DNA ligáza: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Nová stránka |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Pracuje sa}} |
|||
[[Súbor:DNA Repair.jpg|thumb|Umelecká predstava DNA ligázy pri [[oprava DNA|oprave vlákna DNA]]]] |
[[Súbor:DNA Repair.jpg|thumb|Umelecká predstava DNA ligázy pri [[oprava DNA|oprave vlákna DNA]]]] |
||
'''DNA ligáza''' je [[enzým]] zo skupiny [[ligáza|ligáz]], ktorý sa zúčastňuje [[replikácia DNA|replikácie DNA]] (spojovania [[Okazakiho fragment|Okazakiho fragmentov]]), [[crossing-over]]u a [[opravy DNA|opravy DNA]] <ref> |
'''DNA ligáza''' je [[enzým]] zo skupiny [[ligáza|ligáz]], ktorý sa zúčastňuje [[replikácia DNA|replikácie DNA]] (spojovania [[Okazakiho fragment|Okazakiho fragmentov]]), [[crossing-over]]u a [[opravy DNA|opravy DNA]] <ref name="jedna"> |
||
{{Citácia knihy |
{{Citácia knihy |
||
| priezvisko =Lennarz |
| priezvisko =Lennarz |
||
| Riadok 18: | Riadok 17: | ||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
==Klasifikácia== |
|||
Poznáme viacero rôznych DNA ligáz, a to vo všetkých doménach (nadríšach) života. Ako [[kofaktor]] využívajú [[baktérie|bakteriálne]] DNA ligázy buď [[Nikotínamid adenín dinukleotid|NAD]] alebo [[Adenozíntrifosfát|ATP]]. [[vírus]]ové, [[archea|archebekteriálne]] a [[eukaryota|eukaryotické]] DNA ligázy využívajú, až na malé výnimky, ATP. <ref name="jedna"/>. U [[živočíchy|živočíchov]] poznáme tieto DNA ligázy: |
|||
* [[DNA ligáza I]] - najvýznamnejšia <ref name="druhá"> |
|||
{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko =Rédei |
|||
| meno =George P. |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul =Encyclopedia of Genetics, Genomics, Proteomics, and Informatics |
|||
| vydavateľ =Springer |
|||
| miesto = |
|||
| rok =2008 |
|||
| isbn =978-1-4020-6753-2 |
|||
| kapitola = |
|||
| strany = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
* [[DNA ligáza II]], [[DNA ligáza III]], [[DNA ligáza IV]] - menej významné <ref name = "druhá"/> |
|||
Zlá funkcia DNA ligáz môže viesť k prepuknutiu [[Bloomov syndróm|Bloomovmu syndrómu]] alebo k [[akútna lymfoblastická leukémia|akútnej lymfoblastickej leukémii]] |
|||
==Využitie vo výskume== |
|||
Izolovaných už bolo veľa DNA ligáz a dnes sú neodmysliteľnou súčasťou v oblasti [[génové inžinierstvo|génového inžinierstva]]. Najčastejšie používaným enzýmom z tejto skupiny je [[T4 DNA ligáza]], ktorá bola získaná z buniek [[Escherichia coli|''E.coli'']], ktoré boli infikované [[T4 fág|fágom T4]]. Optimum má síce pri 37 °C, ale najlepšie výsledky sa dosahujú pri teplotách okolo 4-16 °C, kedy je obmedzený [[termika|tepelný pohyb]] molekúl DNA. Vedci ju používajú zväčša na prepojenie tzv. kohéznych koncov. <ref> |
|||
{{Citácia knihy |
|||
| priezvisko =Nicholl |
|||
| meno =Desmond S.T. |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul =An Introduction to Genetic Engineering |
|||
| vydavateľ =Cambridge University Press |
|||
| miesto = |
|||
| rok =2008 |
|||
| isbn = |
|||
| kapitola = |
|||
| strany = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref> |
|||
==Odkazy== |
|||
===Referencie=== |
|||
<references/> |
<references/> |
||
===Súvisiace články=== |
|||
[[RNA ligáza]] |
|||
{{Výhonok}} |
|||
[[Kategória:Replikácia DNA]] |
|||
[[Kategória:Ligázy]] |
|||
Verzia z 14:09, 24. október 2013
DNA ligáza je enzým zo skupiny ligáz, ktorý sa zúčastňuje replikácie DNA (spojovania Okazakiho fragmentov), crossing-overu a opravy DNA [1]
Klasifikácia
Poznáme viacero rôznych DNA ligáz, a to vo všetkých doménach (nadríšach) života. Ako kofaktor využívajú bakteriálne DNA ligázy buď NAD alebo ATP. vírusové, archebekteriálne a eukaryotické DNA ligázy využívajú, až na malé výnimky, ATP. [1]. U živočíchov poznáme tieto DNA ligázy:
- DNA ligáza I - najvýznamnejšia [2]
- DNA ligáza II, DNA ligáza III, DNA ligáza IV - menej významné [2]
Zlá funkcia DNA ligáz môže viesť k prepuknutiu Bloomovmu syndrómu alebo k akútnej lymfoblastickej leukémii
Využitie vo výskume
Izolovaných už bolo veľa DNA ligáz a dnes sú neodmysliteľnou súčasťou v oblasti génového inžinierstva. Najčastejšie používaným enzýmom z tejto skupiny je T4 DNA ligáza, ktorá bola získaná z buniek E.coli, ktoré boli infikované fágom T4. Optimum má síce pri 37 °C, ale najlepšie výsledky sa dosahujú pri teplotách okolo 4-16 °C, kedy je obmedzený tepelný pohyb molekúl DNA. Vedci ju používajú zväčša na prepojenie tzv. kohéznych koncov. [3]
Odkazy
Referencie
- ↑ a b LENNARZ, W.J:; LANE, M.D.. ENCYCLOPEDIA OF BIOLOGICAL CHEMISTRY, FOUR-VOLUME SET, 1-4. [s.l.] : [s.n.]. Kapitola DNA Ligases: Mechanism and Function.
- ↑ a b RÉDEI, George P.. Encyclopedia of Genetics, Genomics, Proteomics, and Informatics. [s.l.] : Springer, 2008. ISBN 978-1-4020-6753-2.
- ↑ NICHOLL, Desmond S.T.. An Introduction to Genetic Engineering. [s.l.] : Cambridge University Press, 2008.
Súvisiace články
|
Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |