Metafora: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert
Riadok 31: Riadok 31:


{{Link FA|he}}
{{Link FA|he}}
ojojojjojojjojojojojoj

Verzia z 16:21, 20. január 2014

Metafora (prenáška) (z gréckeho μεταφορά - prenos, prenesenie) je prenesenie významu slova na základe vonkajšej podoby. Metafora je nepriamym, obrazným pomenovaním. Na základe podobnosti dvoch javov (dejov, vecí, vlastností) vznikla hlavne klasická metafora. Klasická metafora sa zakladá na zdôrazňovaní vonkajších podobností javov, do popredia sa dostáva konotačná vrstva slova. Novodobá metafora sa mnoho ráz rodí na podklade kontrastu, protikladnosti a protiľahlosti, na podklade "krátkeho spojenia" dvoch i viacerých vzájomne vzdialených významových oblastí.

Metafora ma obraznú (poetickú) a poznávaciu(noetickú) funkciu. Metafora sa používa na to, aby sa oživil prejav a aby sa vyzdvihla niektorá vlastnosť javu, aby vyjadrenie bolo názorné, obrazné. Vzdialenosti medzi pomenúvanou vecou a pomenovaním sa nazývajú asociačné polia.

Metafory z hľadiska zrozumiteľnosti môžu byť dvojaké:

  • lexikalizovaná metafora - je názorné pomenovanie, ktoré sa používa veľmi často a dostalo sa už aj do normatívnych slovníkov, napr. uši (na hrnci), hlava (štátu) atď.; mať veľké oči, mať kamenné srdce atď.
  • kontextová metafora - pomocou nej sa v umeleckom texte personifikuje a animalizuje, napr. kvety hovoria, smútok prenasleduje, šťastie sa na neho usmialo, smola sa mu lepí na päty atď.

Okrem uvedených jednoduchých metafor existujú aj rozvité metafory. Rozvité metafory sú také, keď sa pomocou celého textu názorne nepriamo niečo opíše alebo vysvetlí. Metafory bývajú rozvité napríklad na ploche celej básne, ale ešte častejšie bývajú rozvité na ploche názornej bájky, paraboly, anekdoty alebo vtipu a mnohých ďalších útvarov textu.

Nevhodná kombinácia metafory sa nazýva katachréza, napr. Svoju chorú nohu kládol na ľahkú váhu.; Pes bol zakopaný v jeho pravej ruke. atď.

Slovenský zastaraný termín pre metaforu je prenáška[1], ide o nahrádzanie jedného slova slovom iného druhu, a to na základe prekvapivej podobnosti.

Príklady

  • V spomienke zaplaká tvoje detské oko.
  • A keď mi hráš, keď hudbou Beethovena celý náš byt až po strop napĺňaš.
  • Vietor duje horou hrubou.
  • Na tomto obrázku obraz mladosti v podobe šumnej mladici a poletuje i kŕdeľ radostí .
  • Metafora je kľúč, ktorým sa otvára báseň.
  • Znášala ho, hej, tá ruka
  • Ruky samej prírody

Referencie

  1. Synonymický slovník slovenčiny, Tretie, nezmenené vydanie, Veda 2004. [1]

Šablóna:Link FA ojojojjojojjojojojojoj