Etruskovia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 10: Riadok 10:


== Vývoj ==
== Vývoj ==
Etruskej kultúre prevládala od 11.-8. stor. tzv. [[villanovská kultúra]], ktorá sa kontinuálne transformuje do klasickej etruskej kultúry. Od konca 7. storočí pred Kr. sa Etruskovia zmocnili Ríma, [[Kampánia|Kampánie]], [[Mantova|Mantovy]] a [[Spina|Spiny]]. V 6. storočí zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch [[616 pred Kr.|616]]{{--}}[[510 pred Kr.]]) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga.

Etruskej kultúre prevládala od 11.-8. stor. tzv. [[Villanovská kultúra]], ktorá sa kontinuálne transformuje do klasickej etruskej kultúry. Od konca 7. storočí pred Kr. sa Etruskovia zmocnili Ríma, [[Kampánia|Kampánie]], [[Mantova|Mantovy]] a [[Spina|Spiny]]. V 6. storočí zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch [[616 pred Kr.|616]]{{--}}[[510 pred Kr.]]) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga.


Roku [[540]] porazili spolu s [[Kartáginci|Kartágincami]] [[Staroveké Grécko|Grékov]] ([[Bitka pri Alalii]]). Roku 510 Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie rímskej republiky).
Roku [[540]] porazili spolu s [[Kartáginci|Kartágincami]] [[Staroveké Grécko|Grékov]] ([[Bitka pri Alalii]]). Roku 510 Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie rímskej republiky).

Verzia z 14:21, 26. január 2014

Rozšírenie etruskej civilizácie
Etruský chrám Orvieto
Etruské písmo

Etruskovia bol staroveký národ, žil na Apeninskom polostrove, najmä na území dnešného Toskánska. Ich moc dosiahla vrchol od konca 7. storočí pred Kr. do polovice 6. storočia pred Kr., kedy sa zmocnili Ríma a iných území.

Pôvod

Etruskovia nepatrili medzi indoeurópske národy a ich pôvod je až dodnes neznámy. Vo všeobecnosti prevládajú už od antiky tri názory o pôvode tohto kmeňa. Prvý z nich hovorí o ich maloázijskom, lýdskom pôvode, ako to spomína aj Hérodotos. Vlna tejto migrácie mohla prechádzať aj gréckym ostrovom Lemnos, dokladom čoho by mohol byť aj nález náhrobnej stély s nápisom veľmi podobným etruštine. Druhá teória, ktorú preferoval aj historik Dionysios z Halikarnasu, ráta s domácim, autochtónnym vývojom. Tretia teória ráta s ich príchodom zo severu, možno z oblasti Raetie, čoho dôkazom pre niektorých bádateľov je veľmi podobné meno, ktorým sa označovali samotní Etruskovia, a to Rasenna. Na základe lingvistických štúdií sa zistilo, že etruština a rétština boli veľmi príbuzné jazyky. V súčasnosti sa predpokladá, že každá z antických teórií o pôvode Etruskov skrýva trocha pravdy, teda išlo o presunutie rôznych elít a možno ich jazyka a ovplyvnenie pôvodného obyvateľstva.

Vývoj

Etruskej kultúre prevládala od 11.-8. stor. tzv. villanovská kultúra, ktorá sa kontinuálne transformuje do klasickej etruskej kultúry. Od konca 7. storočí pred Kr. sa Etruskovia zmocnili Ríma, Kampánie, Mantovy a Spiny. V 6. storočí zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch 616 – 510 pred Kr.) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga.

Roku 540 porazili spolu s Kartágincami Grékov (Bitka pri Alalii). Roku 510 Rimania Etruskov vypudili z Ríma (čím sa začína obdobie rímskej republiky).

V 5. storočí pred Kr. ustupovali zo severu prichádzajúcim Keltom. V 4. storočí pred Kr. sa ich mestá stali vazalmi Ríma a Etruskovia sa do konca 1. stor. pred Kr. romanizovali.

Spôsob života

Pre Etruskov je typická vysoká úroveň života. Väčšinou boli vysokí čiernovlasí s ostrým profilom. Používali grécku abecedu, no ich jazyk, etruština, dodnes nie je rozlúštený (aj keď sa našlo veľké množstvo textov, doteraz sa nenašiel dostatočne dlhý text). Najdlhší nápis nájdený v etruštine je Plátená kniha (cca. 1300 slov). Etruskovia svojich mŕtvych pochovávali v plátených plachtách s odkazmi. Vytvorili zväzok dvanástich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (etruskí králi aj náboženskí vládcovia, ktorí však nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania, dokonca aj ženy. Vznikli kňazské kolégiá, kde sa viedli záznamy o udalostiach v Ríme, tzv. annales maximi. Ich náboženstvo bolo temné, podobne ako u Chetitov. Bohom obetovali zvieratá – krvavé obete. Najviac sa obetovalo pri pohrebe. Mŕtvym sa zhotovovali mohutné sarkofágy z mramoru a zobrazovali na nich podobu mŕtvych. Predmety v hroboch svedčia o veľmi rozvetvených medzinárodných kontaktoch. Niektoré hrobové prídavky majú dokázaný Fenický a Egyptský pôvod. Svoje domy si stavali z kameňa a tehál. Boli staviteľmi prvých oblúkov, ktoré využívali pri stavbe akvaduktov. Vynímali sa hlavne aj so svojimi kresbami, ktoré vyzerali ako živé. Etruskovia najprv nanášali farbu rovno na skalu, až potom začali robiť skutočné fresky. Používali na pálenie nádob alebo kalichov a iných domácich potrieb bucchero, ktoré sa používalo ku keramikárstvu.

Náboženstvo

Etruské náboženstvo bolo predovšetkým polyteistické. Svet bohov tvoril u nich akúsi hierarchiu, na vrchole spočiatku stálo jedno božstvo, neskôr dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vládkyňa nad všetkým živým). Túto božskú dvojicu neskôr Etruskovia stotožnili s gréckym bohom Diom a bohyňou Afroditou alebo obdobne s rímskym Jupiterom a Venušou. Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storočia pred Kr. alebo od začiatku 6. storočia pred Kr. svätyne a chrámy.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Etruskovia

Zdroje

  • Storia degli etruschi, Torelli Mario. 2010.
  • Archeológia, Kate Santon Translation 2009.

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA