Gabriela Preissová: Rozdiel medzi revíziami
preklad článku cs:Gabriela Preissová nástrojom Česko-slovenskej Wikipedie |
d →Životopis: pravopis |
||
Riadok 26: | Riadok 26: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Po úmrtí otca sa rodina s otčimom presťahovala do [[Plaňany| |
Po úmrtí otca sa rodina s otčimom presťahovala do [[Plaňany|Plaňan]]. Tu vychodila trojtriednu školu. V rokoch [[1871]]-[[1874]] bola vychovávaná v pražskej smíchovskej rodine archivára Dvorského. Jeho manželka Luisa bola jej teta z matkinej strany. V tejto rodine sa schádzali literáti ako [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]], [[Eliška Krásnohorská]] alebo [[Jakub Arbes]]. V roku 1873 odišla na rok do [[Hodonín]]a k svojmu strýkovi Karlovi Procházkovi. Tu sa zoznámila s pokladníkom Stummerovho cukrovaru Janom Preissom, za ktorého sa v roku 1880 vydala. Z Hodonína sa odsťahovala v roku 1890.<ref>[http://hodoninsky.denik.cz/zpravy_region/preissova-odhalila-prosta-venkovska-dramata-slovacka-20120323.html Preissová odhalila prostá venkovská dramata Slovácka] Přemysl Spěvák, Hodonínský deník, 25.3.2012</ref> Nejaký čas žila v [[Oslavany|Oslavanoch]] a odtiaľ podnikala cesty do [[Halič (región)|Haliča]] a [[Rusko|Ruska]]. Dva roky tiež bývala v blízkosti [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurtu]] na statku svojho manžela, kde sa zaujímala o život [[Korutánsko (spolková krajina)|korutánskych]] [[Slovinci|Slovincov]]. V roku 1894 sa zúčastnila zjazdu poľských spisovateľov v [[Ľvov]]e o dva roky neskôr cestovala do [[Moskva|Moskvy]] a [[Nižný Novgorod|Nižného Novgorodu]]. Túto cestu opísala v ''Obrázcích z ruské pouti''. V roku 1897 sa manželia Preissovi presťahovali do Prahy. |
||
Ako vdova sa druhýkrát vydala za rakúskeho plukovníka Adolfa Halbaertha. Odsťahovala sa do [[Istria|istrijskej]] [[Pula|Puly]] a podnikala odtiaľ výlety do Talianska a Francúzska. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bola obžalovaná z velezrady, keď sa verejne zastala šikanovaných ruských zajatcov. Po vojne žila v Prahe, avšak na letné mesiace jazdila do [[Chlum u Třeboně|Chlumu u Třeboně]]. V roku 1925 bola vymenovaná riadnou členkou [[Česká akadémia vied a umení|Českej akadémie vied a umení]].<ref>''Členové České akademie věd a umění 1890–1952'', s. 243</ref> V roku 1944 poslednýkrát navštívila [[Slovácko]] a svojho syna, ktorý žil vo [[Strážnice|Strážnici]].<ref>[http://www.cesky-jazyk.cz/zivotopisy/gabriela-preissova.html Preissová Gabriela] Český jazyk.cz</ref> Zomrela v Prahe 4 dni po svojich 84. narodeninách a je pochovaná na [[Vyšehradský cintorín|vyšehradskom cintoríne]]. |
Ako vdova sa druhýkrát vydala za rakúskeho plukovníka Adolfa Halbaertha. Odsťahovala sa do [[Istria|istrijskej]] [[Pula|Puly]] a podnikala odtiaľ výlety do Talianska a Francúzska. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bola obžalovaná z velezrady, keď sa verejne zastala šikanovaných ruských zajatcov. Po vojne žila v Prahe, avšak na letné mesiace jazdila do [[Chlum u Třeboně|Chlumu u Třeboně]]. V roku 1925 bola vymenovaná riadnou členkou [[Česká akadémia vied a umení|Českej akadémie vied a umení]].<ref>''Členové České akademie věd a umění 1890–1952'', s. 243</ref> V roku 1944 poslednýkrát navštívila [[Slovácko]] a svojho syna, ktorý žil vo [[Strážnice|Strážnici]].<ref>[http://www.cesky-jazyk.cz/zivotopisy/gabriela-preissova.html Preissová Gabriela] Český jazyk.cz</ref> Zomrela v Prahe 4 dni po svojich 84. narodeninách a je pochovaná na [[Vyšehradský cintorín|vyšehradskom cintoríne]]. |
Verzia z 16:07, 25. december 2013
Gabriela Preissová | |
česká dramatička, spisovateľka a dramaturgička | |
Narodenie | 23. marec 1862 Kutná Hora, Česko |
---|---|
Úmrtie | 27. marec 1946 (84 rokov) Praha, Česko |
Odkazy | |
Commons | Gabriela Preissová |
Gabriela Preissová (rodená Gabriela Sekerová, pseudonym Matylda Dumontová, * 23. marec 1862, Kutná Hora - † 27. marec 1946, Praha) bola česká dramatička a spisovateľka, predstaviteľka realizmu a dramaturgička Národného divadla.
Životopis
Po úmrtí otca sa rodina s otčimom presťahovala do Plaňan. Tu vychodila trojtriednu školu. V rokoch 1871-1874 bola vychovávaná v pražskej smíchovskej rodine archivára Dvorského. Jeho manželka Luisa bola jej teta z matkinej strany. V tejto rodine sa schádzali literáti ako Karolína Světlá, Eliška Krásnohorská alebo Jakub Arbes. V roku 1873 odišla na rok do Hodonína k svojmu strýkovi Karlovi Procházkovi. Tu sa zoznámila s pokladníkom Stummerovho cukrovaru Janom Preissom, za ktorého sa v roku 1880 vydala. Z Hodonína sa odsťahovala v roku 1890.[1] Nejaký čas žila v Oslavanoch a odtiaľ podnikala cesty do Haliča a Ruska. Dva roky tiež bývala v blízkosti Klagenfurtu na statku svojho manžela, kde sa zaujímala o život korutánskych Slovincov. V roku 1894 sa zúčastnila zjazdu poľských spisovateľov v Ľvove o dva roky neskôr cestovala do Moskvy a Nižného Novgorodu. Túto cestu opísala v Obrázcích z ruské pouti. V roku 1897 sa manželia Preissovi presťahovali do Prahy.
Ako vdova sa druhýkrát vydala za rakúskeho plukovníka Adolfa Halbaertha. Odsťahovala sa do istrijskej Puly a podnikala odtiaľ výlety do Talianska a Francúzska. Počas prvej svetovej vojny bola obžalovaná z velezrady, keď sa verejne zastala šikanovaných ruských zajatcov. Po vojne žila v Prahe, avšak na letné mesiace jazdila do Chlumu u Třeboně. V roku 1925 bola vymenovaná riadnou členkou Českej akadémie vied a umení.[2] V roku 1944 poslednýkrát navštívila Slovácko a svojho syna, ktorý žil vo Strážnici.[3] Zomrela v Prahe 4 dni po svojich 84. narodeninách a je pochovaná na vyšehradskom cintoríne.
Dielo
Hlavnou témou v jej dielach je dedinská tragédia, hlavnou postavou býva žena. Vo svojich dielach kritizuje vplyv majetku a peňazí.
- Čeledín a dcera ze statku
- Ideály
- Obrázky ze Slovácka
- Nové obrázky a črty
- Když hvězdy padaly
- Talmové zlato
- Porosené pavučiny
- Co vyprávěl život
Dráma
- Jej pastorkyňa - zhudobnená Leošom Janáčkom, tragédia zo Slovácka. Mladá žena čaká nemanželské dieťa a jej matka toto dieťa zabije, aby sa mohla nevlastná dcéra výhodne vydať. Všetko je ale prezradené.
- Gazdina roba - zhudobnená J. B. Foersterom; Tragický príbeh krajčírky Evy, ktorá opustí muža a odíde s milencom za prácou do Rakúska. Keď pochopí, že sa kvôli nej milenec nerozvedie, utopí sa v Dunaji.
- Podvečerní selanky
- Cestou za štěstím
Referencie
- ↑ Preissová odhalila prostá venkovská dramata Slovácka Přemysl Spěvák, Hodonínský deník, 25.3.2012
- ↑ Členové České akademie věd a umění 1890–1952, s. 243
- ↑ Preissová Gabriela Český jazyk.cz
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gabriela Preissová na českej Wikipédii.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gabriela Preissová