Obdobie Heian

Obdobie Heian (iné názvy: obdobie heian, heianské obdobie, éra Heian, heian, Heian; jap. 平安時代 – Heian-džidai) je historické obdobie Japonska, ktoré je vymedzené rokmi 794 až 1185 po Kr. Predchádzalo mu obdobie Nara (710 až 794 po Kr.) a nasledovalo po ňom obdobie Kamakura. Obdobie Heian je nazvané po hlavnom meste, ktorým sa v roku 794 po Kr. stalo Heian-kjó (dnešné Kjóto). V priebehu obdobia Heian začal postupne upadať kultúrny vplyv Číny na podobu japonskej kultúry, aj napriek tomu, že ešte v roku 838 bolo k čínskemu cisárskemu dvoru vyslané japonské diplomatické posolstvo. Príčinou poklesu čínskeho kultúrneho a politického vplyvu bol nárast japonského národného povedomia, kultúrneho patriotizmu a postupné 'pojapončenie' inštitúcií prevzatých z Číny odohrávajúce sa v tomto období. Po roku 894 už japonskí cisári nevyslali žiadne ďalšie diplomatické posolstvo a vzájomné vzťahy Číny a Japonska sa obmedzili na minimum. V oficiálnom zdôvodnení japonského cisárskeho dvora sa hovorí o úpadku "úpadku čínskej civilizácie"

Politické dejiny

V tomto období začala vo väčšej miere prechádzať voľná pôda, do súkromého vlastníctva alebo do vlastníctva chrámových inštitúcií. Za účelom získania rôznych daňových a správnych výhod sa v priebehu 8. storočí začali roztrieštené súkromné hospodárstva zlučovať do väčších celkov pod patronátom mocných regionálnych rodov. Vzniknuté hospodárstva sa nazývali šóen a na ich čele stál spravidla vplyvný dvorný aristokrat alebo vidiecky šľachtic. Došlo tak k decentralizácií moci a niektoré inštitúcie prerástli do rodovej vlády.

Jeden z týchto rodov bol rod Fudžiwara, ktorý získal v 9. storočí svojou politikou sobášov s členmi cisárskeho rodu a veľkým pozemkových vlastníctvom, takmer úplnou kontrolu nad cisárstvom. Hlava rodu Jošifusa dosadil v roku 858 n. l. na trón svojho vnuka Seiwa. Pretože nový cisár bol iba sedemročný, nechal sa Jošifusa menovať jeho regentom (seššó). Jeho nástupca Motocune sa stal regentom podobným spôsobom. Vytvoril dokonca novú funkciu regent kampaku, v dobe keď sa stal regentom už dospelého cisára Kókó, ktorý nastúpil na trón v roku 884 po Kr. Spod vplyvu rodu Fudžiwarov sa cisársky dvor vymanil až v roku 1072, keď s rodom Fudživarov nespriaznený cisár Gosandžó abdikoval v prospech svojho syna Širakawu. Cisár Gosadžó chcel zo zákulisia riadiť vládu svojho syna, ale pol roka po svojej abdikácii zomrel. Základy nového systému tak plne rozvinul až jeho syn Širakawa. Ako tridsaťštyriročný v roku 1086 abdikoval v prospech svojho syna Horikawu a odišiel do kláštora, odkiaľ zo zákulisia ovplyvňoval vládu svojho syna. Táto forma vlády sa nazývala insei a pokračovala zhruba ďalšie storočie aj napriek tomu, že rod Fudžiwara i naďalej súperil s cisárskym rodom o vládnucu moc.

Tento zápas o vládu a štýl vlády insei nakoniec viedol k oslabeniu moci cisárskeho dvora a k vláde sa dostali vojenské klany z provincií, ktoré si postupne vybudovali vlastné ozbrojené družiny. Systém súkromných statkov šóen síce poskytol obyvateľstvu ochranu pred úradníkmi štátnej správy, ale nie pred miestnymi banditami a pirátmi z oblasti Vnútorného mora. Jedna z vetví takého klanu, rodu Minamoto sídliaceho vo východnej časti Japonska, sa v roku 1031 zbavila jednej z vetví rodu Taira a medzi rokmi 1051 a 1088 ďalších dvoch rodov zo severného Honšú, s ktorými súperila. Rody Minamotov a Taira sa následne snažili celú prvú polovicu 12. storočia získať priazeň cisárskeho dvora alebo rodu Fudžiwarov.

Súbor:DanNoUra.jpg

Malba z 12. storočia znázorňujúca bitku pri Dannoury, ktorá sa odohrala 25. marca 1185.

V roku 1156 sa po smrti cisára Gotoby stretli jeho dvaja synovia. Jedného podporoval rod Minamoto a druhého Taira. Rod Taira v priebehu bojov (Nepokoje éry Hógen, Nepokoje éry Heidži) získal vedúce postavenie a prevažná časť rodu Minamoto bola vyvraždená. Hlava rodu Taira Taira no Kijomori vydal svoju dcéru za cisára a v roku 1180 dosadil na trón svojho vnuka Antoku. Jeho snaha však oslabila spojenectvo s ostatnými klany a dosadenie cisára Antoku viedlo k povstaniu. Do jeho čela sa postavil Minamoto no Jorimoto, jeden z preživších členov rodu Minamoto, ktorý žil vo vyhnanstve na polostrove Izu. Spolu so svojim bratrom Jošicunom dobyl Heian-kjó, vyhnal klan Tairov a definitívne ich porazil v roku 1185 v bitke pri Dannoury. Touto bitkou skončilo obdobie Heian.

Kultúra

Z dobových diel je cítiť atmosféru rozkladu a nadchádzajúcej katastrofy, , preto sa dvorská kultúra zamerala na vnímanie krás každodenna a prírody. Prchvavá prírodná krása reprezentovaná rozkvitnutými sakurami počas jari, odrazom slnečných lúčov od jarného snehu, alebo osamelým spevom vtáka v lese sa stala častým námetom poézie a výtvarného umenia obdobia Heian V hlavnom meste dvorania vďaka príjmom z vidieckych statkov žili v neustálom prepychu. Dvorná šľachta sa oddelila od obyčajného ľudu vycibrenou etiketou a zložitými rituálmi správania a obliekania. Kľúčom k úspechu v dvornej politike pre obidve pohlavia bol krásny rukopis, elegantný odev a schopnosť skladať básne či hudbu. Praktické schopnosti, ako je napríklad bojová zručnosť, neprinášali veľkú prestíž. Umenie a literatúra - písaná spočiatku v čínštine, neskôr v japončine prekvitali. Dôležitú úlohu hrali krásno a dojem. Vzniká zenové umenie čajového obradu a aranžovanie kvetín (ikebana), na jar sa začína oslavovať sviatok Hanami - pozorovanie kvetov sakury. Japonská spoločnosť sa sústredila na rozvoj domácich prvkov a tradícií aj keď prevzaté prvky úplne neopustila.

Zavedenie foneticky písaného písma, hiragany a katakany, ktoré sa vyvinulo z prevzatého čínskeho písma. Toto zjednodušenie viedlo k rozvoju literatúry. Vznikla Zbierka starých a nových básní (Kokinšú), písali aj dvorné dámy, z nich najznámejšia je Murasaki Šikibu, autorka diela Príbeh princa Gendžiho (Gendži Monogatari). Ďalšími dielami sú Dôverné zošity pani Sei Šónagon (Sei Šónagon no makura no sóši). Ku koncu obdobia Heian sa objavil ďalší literárny žáner a to romanticky ladené príbehy z obdobia vplyvu Fudžiwarov na cisársky dvor. Obdobie medzi rokmi 889 až 1092 n.l. popisuje Rozprávanie o skvelých časoch (Eiga monogatari) a obdobie medzi rokmi 850 až 1025 dielo Veľké zrkadlo (Ókagami).

Cisári obdobia Heian

• Kammu (781 - 806)
• Heizei (806 - 809)
• Saga (809 - 823)
• Džunna (823 - 833)
• Nimmjó (833 - 850)
• Montoku (850 - 858)
• Seiwa (858 - 876)
• Józei (876(877) - 884)
• Kókó (884 - 887)
• Uda (887 - 897)
• Daigo (897 - 930)
• Suzaku (930 - 946)
• Murakami (946 - 967)
• Reizei (967 - 969)
• En'jú (969 - 984)
• Kazan (984 - 986)
• Ičidžó (986 - 1011)
• Sandžó (1011 - 1016)
• Goičidžó (1016 - 1036)
• Čógen 1028
• Gosuzaku (1036 - 1045)
• Goreizei (1045 - 1068)
• Gosandžó (1068 - 1072)
• Širakawa (1072 - 1086)
• Horikawa (1086 - 1107)
• Toba (1107 - 1123)
• Sutoku (1123 - 1141)
• Konoe (1141 - 1155)
• Goširakawa (1155 - 1158)
• Nindžó (1158 - 1165)
• Rokudžó (1165 - 1168)
• Takakura (1168 - 1180)
• Antoku (1180 - 1183)
• Gotoba (1183(1184) - 1198)

Pozri aj

• Dejiny Japonska
• Heian-kjó

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obdobie Heian

Externé odkazy

• Obdobie Heian na stránkach o Japonsku

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Období Heian na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).