Neopozitivizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 19:16, 13. január 2014

Neopozitivizmus (iné názvy: novopozitivizmus alebo novopozitivistická škola) je súčasný filozofický smer.

Novopozitivisti sú logickí empiristi a scientisti. Novopozitivizmus si získal veľké zásluhy jednak v oblasti formálnologického výskumu, jednak v oblasti metodológie a teórie vedy. Najznámejšou skupinou predstaviteľov neopozitivizmu bol Viedenský krúžok.

Základom celého novopozitivizmu je tvrdenie, že poznanie a veda sa opierajú o skúsenosť, pričom novopozitivizmus odlišuje zmyslové údaje skúsenosti, poskytujúce vedenie o reálnom svete v procese pociťovania a vnímania, od formálnych a axiomatických formulácií tohto vedenia. Novopozitivizmus analyzuje metódy, kvalifikáciu kritérií, argumentáciu a istotu poznania a snaží sa skonštruovať formálne a axiomaticky dokonalý teoretický systém. Logické princípy považuje za nezávislé od skúsenosti, za tautológie, ktoré sú pravidlami gramatického charakteru, slúžiacimi na formulovanie už známeho. Filozofia sa tak v prvom prístupe novopozitivizmu javila ako logická syntaktika.

Novopozitivizmus vyčleňuje oproti axiomatickej formálnej vede reálnu vedu, ktorej zdrojom sú fakty obsiahnuté vo vetách opisujúcich skúsenosť zvaných protokolárne vety.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Neopozitivizmus'''  (iné názvy: '''novopozitivizmus, logický pozitivizmus, '''gnozeologický realizmus (podľa Schlicka) alebo '''novopozitivistická škola''') je súčasný [[filozofický smer]].
+'''Neopozitivizmus'''  (iné názvy: '''novopozitivizmus''' alebo '''novopozitivistická škola''') je súčasný [[filozofický smer]].
-Novopozitivisti sú logickí [[empirizmus|empiristi]] a scientisti. Novopozitivizmus si získal veľké zásluhy jednak v oblasti formálnologického výskumu, jednak v oblasti metodológie a teórie vedy. Najznámejšou skupinou predstaviteľov neopozitivizmu bol [[Viedenský krúžok]] ([[Moritz Schlick|Móritz Schlick]], [[Rudolf Carnap]], [[Hans Hahn]], [[Karol Reichenbach|Reichenbacha]]), ktorý sa sformoval v roku [[1932]], kedy na Viedenskej univerzite (katedre induktívnych vied), nahrádza [[Ernst Mach|Ernesta Macha]], [[Moritz Schlick|Móritz Schlick]], ktorý je predstaviteľom druhej fázy [[Pozitivizmus|pozitivizmu]]. Tento seminár združuje mnohých [[Veda|vedcov]], väčšina z nich sú [[Matematik|matematici]] a [[Fyzik|fyzici]] ale sú tu aj [[Ekonóm|ekonómovia]], ktorý sa pohybujú na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] prípadne v [[Česko|Čechách]]. Šíri sa prostredníctvom časopisov  ''Erkentnis'' a ''Journal of Science''. Už v roku 1929 vzniká manifest, ktorý formuje vedecký svetonázor ([[Hans Hahn]], [[Rudolf Carnap]]), ktorý nadväzuje na výskumy [[Bertrand Russell|Russela]], [[Husserl|Husserla]] a [[Wittgenstein|Wittgensteina]] (započali skúmaním matematiky ako základu vedeckosti, avšak ich záverečné práce dochádzali k výsledku, že otázky matematiky sú otázne).
+Novopozitivisti sú logickí [[empirizmus|empiristi]] a scientisti. Novopozitivizmus si získal veľké zásluhy jednak v oblasti formálnologického výskumu, jednak v oblasti metodológie a teórie vedy. Najznámejšou skupinou predstaviteľov neopozitivizmu bol [[Viedenský krúžok]].
+Základom celého novopozitivizmu je tvrdenie, že [[poznanie]] a [[veda]] sa opierajú o [[skúsenosť]], pričom novopozitivizmus odlišuje zmyslové údaje skúsenosti, poskytujúce vedenie o reálnom svete v procese pociťovania a vnímania, od formálnych a axiomatických formulácií tohto vedenia. Novopozitivizmus analyzuje metódy, kvalifikáciu kritérií, [[argument (logika)|argumentáciu]] a istotu poznania a snaží sa skonštruovať formálne a axiomaticky dokonalý teoretický systém. Logické princípy považuje za nezávislé od skúsenosti, za [[tautológia (tradičná logika)|tautológie]], ktoré sú pravidlami gramatického charakteru, slúžiacimi na formulovanie už známeho. [[Filozofia]] sa tak v prvom prístupe novopozitivizmu javila ako logická syntaktika.
-Vedecká metóda je postavená na '''jazyku vedy''', ktorý je postavený na Nemčine, presun do USA spôsobil zmenu na anglický jazyk. Jazyk akademického výskumu je do dnešných dní [[angličtina]]. Prvá významnejšia práca ''Priestor a čas v súčasnej fyzike'' (1918) sa začína venovať problémom vyplývajúcim z[[Einsteinova teória relativity| Einsteinovej teórie]], matematickej geometrie a fyzikálnej geometrie. V práci ''Všeobecná teória poznania'', prichádza [[Moritz Schlick|Schlick]] s hypotézou odstrániť logické problémy s empirickou [[Verifikácia|verifikáciou]] výroku. Na túto teóriu nadviaže neskôr [[kritický racionalizmus]] a s ním súvsiaci [[postpozitivizmus]], teóriou falzifikacionizmu.Neopozitivizmus kritizuje jazyk ako primárny nástroj myslenia, čím nadväzuje priamo na [[Analytická filozofia|analytickú filozofiu]], či [[Filozofia prirodzeného jazyka|filozofiu prirodzeného jazyka]]. Podľa [[Rudolf Carnap|Carnapa]] formalizovaný jazyk kalkuluje s určitou informáciou.
-Základom celého novopozitivizmu je tvrdenie, že [[poznanie]] a [[veda]] sa opierajú o [[skúsenosť]], pričom novopozitivizmus odlišuje zmyslové údaje skúsenosti, poskytujúce vedenie o reálnom svete v procese pociťovania a vnímania, od formálnych a axiomatických formulácií tohto vedenia. Zárukou vedeckosti má byť výlučné aplikovanie metód [[Matematika|matematickej]] [[Logika|logiky]]. Dôraz na matematickú logiku je podľa nich spôsob ako vylúčiť z vedy [[Metafyzika|metafyzické]] výroky (všetky tvrdenia mimo exaktných vied; neskôr všetky svetonázorové výroky). Novopozitivizmus analyzuje metódy, kvalifikáciu kritérií, [[argument (logika)|argumentáciu]] a istotu poznania a snaží sa skonštruovať formálne a [[Axióma|axiomaticky]] dokonalý teoretický systém. Logické princípy považuje za nezávislé od skúsenosti, za [[tautológia (tradičná logika)|tautológie]], ktoré sú pravidlami gramatického charakteru, slúžiacimi na formulovanie už známeho. [[Filozofia]] sa tak v prvom prístupe novopozitivizmu javila ako logická syntaktika.
 Novopozitivizmus vyčleňuje oproti axiomatickej formálnej vede reálnu vedu, ktorej zdrojom sú fakty obsiahnuté vo vetách opisujúcich skúsenosť zvaných protokolárne vety.