Ján Duns Scotus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 08:24, 13. január 2014

Blahoslavený Ján Duns Scotus alebo po latinsky Johannes Duns Scotus/Ioannis Duns Scoti alebo po anglicky John Duns Scotus (* 1265/1266, Duns, Škótsko – † 1308, Kolín nad Rýnom) bol františkánsky mních škótskeho pôvodu, významný predstaviteľ neskorej stredovekej scholastiky, filozof a teológ, profesor na Oxfordskej a Parížskej univerzite.

Učiteľskou a literárnou činnosťou Dunsa Scota vstúpila stredoveká filozofie do novej fázy svojho vývinu: Duns síce zostáva presvedčený o možnosti súladu medzi filozofiou a teológiou (presadzovaného v 13. stor. Tomášom Akvinským), ale súčasne ich od seba oddeľuje, pretože podľa jeho názoru sa odlišujú svojou povahou i cieľom. Teológia je podľa neho praktickou disciplínou, ktorá učí človeka žiť podľa náboženských noriem, zatiaľ čo filozofia je teoretická disciplína, ktorej úlohou je vedecky skúmať všetko, čo je prirodzene prístupné ľudskéěmu poznaniu. Filozoficky síce možno dokázať existenciu Prvej príčiny i Nevyhnutného súcna, ale jednotlivé cirkevné dogmy nie sú rozumom plne dokázateľné. Preto Duns odmieta podriaďovanie filozofie teológii.

Boha Duns Scotus stotožňuje s absolútne slobodnou vôľou a tvrdí, že u človeka má vôľa primát nad rozumom.

V teórii poznania prichádza Duns Scotus s myšlienkou, že východiskom abstrakčného procesu je rozumová intuícia jednotlivého, ktorá, i keď nedokonale, postihuje aj individuálnu prirodzenosti (haecceitas) daného predmetu.

V chápaní univerzálií sa prikláňa k realizmu.

V učení o bytí zavádza pojem formálnej dištinkcie (distinctio formalis), t. j. rozdielu, ktorý síce nie je reálny, ale oproti dištinkcii číro pomyselnej (distinctio rationalis) má svoj základ v skutočných veciach. Pomocou tejto dištinkcie vysvetľuje mnohosť podstatných určení jednej a tej istej veci. Medzi esenciou a existenciou prirodných bytostí nepredpokladá nijakú dištinkciu.

Na rozdiel od tradičného chápania, vychádzajúceho z Aristotela, Duns Scotus usudzuje, že prvá látka (resp. prvoprvá – materia primo prima) nie je čírou možnosťou, ale že by mohla existovať aj bez tvaru. Princípom individuácie je tak nie látka, ale individuálna prirodzenosť danej bytosti.

Učenie Dunsa Scota sa stalo oficiálnou doktrínou františkánskeho rádu (tzv. skotizmus). V mnohom naňho nadviazal Guilelmus Occam.

Dielo

Parva logicalia (okolo 1295) – Logické drobnosti
Quaestiones super de anima (autorstvo sporné)
Qaestiones subtilissimae de metaphysicam Aristotelis – Kvestie k metafyzike
Lectura (okolo 1299)
Ordinatio (okolo 1300, známe tiež pod názvom Opus Oxiense) – súbor teologických prednášok prednesených v Oxforde
Reportata parisiensia (okolo 1300) – Parížske prednášky – upravená verzia oxfordských prednášok
Reportatio parisiensis examinata I.A. (okolo 1302 – 1305) – druhé vydanie Parížskych prednášok, údajne prezreté autorom
Collationes (46 dišputácií z rokov 1300 – 1305)
Tractatus de Primo Principio (okolo 1305) – O prvom princípe
Theoremata (autorstvo sporné)
Quaestiones Quodlibetales (okolo 1306) – Kvodlibet, súbor kvestií

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Duns Scotus

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Šablóna:Link FA

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:JohnDunsScotus.jpg|náhľad|Johannes Duns Scotus]]
-Blahoslavený '''Ján Duns Scotus''' alebo po latinsky '''Johannes Duns Scotus/Ioannis Duns Scoti''' alebo po anglicky '''John Duns Scotus''' (* [[1265]]/[[1266]], [[Duns]], [[Škótsko]] – † [[1308]], [[Kolín nad Rýnom]]) bol [[františkán]]sky mních škótskeho pôvodu, významný predstaviteľ neskorej stredovekej [[scholastika|scholastiky]], [[filozof]] a [[teológ]], profesor na [[Oxford]]skej a [[Paríž]]skej univerzite.
+Blahoslavený '''Ján Duns Scotus''' alebo po latinsky '''Johannes Duns Scotus/Ioannis Duns Scoti''' alebo po anglicky '''John Duns Scotus''' (* [[1265]]/[[1266]], [[Duns]], [[Škótsko]] – † [[1308]], [[Kolín nad Rýnom]]) bol [[františkán]]sky mních škótskeho pôvodu, významný predstaviteľ neskorej stredovekej [[Scholastika (filozofia)|scholastiky]], [[filozof]] a [[teológ]], profesor na [[Oxford]]skej a [[Paríž]]skej univerzite.
 Učiteľskou a literárnou činnosťou Dunsa Scota vstúpila stredoveká filozofie do novej fázy svojho vývinu: Duns síce zostáva presvedčený o možnosti súladu medzi filozofiou a teológiou (presadzovaného v 13. stor. [[Tomáš Akvinský|Tomášom Akvinským]]), ale súčasne ich od seba oddeľuje, pretože podľa jeho názoru sa odlišujú svojou povahou i cieľom. Teológia je podľa neho praktickou disciplínou, ktorá učí človeka žiť podľa náboženských noriem, zatiaľ čo filozofia je teoretická disciplína, ktorej úlohou je vedecky skúmať všetko, čo je prirodzene prístupné ľudskéěmu poznaniu. Filozoficky síce možno dokázať existenciu Prvej príčiny i Nevyhnutného súcna, ale jednotlivé cirkevné dogmy nie sú rozumom plne dokázateľné. Preto Duns odmieta podriaďovanie filozofie teológii.
@@ Riadok 12: / Riadok 12: @@
 V učení o bytí zavádza pojem formálnej dištinkcie (distinctio formalis), t. j. rozdielu, ktorý síce nie je reálny, ale oproti dištinkcii číro pomyselnej (distinctio rationalis) má svoj základ v skutočných veciach. Pomocou tejto dištinkcie vysvetľuje mnohosť podstatných určení jednej a tej istej veci. Medzi esenciou a existenciou prirodných bytostí nepredpokladá nijakú dištinkciu.
-Na rozdiel od tradičného chápania, vychádzajúceho z [[Aristoteles|Aristotela]], Duns Scotus usudzuje, že prvá látka (resp. prvoprvá - materia primo prima) nie je čírou možnosťou, ale že by mohla existovať aj bez tvaru. Princípom individuácie je tak nie látka, ale individuálna prirodzenosť danej bytosti.
+Na rozdiel od tradičného chápania, vychádzajúceho z [[Aristoteles|Aristotela]], Duns Scotus usudzuje, že prvá látka (resp. prvoprvá – materia primo prima) nie je čírou možnosťou, ale že by mohla existovať aj bez tvaru. Princípom individuácie je tak nie látka, ale individuálna prirodzenosť danej bytosti.
 Učenie Dunsa Scota sa stalo oficiálnou doktrínou františkánskeho rádu (tzv. skotizmus). V mnohom naňho nadviazal [[William Occam|Guilelmus Occam]].
 == Dielo ==
-* ''Parva logicalia'' (okolo [[1295]]) - Logické drobnosti
+* ''Parva logicalia'' (okolo [[1295]]) – Logické drobnosti
 * ''Quaestiones super de anima'' (autorstvo sporné)
-* ''Qaestiones subtilissimae de metaphysicam Aristotelis'' - Kvestie k metafyzike
+* ''Qaestiones subtilissimae de metaphysicam Aristotelis'' – Kvestie k metafyzike
 * ''Lectura'' (okolo [[1299]])
-* ''Ordinatio'' (okolo [[1300]], známe tiež pod názvom ''Opus Oxiense'') - súbor teologických prednášok prednesených v [[Oxford]]e
+* ''Ordinatio'' (okolo [[1300]], známe tiež pod názvom ''Opus Oxiense'') – súbor teologických prednášok prednesených v [[Oxford]]e
-* Reportata parisiensia (okolo [[1300]]) - [[Paríž]]ske prednášky - upravená verzia oxfordských prednášok
+* Reportata parisiensia (okolo [[1300]]) – [[Paríž]]ske prednášky – upravená verzia oxfordských prednášok
-* ''Reportatio parisiensis examinata I.A.'' (okolo 1302 – 1305) - druhé vydanie Parížskych prednášok, údajne prezreté autorom
+* ''Reportatio parisiensis examinata I.A.'' (okolo 1302 – 1305) – druhé vydanie Parížskych prednášok, údajne prezreté autorom
-* ''Collationes'' (46 dišputácií z rokov 1300–[[1305]])
+* ''Collationes'' (46 dišputácií z rokov 1300 – [[1305]])
-* ''Tractatus de Primo Principio'' (okolo [[1305]]) - O prvom princípe
+* ''Tractatus de Primo Principio'' (okolo [[1305]]) – O prvom princípe
 * ''Theoremata'' (autorstvo sporné)
-* ''Quaestiones Quodlibetales'' (okolo [[1306]]) - Kvodlibet, súbor kvestií
+* ''Quaestiones Quodlibetales'' (okolo [[1306]]) – Kvodlibet, súbor kvestií
 == Pozri aj ==
@@ Riadok 44: / Riadok 44: @@
 {{DEFAULTSORT:uns Scotus, John}}
 [[Kategória:Stredovekí filozofi]]
 [[Kategória:Škótski filozofi|Škótski filozofi]]