Dubnica nad Váhom: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
aktualizácia
aktualizácia
Riadok 58: Riadok 58:
* sídlisko Pod kaštieľom
* sídlisko Pod kaštieľom
* Kolonky
* Kolonky
* Háje I
* Háje II
* Pod hájom
* Za traťou
* Za traťou
* [[Prejta]]
* [[Prejta]]
* Účko


=== Vodné toky ===
=== Vodné toky ===

Verzia z 19:14, 25. február 2014

Dubnica nad Váhom
mesto
Pohľad na centrum mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Región Považie
Vodný tok Dubnický potok
Nadmorská výška 242 m n. m.
Súradnice 48°57′27″S 18°09′57″V / 48,957500°S 18,165833°V / 48.957500; 18.165833
Rozloha 49,14 km² (4 914 ha) [1]
Obyvateľstvo 21 805 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 443,73 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1193
Primátor Jozef Gašparík[3] (NEKA)
PSČ 018 41
ŠÚJ 513016
EČV (do r. 2022) IL
Tel. predvoľba +421-42
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Dubnica nad Váhom
Webová stránka: dubnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, maď. Máriatölgyes, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 25 229 (2011) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.

Polohopis

Dubnica nad Váhom leží v Ilavskej kotline na strednom Považí pri rieke Váh. Severozápadne sa tiahnu Biele Karpaty, na juhovýchode sú to Strážovské vrchy. V blízkosti mesta Dubnica nad Váhom sú mestá Trenčín, Nová Dubnica, Ilava, Trenčianske Teplice a Nemšová.

Podnebie

Podnebie Dubnice nad Váhom vo veľkej miere určuje od západu vplyv Atlantického oceánu, od juhu vplyv Jadranského mora, od východu vplyv rozsiahlej východnej pevniny (najmä koncom leta a začiatkom jesene). Keďže mesto leží v teplej oblasti, ročná priemerná teplota je od 8,5 °C vyššie. Ročný úhrn zrážok predstavuje priemerne 700 – 800 mm. Počas zimy maximum snehovej pokrývky dosahuje 20 – 30 cm.[4]

Časti mesta

  • sídlisko Centrum I
  • sídlisko Stred
  • sídlisko Centrum II
  • sídlisko Pod hájom (niekedy nazývané aj Centrum III)
  • sídlisko Pod kaštieľom
  • Kolonky
  • Za traťou
  • Prejta

Vodné toky

Vodné plochy

Dubnické štrkovisko - chránené vtáčie územie

Dejiny[5]

Najstaršie známky osídlenia

Prví obyvatelia v priestore dnešnej Dubnice žili už v kamennej dobe, no dôkazy nepretržitého pobytu človeka tu kvôli vhodnej polohe a prírodným podmienkam nachádzame zo staršej dobe bronzovej (cca 2000 pred Kr.). Ľud únětickej kultúry obýval údolie Váhu, v lokalite Kvášovec mal svoje sídlisko a pohrebisko ľud lužickej kultúry. Z tohoto obdobia sa zachovali nálezy väčšieho sídliska s viacerými fázami osídlenia a žiarovým pohrebiskom aj vo Veľkom Kolačíne. V mladšej dobe železnej, nazývanej laténska doba, bolo územie Slovenska osídlené Keltmi a postupne sa presadzuje tzv. púchovská kultúra.

Stredovek

Prví Slovania na stredné Považie začali prichádzať na prelome 5. a 6. storočia a medzi prvé osídlené lokality v okolí Dubnice patrí Kvášovec, kde sa našlo sídlisko s obydlím a keramikou z mladšieho slovanského obdobia. Dve slovanské sídliska boli objavené aj v lokalite Húštikom (Veľký Kolačín), ktoré boli datované do 10. - 11. storočia. Obývané bolo aj okolie Prejty, kde sa pri hĺbení nového koryta potoka našlo stredoveké sídlisko s keramikou, datovanou do 12. - 13. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala aj prvá písomná zmienka o osade „terra Dubnicze“ v listine z roku 1193, ktorou ju Belo III. daroval za zásluhy a vernú službu vojakovi Trenčianskeho hradu Vratslavovi. Po získaní donácie ho kráľ dedične vyňal z podriadenosti Trenčianskeho hradu a povýšil medzi svojich služobníkov, t.j. do šľachtického stavu. Ďalšia zachovaná správa je až z 28. júna 1276, keď za 50 hrivien striebra Samson a Jakub predali Dubnicu Oltumanovi a jeho synovi Chamarovi. V tejto listine sa prvýkrát spomína kostol, zasvätený svätému Jakubovi apoštolovi, najstaršia pamiatka mesta.

Novovek

Na začiatku 15. storočia bola už Dubnica v majetku trenčianskeho hradného panstva a koncom 16. storočia ju do zálohu prevzal gróf Štefan Ilešházi. Významným pre mestom bolo obdobie za panovania Jozefa Ilešháziho - radcu Kráľovskej miestodržiteľskej rady, predsedu Uhorskej kráľovskej komory a krajinského sudcu, ktorý tu dal dostavať kaštieľ a upraviť park, vymohol obnovenie jarmočného práva a dal postaviť nový kostol. Dôležitým počinom pre obyvateľov bola aj osobitná dohoda o vykúpení poddanských povinností. V jeho práci pokračoval syn Ján Baptista Ilešházi, ktorý štedro podporoval slovanské písomníctvo a podporoval chudobných poddaných. Jeho nasledovník, syn Štefan II. Ilešházi bol bezdetným a teda posledným členom významného rodu, ktorý napokon 21. mája 1835 mesto predal barónovi Jurajovi Sinovi.

Významné miesto v procese obrodenia zohrávali osobnosti, pôsobiace na dubnickej fare, medzi nimi Andrej Mésároš, František Xaver Hábel a Michal Rešetka. Po roku 1848 sa Dubnica stala jedným zo stredísk okresu Ilava. Pri sčítaní ľudu v roku 1869 tu narátali 1683 obyvateľov a 228 domov, pričom väčšina obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve. Rozšírené bolo aj povozníctvo, remeselníctvo a obchod. Posledné väčšie obmedzenie, tzv. právo regálii, odpredala v roku 1887 dedička sinovského panstva Ifigénia ďHarcourt, čím sa zvýšili možnosti na podnikanie a rozvoj spoločnosti. V roku 1898 vzniklo v meste Hospodárske spotrebné a úverové družstvo, ktoré si vyžiadal veľký rozvoj voľného hospodárskeho podnikania.

Po vzniku Československej republiky v meste prevládali živnostníci a až roku 1928 sa výstavbou záložnej továrne Škodových závodov v Plzni stala Dubnica priemyselným mestom. Stavba továrne priniesla niekoľko sprievodných investícií, ako preloženie štátnej cesty, presun koryta Lieskovského potoka, odbočku železničnej trate, ale aj budovanie nových obydlí a verejných budov. Počas druhej svetovej vojny bola zbrojovka dôležitým vyzbrojovacím podnikom nemeckej armády a v tom čase zamestnávala až 4 669 pracovníkov. V meste bol v roku 1942 zriadený pracovný tábor, kde boli internovaní Rómovia. Sovietsko-rumunská armáda mesto oslobodila 28. apríla 1945.

Povojnové obdobie

V povojnovom období nastala obnova priemyslu, výstavbu sídlisk a rozvoj služieb a Dubnica sa stala jedným z najpriemyselnejších miest. Zanikli živnosti, ktoré s problémami nahradili komunálne podniky s nízkou úrovňou vybavenia i služieb. Zmeny nastali aj v zbrojovke, ktorá rozšírila svoju výrobu a zmenila názov na Závody K. J. Vorošilova. Určitý čas v meste fungovala tehelňa, ktorá bola v roku 1962 zatvorená. Podnik ZVS, resp. ADAST Dubnica niekoľkokrát menil a rozširoval výrobu a okrem transformátorov vyrábal mernú a čerpaciu techniku tekutých palív a elektronické zariadenia pre textilný priemysel. V roku 1988 patrili ZŤS Dubnica k najväčším zbrojárskym podnikom v ČSSR a útlm zbrojárskej výroby, jej reštrukturalizácia a prechod na trhové hospodárstvo znamenali vznik samostatných divízii a závodov.

Dubnica prešla od roku 1989 výraznými zmenami; mesto podporovalo rozvoj podnikania, služieb a obchodu a tak centrum regiónu dnes poskytuje zázemie pre celú spádovú oblasť. Moderný manažérsky systém riadenia mesta priniesol jeho systematický rozvoj podľa „Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta do roku 2013“, ktorý rešpektoval územné plánovanie. Financie z fondov EÚ a grantov pomohli k pretváraniu Dubnice na moderné a životaschopné mesto.

Obyvateľstvo

Podľa počtu obyvateľov je Dubnica nad Váhom aktuálne 26. najväčším mestom na Slovensku a po Trenčíne, Prievidzi a Považskej Bystrici 4. najväčším mestom v Trenčianskom kraji.

Podľa štatistiky z roku 2011 sa väčšina obyvateľov mesta Dubnica nad Váhom (podobne ako vo väčšina miest a obcí na Považí) hlási k slovenskej národnosti a k rímskokatolíckemu náboženstvu.

Národnostné zloženie

Dubnica nad Váhom; údaje[6]
Slováci
  
 86,00 %
Ostatní,Nezistení
  
 14,00 %
Národnosť 2011[6] 2001[6] 1991[6] 1930[7] 1910*[6] 1900* [6] 1890* [6] 1880* [6]
Slovenská 21 669 25 116 23 824 2 249 2 461 2 454 2 401 2 246
Česká 189 363 418 - 0 - - -
Rómska 15 57 22 - 0 - - -
Maďarská 33 46 46 20 182 97 38 25
Iná a nezistená 3 307 345 48 28 0 1 13 117
Moravská 38 18 57 - - - - -
Sliezska - - 2 - - - - -
Nemecká 10 18 4 13 100 132 154 149
Poľská 9 10 10 - 0 - - -
Ukrajinská 7 9 12 - - - - -
Rusínska 10 6 3 2 0 0 0 0
Ruská 7 4 - - - - - -
Bulharská 10 2 - - 0 - - -
Chorvátska 0 1 - - 0 0 0 0
Židovská 1 0 - 46 - - - -
Spolu 25 305 25 995 24 446 2 358 2 743 2 684 2 606 2 573
  • *neuvádzala sa národnosť, ale materinský jazyk obyvateľov.

Jazykové zloženie

Materinský jazyk[6] Počet (2011)
Slovenský 21 640
nezistený 3 298
Český 238
Maďarský 38
ostatný 15
Nemecký 14
Ruský 13
Poľský 10
Anglický 8
Rusínsky 7
Ukrajinský 6
Vietnamský 4
Srbský 3
Arabský 2
Jidiš 2
Rómsky 2
Bulharský 1
Francúzsky 1
Grécky 1
Chorvátsky 1
Posunková reč 1
  • Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.


Jazyk na verejnosti[6] Počet (2011)
Slovenský 21 205
nezistený 3 666
Anglický 127
Český 119
ostatný 80
Nemecký 60
Taliansky 16
Francúzsky 9
Španielsky 5
Grécky 5
Posunková reč 4
Arabský 3
Vietnamský 2
Jidiš 1
Maďarský 1
Rómsky 1
Srbský 1
  • Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval v SR alebo v zahraničí.


Jazyk v domácnosti[6] Počet (2011)
Slovenský 20 145
nezistený 4 879
Český 112
ostatný 59
Anglický 43
Nemecký 19
Francúzsky 10
Maďarský 5
Ruský 5
Taliansky 5
Arabský 3
Grécky 3
Jidiš 3
Posunková reč 3
Poľský 2
Bulharský 1
Rómsky 1
Rusínsky 1
Srbský 1
Španielsky 1
Ukrajinský 1
  • Najčastejšie používaný jazyk v súkromí je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.

Náboženské zloženie

Dubnica nad Váhom; údaje [6]
Rímskokatolícka c.
  
 63 %
Bez vyznania
  
 17 %
Ostatní,Nezistení
  
 18 %
Evanjelická c.a.v
  
 2 %
Náboženské vyznanie/cirkev 2011[6] 2001[6] 1991[6] 1910[6] 1900 [6] 1890 [6] 1880 [6]
Rímskokatolícka cirkev 15 928 19 949 15 116 2 625 2 557 2 452 2 382
Gréckokatolícka cirkev 66 47 46 0 0 0 0
Pravoslávna cirkev 19 18 5 0 0 0 0
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 489 615 364 12 10 6 8
Reformovaná kresťanská cirkev 10 14 - 7 0 1 0
Evanjelická cirkev metodistická 12 23 - - - - -
Apoštolská cirkev 42 44 - - - - -
Starokatolícka cirkev 1 11 - - - - -
Bratská jednota baptistov 3 6 - - - - -
Cirkev československá husitská 11 10 1 - - - -
Cirkev adventistov siedmeho dňa 1 4 - - - - -
Cirkev bratská 3 0 - - - - -
Kresťanské zbory 28 19 - - - - -
Židovské náboženské obce 6 4 - 98 117 147 147
Bahájske spoločenstvo 7 - - - - - -
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 35 55 - - - - -
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní 6 - - - - - -
Ostatné 123 21 39 1 1 0 0
Bez vyznania 4 207 4 258 2 611 - - - -
Nezistené 4 308 897 6 264 - - - -
Spolu 25 305 25 995 24 446 2 743 2 684 2 606 2 537

Kultúra a zaujímavosti

Koncom leta sa tu pravidelne koná Dubnický folklórny festival s medzinárodnou účasťou a množstvom sprievodných podujatí.

Knižnica

Mestská knižnica sa nachádza na Pionierskej ulici č. 396 v budove bývalej materskej škôlky. Fond obsahuje cca. 60 000 zväzkov. Knižnica má tri oddelenia a jednu pobočku:

  • oddelenie beletrie
  • oddelenie náučnej literatúry
  • oddelenie pre deti a mládež
  • pobočka v mestskej časti Prejta v budove materskej školy

Múzeá

  • Dubnické múzeum

Stavby

Pamiatky

  • Barokový kostol sv. Jakuba - najstarši doklad, kde sa spomína tento kostol je z roku 1276. Kostol je gotický, barokovo upravený v roku 1754. Je obkolesený murovanou ohradou a barokovou branou.
  • Ranobarokový kaštieľ - je z roku 1670; postavený v štýle ranného baroka s renesančnými základmi. Vstupná brána sa pýši barokovou bránou a štvorhrannou vežou. V západnom krídle je kaplnka Nanebovzatie Panny Márie z roku 1730.
  • Renesančný kaštieľ - pochádza z 1. polovice 17. storočia a bol upravený v 18. storočí.
  • Stĺp hanby
  • Rokokové súsošie sv. Jána Nepomuckého - pochádza z roku 1773, stojí na troch podstavcoch, v strede je socha svätca a po bokoch sú sochy dvoch anjelov.

Parky

Sady J. B. Magina

Šport

  • Futbal: MFK Dubnica
  • Atletika: Spartak Dubnica nad Váhom
  • Futsal: Program Dubnica
  • Jogging klub Dubnica nad Váhom
  • Únia behov do vrchu
  • MLMF (Mestská liga malého futbalu)
  • Box: BC Dubnica - boxing club
  • Hokej: MHK Dubnica

Mestská liga malého futbalu

Prvý ročník Mestskej ligy malého futbalu (MLMF) sa hral v sezóne 1983/1984, odvtedy sa hrá každoročne. Postupne sa zvyšoval počet záujemcov a tým aj počet tímov a v ročníku 2008/09 hralo 48 tímov - v 1.,2. aj 3. lige po 16 tímov. Majstrom sa stala celkovo po 12. krát, z toho 8. krát za sebou, ALFA a najlepším strelcom sa stal Ivan Fulec.

Pravidelné podujatia

  • Dubnický folklórny festival
  • Atletický most (Medzinárodný atletický míting EAA)

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Dôležité firmy

Existuje tu množstvo firiem, ktoré vznikli po rozpade zbrojárskej fabriky ZŤS Dubnica (Závody ťažkého strojárstva) v jej areáli a ZVS Dubnica (Závody všeobecného strojárstva), takisto už rozdelené na mnoho subjektov. Dôležité miesto v minulosti zohralo regionálne DCA rádio, ktoré do roku 2000 vysielalo práve z Dubnice nad Váhom.

Školstvo

Mesto je v oblasti školstva zriaďovateľom troch základných škôl, Centra voľného času, Základnej umeleckej školy a Materskej školy Rozptyl C II 72/3. V meste je aj cirkevná základná škola, ktorej zriaďovateľom je Biskupský úrad. Zriaďovateľom troch stredných škôl je Trenčiansky samosprávny kraj.

  • Základná škola s materskou školou C I
  • Základná škola s materskou školou Pavla Demitru
  • Základná škola s materskou školou, Centrum III
  • Základná škola sv. Dominika Savia
  • Centrum voľného času
  • Základná umelecká škola
  • Materská škola Rozptyl C II 72/3
  • Stredná priemyselná škola
  • Gymnázium
  • Stredná odborná škola

Osobnosti

Čestné občianstvo

Významní rodáci

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  4. ↑ Bystrický, V: "Dubnica nad Váhom", Academic Press, 1993
  5. ↑ História mesta
  6. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s Štatistický úrad SR
  7. ↑ Fórum inštitút pre výskum menšín

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dubnica_nad_Váhom&oldid=5720123“