Redaktor:Edison~skwiki/pieskovisko

Juraj Šípoš
Pamätník Rudolfa Slobodu v Bratislave-Devínskej Novej Vsi
Osobné informácie
Narodenie	17. november 1959
	Ružomberok, Slovensko
Úmrtie	14. október 2013 (53 rokov)
	Bratislava, Slovensko
Národnosť	slovenská
Zamestnanie	básnik, prozaik, prekladateľ, filozof
Manželka	Iveta Šípošová
Dielo
Žánre	poviedka, báseň, úvaha
Literárny portál  Biografický portál

Juraj Šípoš (17. november 1959, Ružomberok – 14. október 2013, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik, preakldateľ, filozof a autor literatúry pre deti a mládež.

Životopis

Pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka a úradníka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi počas prvej Slovenskej republiky a budovania komunizmu v nie práve dokonalej rodine (rodičia sa rozviedli a matka okrem Slobodovho otca Ruda prežila aj svojho druhého manžela a po ňom aj druha Vinca Besedu). Tento fakt je v jeho diele viackrát diskutovaný z najrôznejších pohľadov.

Do školy chodil v Devínskej Novej Vsi a neskôr študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, no po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do bane v Ostrave. Vrátil sa do Bratislavy, kde pracoval ako stavebný robotník, potom nasledovala v rokoch 1959 – 1962 vojenčina v južných Čechách, po nej opäť Ostrava, kde v rokoch 1962 – 1964 pracoval vo Vítkovických železiarňach, a nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Tu sa aj oženil a narodila sa mu dcéra Eva.

V rokoch 1965 – 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 – 1984 bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe a v roku 1984 krátky čas pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Popri príležitostných zamestnaniach (napr. vo filme) sa živil predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe. So svojou psychicky chorou manželkou žil v skromných pomeroch vo svojom rodisku až do roku 1995, kedy vo svojej „chate“ na ulici Slovinec v Devínskej Novej Vsi spáchal samovraždu obesením sa na bicyklovú reťaz.

Život Rudolfa Slobodu bol poznamenaný neustálym bojom so spoločnosťou a aj so sebou samým. S ostatnými spisovateľmi či kolegami mal často búrlivé vzťahy. Známe boli jeho alkoholické excesy. Z alkoholizmu sa aj opakovane liečil. Viackrát sa pokúsil o samovraždu. V posledných rokoch života bol abstinentom.

Tvorba

Sloboda je jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Publikovať začal v roku 1958 v časopisoch Mladá tvorba (tu mu vyšla prvá poviedka Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou) a Slovenské pohľady. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je brilantný rozprávačský štýl, ktorý presne reprodukuje myšlienky a udalosti, ako aj neprehliadnuteľná pocitová a myšlienková úprimnosť. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske a jej príbuzných veciach – žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života či viere v Boha.

Dôležitou súčasťou spisovateľovej osobnosti bolo písanie denníkov. Mnohé z nich autor zničil, časť (neúplnú) z nich vydal autorov zať, prekladateľ Oto Havrila vo vydavateľstve Tatran. Aj keď bol Sloboda predovšetkým prozaik, predovšetkým po páde komunistického režimu v roku 1989 sa prejavil ako talentovaný dramatik a jeho dve diela sa rýchlo stali stálicami v repertoári divadla Astorka Korzo ’90. V roku 2001 vyšla jeho biografia od Zory Pruškovej pod názvom Rudolf Sloboda, v roku 2011 vyšla monografia o prozaickom diele Rudolfa Slobodu Medzi poviedkou a románom od Gabriely Mihalkovej.

Bibliografia

Próza

• Narcis (1965)
• Britva (1967)
• Uhorský rok (1968)
• Šedé ruže (1969)
• Romaneto Don Juan (1971)
• Ilias (1973)
• Hlboký mier (1976)
• Hudba (1977)
• Vernosť (1979)
• Druhý človek (1981)
• Rozum (1982)
• Dni radosti (1982)
• Stratený raj (1983)
• Pánsky flám (1986)
• Uršuľa (1987)
• Ako som sa stal mudrcom (1987)
• Pokus o autoportrét (1988)
• Hraničný kameň (1989)
• Rubato (1990)
• Krv (1991)
• Útek z rodnej obce (1992)
• Jeseň (1994)
• Herečky (1995)
• Pamäti (1996)
• Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou. Zobrané poviedky I. 1958 – 1968 (2001)
• Rodné mestečko. Zobrané poviedky II. 1969 – 1988 (2002)
• Láska (2002)
• Z tvorby (2002)
• Z denníkov (2002)
• Jesenná (zato) silná láska. Zobrané poviedky III. 1989 – 1995 (2003)
• Listy a eseje (2004)
• Záznamy (2010)

Poézia

• Večerná otázka vtákovi (1977)

Dráma

• Vojna s malým Holandskom (1965)
• Pašie (1972)
• Armagedon na Grbe (1993)
• Macocha (1995)

Scenáre

• Orestea (1971)
• Milosrdný čas (1975)
• Karline manželstvá (1980)
• Don Juan zo Žabokriek (1982)
• Uršuľa (1987)
• Prerušená hra (1989)
• Dušička (1993)
• Jesenná (zato) silná láska (2003)

Preložené diela

• Druhý človek – po nemecky (1984)
• Rozum – po bulharsky (1986), po poľsky (1987), po česky (1989), po rusky (1990), po slovinsky (2007), po srbsky (2007)
• Stratený raj – po bulharsky (2000), po macedónsky (2002)
• Uršuľa – po rumunsky (2003)
• Rubato – po česky (2008)
• Krv – po maďarsky (1998)
• Jeseň – po chorvátsky (2004)
• Herečky – po maďarsky (2005)
• Láska – po česky (2006)

Film

Rudolf Sloboda účinkoval ako herec v štyroch slovenských filmoch:

• Sen – jama vo mne (réžia: Ján Fajnor, 1987), postava: vlastná
• Všetko, čo mám rád (réžia: Martin Šulík, 1992), postava: spisovateľ
• Albert, Albert (réžia: Jaroslav Rihák, 1994), postava: Ján Lajčiak
• Času je málo a voda stúpa (réžia: Dežo Ursiny a Ivan Brachtl, 1997), postava: vlastná