Peter Karvaš

Peter Karvaš
slovenský prozaik, dramatik a divadelný teoretik
Narodenie	25. apríl 1920 Banská Bystrica, Slovensko
Úmrtie	28. november 1999 (79 rokov) Bratislava, Slovensko
Odkazy
Commons	Peter Karvaš
Biografický portál

Peter Karvaš (pseudonymy Jakub Riečan, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, P. Bystrický, Peter Bystrík a i.) (* 25. apríl 1920, Banská Bystrica  – † 28. november 1999, Bratislava) bol slovenský dramatik, prozaik a divadelný teoretik.

Životopis

Narodil sa v rodine lekára Ferdinanda Karvaša a akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej. Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici (gymnázium, 1930-1938), neskôr začal študovať v Prahe na ČVUT a súčasne na umeleckopriemyselnej škole (1938-1939), ale štúdium dokončil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (vtedy s názvom Slovenská univerzita) v Bratislave (1945-1947).
Pracovať začal už v roku 1939 a vystriedal viacero zamestnaní – od práce v stavebnej firme až po prácu v Neografii v Martine. Počas 2. svetovej vojny bol rasovo prenasledovaný a internovaný v pracovnom tábore, počas Slovenského národného povstania pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači a publikoval v povstaleckej tlači. Po skončení vojny 1945-1948 dramaturg Československého rozhlasu, lektor a dramaturg Novej scény a SND v Bratislave, 1949-1950 kultúrny atašé na československej ambasáde v Bukurešti, neskôr pracoval na Povereníctve školstva (prednosta divadelného oddelenia), bol redaktorom Kultúrneho života a tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zakázané publikovať až do roku 1990. V rokoch 1968 – 1974 bol docentom divadelnej vedy, po roku 1974 vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave, od roku 1980 na dôchodku. K jeho životu sa vracia aj dokumentárny film nakrútený v roku 2002 (Slovenská televízia, cyklus Osobnosti náboženského života, scenár Slavomíra Očenášová – Štrbová, réžia Fedor Bartko).

Tvorba

Jeden z najvýznamnejších a plodných slov. prozaikov a dramatikov 20. storočia, venoval sa aj divadelnej vede a publicistike, v období normalizácie perzekvovaný a diskriminovaný.

Literárne činný bol od roku 1937, kedy začal publikovať svoje prvé diela v Studentskom časopise a vo Svojeti a Mladej kultúre. Najmä počas vojny publikoval pod viacerými pseudonymami, prvá kniha mu vyšla až po skončení vojny (súbor reportáží a čŕt Most, 1945). Autor realisticky koncipovaných psychologických noviel, historicko-sociálnych románov, napísal zbierky cestopisných reportáží a čŕt, kritický pohľad na súvekú socialistickú spoločnosť rezonoval v humoristicko-satirických súboroch poviedok. V úsmevnom tóne sa niesli i zbierky humoresiek, ako aj autobiograficky ladená kniha detských zážitkov. Po nútenej literárnej odmlke sa predstavil povstaleckým románom a morálku povstaleckej generácie analyzoval v autobiografickej novele, vrátil sa aj k satirickému žánru v krátkych prózach a v záverečnom tvorivom období nadviazal na humoristicko-satirické prózy. Ťažisko jeho tvorivých aktivít bolo v dramatickej spisbe, plodný autor rozhlasových a divadelných hier. Podnetné práce vydal aj v oblasti divadelnej vedy a teórie. Dramaturgicky, režijne a scenáristicky spolupracoval najmä s televíziou, ktorá uviedla viaceré jeho hry, inscenácie a filmy. Jeho prózy a drámy vyšli v početných prekladoch. V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu.

Dielo

Próza

• 1946 – Niet prístavov
• 1947 – Polohlasom
• 1949 – Toto pokolenie, román
• 1950 – S nami a proti nám
• 1952 – Pokolenie v útoku, román
• 1954 – Čert nespí
• 1957 – Čertovo kopýtko
• 1961 – Konfety a leporelá, výber humoresiek z vojnového obdobia
• 1968 – Nedokončená pre detský hlas, humoristicko-autobiografické dielo
• 1970 – Kniha úľavy
• 1970 – Malovať čerta na stenu
• 1979 – Noc v mojom meste, kniha o Slovenskom národnom povstaní
• 1984 – Humoresky a iné kratochvíle
• 1989 – Posledné humoresky a iné kratochvíle
• 1991 – Poľahčujúca okolnosť, zbierka próz
• 1992 – My, čo nechceme byť menovaní
• 1993 – Velikán čiže Život a dielo profesora Bogoviča, novela
• 1994 – Bolo to celkom ináč, kniha apokryfov
• 1995 – V úvodzovkách, súbor causerií
• 1995 – Intímne dialógy
• 1997 – Tajomstvo sfingy
• 2000 – Zrada múz (vyšlo posmrtne)
• 2001 – Za múrom (vyšlo posmrtne)

Dráma

• 1943 – Hanibal pred bránami, rozhlasová hra (v roku 1949 prepracované na divadelnú hru)
• 1943 – Maják, jednoaktovka
• 1945 – Spolok piatich „P“, rozhlasová hra (v roku 1946 prepracované na divadelnú hru)
• 1945 – Meteor, divadelná hra
• 1946 – Hra o básnikovi (pôvodná rozhlasová hra prepracovaná na divadelnú hru)
• 1948 – Bašta, divadelná hra
• 1946 – Návrat do života (knižne vyšlo v roku 1949)
• 1950 – Ľudia z našej ulice (knižne vyšlo v roku 1951)
• 1953 – Srdce plné radosti (knižne vyšlo v roku 1954)
• 1955 – Pacient sto trinásť
• 1955 – Diplomati
• 1959 – Polnočná omša
• 1960 – Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana, veselohra
• 1962 – Antigona a tí druhí
• 1963 – Jazva
• 1964 – Veľká parochňa (knižne vyšlo v roku 1965)
• 1966 – Experiment Damokles (knižne vyšlo v roku 1967)
• 1969 – Absolútny zákaz (knižne vyšlo v roku 1970, vročenie sa uvádza 1966)
• 1986 – Súkromná oslava (knižne vyšlo v roku 1987)
• 1987 – Zadný vchod
• 1988 – Vlastenci z mesta Yo
• 1994 – 4x nie

Teoretické diela

• 1948 – Kapitolky o rozhlase, postrehy k problematike rozhlasovej hry
• 1948 – K základným otázkam súčasného divadla, historicko-teoretická kniha
• 1948 – Úvod do základných problémov divadla, historicko-teoretická kniha
• 1956 – K niektorým tvorivým problémom našej drámy, úvaha
• 1964 – Zamyšlení nad dramatem, štúdia (vyšla len v češtine)
• 1969 – Zamyšlení nad dramaturgií, štúdia (vyšla len v češtine)
• 1977 – Priestory v divadle a divadlo v priestore, analýza špecifickosti divadla

Reportáže

• 1945 – Most, publicistické a reportážne črty
• 1953 – Dieťa a meč, reportáž o Nemeckej demokratickej republike
• 1959 – Leningradské epištoly, reportáž zo Sovietskeho zväzu
• 1960 – Výlet na juh, reportáž zo Sovietskeho zväzu
• 1996 – Idúcky tam a spiatky

Literatúra

• Slovník slovenských spisovateľov

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.