Grónsko

Grónsko
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Nunarput utoqqarsuanngoravit (Ty naša starobylá zem) (grón.)
Miestny názov
• dlhý	Kalaallit Nunaat (grón.), Grønland (dán.)
• krátky	Kalaallit Nunaat
Hlavné mesto	Nuuk (Godthåb) °′ .š. °′ .d.
Najväčšie mesto	Nuuk (Godthåb)
Úradné jazyky	grónčina
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády	autonómne územie Dánska s vlastnou vládou a parlamentom, od 21.6.2009 rozšírenie právomoci grónskej vlády Margaréta II. (Margrethe II.) Aleqa Hammond
Vznik	autonómia s vlastnou správou od 1979
Susedia	Nemecko , Švédsko , Nórsko , Kanada
Rozloha  • celková  • voda (%)	2 166 086 km² (13.)    km² (81,1 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2005)  • sčítanie (2005)  • hustota (2005)	56 375 (210.) 56 375 /km²
Mena	dánska koruna ()
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+0 až UTC-4) (UTC)
Internetová doména	.gl
Smerové telefónne číslo	+299
Gramotnosť: približne 100%

lukaaaaaaaas na ľudí“, po dánsky Grønland – „Zelená krajina“) sa nachádza severovýchodne od Kanady, čím je geograficky súčasťou Severnej Ameriky – ale historicky, politicky a ekonomicky ide o krajinu veľmi prepojenú s Európou.

Grónsko je najväčší ostrov na svete (rozloha: 2 175 600 km².), ale len 15 percent územia (asi o veľkosti Britských ostrovov) je trvale bez ľadu. Zvyšok pokrýva ľad dosahujúci miestami hrúbku až 3 000 m. Tento ľadovec (pokrývajúci približne 1,8 milióna km²) je po Antarktickom ľadovci druhý najväčší na svete.

Ostrov objavil roku 875 vikingský moreplavec Gunnbjorn. V rokoch 982 – 985 preskúmal juhozápadné pobrežie Erik Červený. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z Islandu. Na ostrove žije iba 56 000 ľudí, z čoho je 48 000 Inuitov. Úradným jazykom je grónčina. Do júna 2009 bola úradným jazykom okrem grónčiny aj dánčina. Grónsko bolo kolóniou od roku 1380 a až keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.

Dejiny

Starovek a stredovek

• okolo 3000 pred Kr. prichádzajú predkovia prvých Inuitov cez Beringovu úžinu z Ázie na Aljašku
• cca 2500 pred Kr. prvé sťahovanie Indiánov do Grónska (kultúra Sarqaq)
• 500 pred Kr. až 1000 po Kr. indiánska kultúra Dorset
• okolo roku 875 objavuje tento ostrov viking Gunnbjørn Ulfsson, nazýva ho Gunnbjørnland
• 982 Erik Červený uniká z Islandu a pristáva na juhozápade Grónska. Od roku 986 osídľuje so svojou družinou okolie Brattahlíðu
• 986 – z 25 lodí vysťahovalcov iba 14 pripláva až do Grónska. Vezú asi o 700 ľudí.
• Z doby okolo roku 1000 sú na juhu Grónska zachované ruiny obydlí a kostolov
• 1000 Leif Eriksson (syn Erika Červeného) sa vracia z Nórska už ako kresťan a priváža so sebou aj jedného misionára. Z grónskych Vikingov sa stávajú kresťania, je vybudovaný prvý kostol
• okolo roku 1000 objavil Leif Eriksson Severnú Ameriku. (Vinland) Obchodné vzťahy s Vinlandom trvajú až do 14. storočia
• od roku 1000 – sťahovanie Inuitov z Aljašky a severnej Kanady do Grónska (kultúra Thule)
• 1076 Adam Brémsky zaznamenáva vo svojej kronike arcibiskupstva Hamburk prvú písomné zmienku o osídlení a christianizácii Grónska, ktoré nazýva Gronland
• 1124 – 1126 zriadená vlastná diecéza pre Grónsko sa sídlom v Gardarz, dnešnom Igaliku.
• 1350 Ivar Bardarsson, islandský cirkevný činiteľ, zaznamenáva, že osídlenie na západe boli uzatvorené. V blízkosti územia Normanov sa objavujú Inuiti a zachraňujú ich.
• 1408 posledná písomná zmienka o Normanoch, svadba v kostole v Hvalsey. Kontakt s Nórskom a Islandom sa prerušuje. Veľký nedostatok dreva.
• cca 1550 mizne posledná normanská osada v Grónsku. Je nejasné, či Normani vyhynuli alebo sa zmiešali s Inuitmi

Novovek

• 1721 nové európske osídlenie Grónska od nórskeho misionára Hansa Egedeho
• 18. a 19. storočia: hlavne holandskí, dánski a nemeckí veľrybári opakovane navštevujú Grónsko. Na plavbách do Grónska bohatne nemecké mesto Flensburg (vtedy druhý najväčší dánsky prístav)
• 1814 Kielský mier: Grónsko sa dostáva pod dánsku nadvládu
• Po druhej svetovej vojne zriaďuje USA v Grónsku svoju leteckú základňu (Thule Air Base). 1951 je uzatvorená zmluva medzi Dánskom a USA o spoločnej obrane ostrova
• 1953 Grónsko sa stáva vnútornou súčasťou Dánska
• 1979 Grónsko dostáva autonómiu (vlastná vláda a parlament)
• 1982 Referendum o výstupe z Európskeho spoločenstva
• 1985 Grónsko vystupuje z ES, ale ponecháva si aj naďalej štatút zámorského teritória ES s výhodami colnej únie

Politický systém

V krajine sídli parlament (Landsting) volený na 4 roky, ktorý zo svojich 31 poslancov volí premiéra a vládu (Hjemmestyre). Tá riadi všetky záležitosti týkajúce sa grónskej domácej politiky vrátane zákonodarstva. Dánsku pripadá len obrana krajiny a zahraničná politika, pričom samozrejme mnoho rôznych aspektov zahraničnej politiky spravujú sami Grónčania (vzťahy s ostatnými Inuitmi a pod..) Grónsko rovnako ako Dánsko nie je členom Menovej Únie (neprijalo Euro).

Hlavou štátu je dánsky monarcha, v súčasnej dobe Margaréta II. Dánska. Premiérom je zvyčajne predseda najsilnejšej strany v grónskom parlamente.

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov v Grónsku. Na vodorovnej osi sú roky, na zvislej tisícky obyvateľov.

Počet obyvateľov:

• 56 376 (júl 2005 odhad)

Veková štruktúra:

• 0 – 14 rokov: 27% (mužov 7 718; žien 7 483)
• 15 – 64 rokov: 68% (mužov 20 860; žien 17 272)
• 65 rokov a viac: 5% (mužov 1 332; žien 1 644) (2000 odhad)

Populačný prírastok:

• >0,09% (2000 odhad)

Pôrodnosť:

• 16,85 narodení na 1 000 obyvateľov (2000 odhad)

Úmrtnosť:

• 7,85 úmrtí na 1000 obyvateľov (2000 odhad)

Prírastok obyvateľstva (migrácia):

• -8,38 migrantov na 1 000 obyvateľov (2000 odhad)

Pomer pohlaví:

• pri narodení: 1 muž na 1 ženu
• pod 15 rokov: 1,03 muža na 1 ženu
• 15 – 64 rokov: 1,21 muža na 1 ženu
• 65 a viac rokov: 0,81 muža na 1 ženu
• Celková populácia: 1,13 muža na 1 ženu (2000 odhad)

Detská úmrtnosť:

• 18,26 úmrtí na 1 000 živonarodených (2000 odhad)

Dĺžka života:

• Celková populácia: 68,07 rokov
• muži: 64,52 rokov
• ženy: 71,69 rokov (2000 odhad)

Počet narodených detí:

• 2,45 narodených detí na 1 ženu (2000 odhad)

Etnické skupiny:

• Grónčania 87 % (Inuiti a Európania narodení v Grónsku)
• Dáni a iné národnosti 13 %

Náboženstvá:

• Evanjelickí Luteráni

Jazyky:

• Grónčina (Východoinuitský jazyk)
• Dánčina
• Angličtina

Grónsko, obzvlášť na nehostinnom východnom pobreží, má vážne socioekonomické problémy s domácim násilím, sexuálnym zneužívaním neplnoletých, alkoholizmom, tehotenstvom neplnoletých a vysokým percentom samovrážd. V Grónsku je najväčší podiel samovrážd na svete. V roku 2006 spáchalo samovraždu 58 ľudí (štatisticky 104 ľudí na 100 000 obyvateľov). Pre porovnanie – v Dánsku je 14 samovrážd na 100 000 obyvateľov a najvyšší počet samovrážd v Európe má Litva (39 samovrážd na 100 000 obyvateľov).

Geografia

Ostov Nunâ pri pobreží Grónska

Rozloha Grónska je 2 099 988 km², z toho 1 799 992 km² (85,7%) pripadá na pevninský ľadovec. Pobrežná čiara je dlhá 39 330 km. Všetky mestá a osady sa nachádzajú pri pobreží. Z 18 miest je 15 na západnom pobreží (Aasiaat, Ilulissat, Kangaatsiaq, Qasigiannguit, Qeqertarsuaq, Upernavik, Uummannaq v severnej časti, Maniitsoq, Nuuk, Paamiut, Sisimiut v strednej časti, a Ivittuut, Nanortalik, Narsaq, Qaqortoq v južnej časti), 2 vo východnom Grónsku (Ammassalik, Ittoqqortoormiit) a 1 v severnom Grónsku (Qaanaaq). Tieto tri časti sa nazývajú Kitaa (Západné Grónsko), Tunu (Východné Grónsko) a Avannaa (Severné Grónsko) V severovýchodnej časti Grónska sa nenachádza žiadne mesto a bola vyhlásená za Národný Park Severovýchodné Grónsko. Na ľadovci boli založené 4 výskumné stanice a tábory.

Najsevernejší bod Grónska (Pearyho zem) nie je pokrytý ľadovcom pretože je tu príliš suchý vzduch na tvorbu snehu, z ktorého sa ľadová pokrývka skladá. Ak by sa ľadový príkrov Grónska roztopil, hladina morí by stúpla o 7 metrov a Grónsko by sa stalo súostrovím.

Medzi rokmi 1989 a 1993 vyvŕtali americkí a európski klimatológovia do ľadovca dve diery s dĺžkou 3,2 km a z chemického rozboru zistili klimatické zmeny za posledných 100 000 rokov. Zistili taktiež že počasie, ale aj teploty na planéte Zem, sa často rapídne menili.

Grónska kultúra a jazyk

Grónska kultúra začala usadením Inuitských a Vikingských bádateľov na ostrove. Inuiti stále rybárčia. Každý rok sa tu konajú preteky psích záprahov.

Grónsko sa stáva v poslednej dobe turisticky atraktívnejším. Aby prilákalo turistov usporadúva súťaž okrem rybárčenia a psích záprahov aj súťaže v pešej turistike, a cezpoľnom behu.

Domorodým jazykom je grónčina, jazyk patriaci do inuitskej vetvy eskimáčtiny.

V Grónsku sa bežne používa aj dánčina, najmä v hlavnom meste Nuuk. Grónčinu sa učí len pár pôvodom negrónčanov, takže na pracoviskách je hlavným jazykom dánčina.

Tretí jazyk v Grónsku je angličtina, ktorú ovláda väčšina mladých Grónčanov a Dánov. Niektorí ďalší ľudia ovládajú aj iné jazyky.

Odkazy

som carovny hell yeah