: Regenery, ISBN 0895260387 

Externé zdroje

…

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Egyptology na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:14nu5/Work_page&oldid=5598861“