Redaktor:Tatransky/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami
rozšírenie, aktualizácia, šablóna, kategórie, externé odkazy, wikilinky |
d Fix URL prefix |
||
Riadok 29: | Riadok 29: | ||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
*[http://www.vysoketatry.com/obce/tjavorina/tjavorina.html/ Tatranská Javorina] |
*[http://www.vysoketatry.com/obce/tjavorina/tjavorina.html/ Tatranská Javorina] |
||
*[ |
*[http://www.tjavorina.eu/2011/04/ako-vznikol-nazov-obce// Názov obce] |
||
*[http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=139/ Kristian Hohenlohe] |
*[http://www.vysoke-tatry.info/vyklad.php?tatry=139/ Kristian Hohenlohe] |
||
*[http://tatryblog.sk/2009/01/tatry-tpn-o-javorine-1938/ Obsadenie Javoriny Poliakmi] |
*[http://tatryblog.sk/2009/01/tatry-tpn-o-javorine-1938/ Obsadenie Javoriny Poliakmi] |
Verzia z 23:51, 11. január 2014
}}
Na tejto stránke sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Tatranská Javorina (poľ. Jaworzyna Spiska, nem. Urengarten , maď. Jávorkeret) severotatranská podhorská obec neďaleko poľských hraníc. K obci patrí i osada Podspády a Lysá Poľana. Od Ždiaru je Tatranská Javorina vzdialená 11 kilometrov a od hraničného priechodu do Poľska na Lysej Poľane 2,5 kilometra.
Názov obce
Obec vyrastala v lesoch, ktorých významnú zložku tvoril v minulosti javor. Možno predpokladať, že názov dediny nebol vlastne prvý svojho druhu v oblasti Javorovej a Bielovodskej doliny, kde azda niektoré poľany a lesy dostali zásluhou pastierov už skoršie “javorové” mená. Ale aj naopak: názov Tatranskej Javoriny bol neskoršie sekundárne prenášaný na ďalšie objekty pozdĺž pretekajúceho potoka (Javorinky), resp. v okruhu priľahlej doliny (Javorovej doliny). Ba popri vlastníckom termíne “javorinský veľkostatok” zaužíval sa v medzivojnových rokoch aj geografický pojem Javorinské Tatry, ktorý sa bez presnejšieho vymedzenia pripisoval nielen S časti slovenských Vysokých Tatier, ale aj priľahlým oblastiam Belianskych Tatier. Podstatný úbytok javorov zavinilo holorubné hospodárstvo, pálenie drevného uhlia a rozsiahla spotreba dreva v železiarňach, ale menovite ako základnej suroviny v lepenkárňach.[1]
História
Obec sa vyvinula so sezónneho majera lendackého veľkostatku. Poľany a hole okolo majera spásali stáda neďalekých podtatranských obcí. Roku 1759 založili majitelia veľkostatku Horváthovci z Plavča železné huty a hámre v Javorine. Zamestnanci železiarní a uhliari, ktorí podnik zásobovali dreveným uhlím z blízkych lesov, boli prví stáli obyvatelia Javoriny. Nepatrné zásoby železnej rudy sa čoskoro vyčerpali. Preto železiarne prebudovali na lepenkárne a po šesťdesiatročnej prevádzke zrušili. V rokoch 1789-1936 patrila javorinská oblasť aj s dedinou pruskému kniežacemiu rodu Hohenlohe. Christián Hohenlohe pretvoril Javorinu na lesnícku osadu a sídlo tatranských a tokajských častí svojho veľkostatku. Založil tu zverník a nechal si tu vybudovať poľovnícky kaštieľ. V roku 1936 prešlo javorinské panstvo do vlastníctva československého štátu a dnes tvoria značnú časť obyvateľstva zamestnanci Štátnych lesov TANAPu a pracujú v cestovnom ruchu..[1] V predvečer 2. svetovej vojny, Poľsko v dôsledku Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže obsadilo severné časti Slovenska okolo Suchej Hory, Hladovky a Javoriny, ako aj územie okolo Lesnice v Pieninách a malé územia okolo Skalitého, a tiež malé územia okolo hraníc (oficiálne získali tieto územia 1. novembra 1938). 27. septembra 1938 poľské vojská vstúpili do Javoriny, anektujúc v mene Poľskej republiky územie o rozlohe okolo 110 km2 v oblasti severných svahov Vysokých a Belianskych Tatier a ich bezprostredného okolia.[2] Od 27.11.1938 do 1.9.1939 tvorila Javorina (od roku 1993 Tatranská Javorina) s osadami Lysá Poľana, Podspády, a Vojtasova s priľahlou oblasťou Vysokých a Belianskych Tatier teritoriálnu súčasť Poľskej republiky.[3].Po vypuknutí 2. svetovej vojny, Slovensko spolu s Nemeckom a Sovietskym zväzom napadlo Poľsko, hoci úloha Slovenskej armády bola len symbolická. Výmenou za to získalo späť územia stratené roku 1938 a tiež územia stratené roku 1920. K opätovnému pripojeniu územia oficiálne došlo 24. novembra 1939.podpísaním dohody Ribbentropp-Černák.
V januári 1945 bolo toto územie oslobodené Červenou armádou
Nad obcou bol v roku 1977 postavený hotel Poľana, účelové zariadenie Ústredného výboru Komunististickej strany Československa Dnes účinkuje pod menom Kolowrat pre voľný cestovný ruch.
Christian Hohenlohe a jeho rod
Nemecký kniežací rod, ktorého korene siahajú do 12. stor. V priebehu storočí sa rozdelil na viaceré vetvy. Z hlavnej je odvinutá vetva H. - Ingelfingen a z nej vetva Oehringen. Knieža Christian Hohenlohe celým menom Christian Kraft von Hohenlohe - Oehringen (1848 - 1926) absolvent rytierskej školy v Legnici (vtedy Liegnitz) neďaleko Wróclawi (vtedy Breslau) v Sliezsku, absolvent právnickej fakulty univerzity v Bonne, generál major prusskej armády a najlepší podnikateľ svojho rodu, odkúpil v roku 1879 od Salomonovcov časť Dunajeckého panstva - Nedeca a to oblasť Javoriny a Lendaku za pol milióna korún. V roku 1895 - 98 k tomu prikúpil od Mariássyovcov Vyšné Hágy s priľahlou Batizovskou, Štôlskou a Mengusovskou dolinou. Jeho majetok tu dosiahol 15 tis. ha prevažne lesnej pôdy, na ktorej choval poľovnú zver. V roku 1889 až 1902 sa snažil o odkúpenie a obhájenie nároku na dolinu Rybieho potoka s Rybím plesom, dnes Morským okom, avšak neuspel. Okrem iných mal majetky i v Nemecku (Hohenlohe Werke A.G. ), v Sliezsku v baniach a hutách okolo 10 000 pracovníkov, v Uhorsku vinice v Bodrogkeresztre , lesy a polia v Somogyszobe , vinice v Zemplíne, lesy v Malých Karpatoch, polia a liehovar v Krížovej Vsi a odkúpené majetky Salomonovské. V Javorine zriadil pekáreň v ktorej sa piekol "chlieb" pre zver z rôznych dovážaných komponentov. Po desiatich rokoch chovu a hájenia zveri začal poľovať. Na poľovačkách sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy. V Javorine zriadil riaditeľstvo svojich európskych revírov a 20.júla 1885 dostaval a otvoril svoj javorinský, poľovnícky zámoček .
Zriadil tu aj oboru s chovom cudzokrajnej zveri. Na svojom území najprv v roku 1887 celkom zakázal vstup turistom a neskôr, po spore s UKS, do ktorého sa angažovala aj uhorská vláda, stanovil turistické trasy a termíny návštevnosti. Vylúčil však možnosť budovať chaty . Zato na okrajoch jeho revírov vyrástla turistická útulňa Pod Spádami a 30 lôžkový hotelík na [Nižné Hágy|[Nižných Hágoch.]] V roku 1898 dal postaviť chatu pri Popradskom plese. Knieža bol tiež podporovateľom UKS a v roku 1902 sa stal jeho čestným členom. V roku 1891 knieža na radu svojho správcu, lesného inžiniera Eduarda Kégela, ktorý bol správcom majetku už u Salomonovcov a na vlastné náklady zprevádzkoval v Javorine lepenkáreň na výrobu preglejky v nerentabilnej hornej železiarni, rozšíril výrobu preglejky i v dolnej železiarni , ktorú tak ako hornú už Salomonovci, tiež z hľadiska ekonomického zrušil. Dňa 24. 08. l903 dal knieža, síce evanjelik ale patrón, vysvätiť novopostavený katolícky drevený kostol sv.Anny v Javorine, patriacej cirkevne k Dunajeckému(nedeckému) dištriktu, kapitulským vikárom Spišskej kapituly Ferdinandom Ferčekom. Evanielik Kristián Kraft bol rovnako patrónom i ždiarskeho katolíckeho kostola. Socialistická historiografia Kristiána Krafta vykresľovala ako krvilačného lovca a spupného magnáta, pripisujúc mu často i niektoré nelichotivé činy predstaviteľov jeho personálu, najmä voči miestnym ľuďom. Pamätníci ho však vykresľovali síce ako človeka vedomého si svojho postavenia , ale v podstate prístupného, a spravodlivého. Veľmi negatívne sa posudzovala i jeho snaha o presídlenie obyvateľov Ždiaru do klimaticky i bonitne príhodnejších oblastí Slovenska na jeho náklady v záujme premeny oblasti Ždiaru na vyľudnený, poľovný revír. Nakoľko nemal k dispozícii komunistické mocenské prostriedky a pochopiteľne nedokázal presvedčiť všetkých Ždiaranov, tento zámer sa mu celkom nepodaril. Napriek tomu, že jeho dobové poznatky o ochrane prírody neboli na dnešnej úrovni a jeho hlavným záujmom bolo poľovníctvo, , napriek tomu územie ním a jeho personálom spravované, predstavovalo pri vzniku TANAPu a dodnes predstavuje prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti TANAPu. Navyše, mnohé "jeho" prírodoochranné opatrenia plynule prešli i do prírodoochranných zásad nielen samotného TANAPu, ale ako funkčné sú dnes známe z Národných parkov v celom svete. O osobných vlastnostiach kniežaťa svedčí i jeho rodinný život. On s modrou krvou, navyše evanjelik o mnoho rokov starší dokázal bez potomstva prežiť celý život so svojou mladou družkou, neurodzenou katolíčkou, poľskou umelkyňu Otíliu Lubraniec - Dambskou. Ako bolo v tých dobách obvyklé, najprv ju vydal za grófa Dambského a v zápätí zobral k sebe do Javoriny. Od tej doby prežila s ním, v ústraní pred jeho urodzenými príbuzdnými, možno z lásky, možno zo súcitu, zato však v žiari jeho priazne. Bola dobrodinkou pre miestnych ľudí a veľa pre nich u svojho manžela dokázala vybaviť. Keď v roku 1922 zomrela, dal ju pochovať na javorinskom cintoríne. Ďalšie štyri roky prežil väčšinou v klimaticky príhodnejšom Szomogyszobe a jeho posledné želanie bolo, aby ho pochovali spolu s Otíliou. Keď v Szomogyszobe dňa 14. 05. 1926 vo veku 78 rokov knieža Kristián zomrel , previezli jeho telo do Javoriny a pochovali vedľa Otílie. Na jeho pohrebe sa nezúčastnilo len viac ako desať európskych kniežat a ďalších aristokratov, či zástupcov Československej štátnej moci a rôznych spolkov, ale aj krojované delegácie miestnych obyvateľov z Jurgova, Podspádov, Javoriny, Ždiaru, Lendaku, Rakús, Batizoviec , Mengusoviec a Štôly. Dedičom jeho majetku sa stal Kristiánov bratranec, knieža August Kraft von Hohenlohe. Ten však bez patričného vzťahu k tomuto majetku, navyše trvalo žijúci v Maďarsku ho v dobách neľahkých pre aristokratov akosi ignoroval. Nestaral sa o jeho riadanie, čoraz viac ho zadlžoval najmä neplatením daní, až ho nakoniec predal Československému štátu. V roku 1928 najprv majetok so sídlom vo Vyšných Hágoch a v roku 1935 aj javorinsko- lendackú časť za 25 miliónov korún.[4]
Referencie
- ↑ Bohuš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TAPAPu , Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatransky/pieskovisko
Externé odkazy
- Tatranská Javorina
- Názov obce
- Kristian Hohenlohe
- Obsadenie Javoriny Poliakmi
- Poľská menšina na Slovensku
Galéria
-
Kostol, ktorý dal postaviť knieža Hohenlohe
-
Prevládajúca architektúra obydlí v T.Javorine
-
Javorinská príroda
-
Bývlé rekreačné zariadenie pre najvyšších predstaviteľov Československej komunistickej strany
-
Bývalý bungalov generálneho tajomníka ÚV KSČ.
-
Cintorín, kde je pochovaný kniežací pár Hohenlohe
-
Javorinský zrubový dom