Rastlinná bunka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 14:35, 26. február 2014

Rastlinná bunka je základná stavebná jednotka rastlinného organizmu. Je to eukaryotická bunka, čo znamená, že obsahuje genetickú informáciu vo forme chromozómov obalených dvojitou jadrovou membránou.

Na rozdiel od živočíšnej bunky má rastlinná bunka z vonkajšej strany cytoplazmatickej membrány ešte bunkovú stenu, ktorej hlavnou zložkou je celulóza. Stena dodáva bunke pevnosť a charakteristický tvar. Ďalším významným rozdielom oproti živočíšnej bunke je prítomnosť plastidov. Veľkosť, tvar a vnútorná štruktúra rastlinnej bunky je rôzna; závisí od jej veku a funkcie.

Dospelá rastlinná bunka obsahuje cytoplazmu, jadro s jadierkom, vakuoly, plastidy (chloroplasty, chromoplasty, leukoplasty) a mitochondrie. Bunkové organely sú štrukturálne jednotky i funkčné systémy eukaryotickej bunky, akou je aj rastlinná bunka.

Tvar a rozmery bunky sú rôzne. Bunky bývajú spravidla mikroskopické, ale v extrémnych prípadoch môžu nadobúdať dĺžku rádovo v centimetroch (napr. jednobunková riasa Acetobularia meria až 5 cm, niektoré sklerenchymatické vlákna až 7,5 cm). Extrémom sú bunky lykových vlákien, ktoré dosahujú dĺžku až 30 cm. Najmenšie bunky naopak tvorí zelená riasa Ostreococcus tauri. Ich priemer je približne jeden μm a sú najmenšími eukaryotickými bunkami vôbec.

Bunková stena

Bunková stena chráni bunku pred vplyvmi vonkajšieho prostredia a zároveň jej dodáva potrebný tvar a pevnosť. Chýba len u jednobunkových rias a pohlavných buniek rastliny. Je zložená z polysacharidov a produkuje ju cytoplazma. Okrem rastlín majú z eukaryotov bunkové steny ešte aj huby, ale dôležitou zložkou bunkovej steny je chitín, zatiaľčo u rastlín je to celulóza. Pre ešte väčšiu pevnosť môže byť bunková stena prestúpená anorganickými látkami. V bunkovej stene sú otvory, ktorými prechádzajú plazmodezmy - povrazce cytoplazmy slúžiace na komunikáciu s inými bunkami. Bunková stena je úplne priepustná pre vodu, čo má veľký význam pre vodný režim rastliny.

V pletivách zostávajú po delení bunky bunkové steny dvoch dcérskych buniek spojené. Oddeľuje ich tzv. stredná lamela, vrstva zložená najmä z pektínov. Na strednú lamelu sa pripája primárna stena a na ňu sekundárna stena. Sekundárna stena je zložená z troch ďalších vrstiev, ktoré sa navzájom líšia usporiadaním mikrofibríl.

Protoplast

Živý obsah bunky sa nazýva protoplast. Je ohraničený cytoplazmatickou membránou (plazmalemou), polopriepustnou vstvou zloženou z fosfolipidov. Táto fosfolipidová membrána sa nachádza aj na mnohých miestach vo vnútri bunky. Protoplast obsahuje priemerne 75-80 % vody.

Súčasťou protoplastu sú bunkové organely. Priestor medzi organelami vypĺňa cytoplazma tvorená vodou a vysokomolekulárnymi látkami. Cytoplazma je zväčša bezfarebná a vysoko viskózna. V cytoplazme prebiehajú mnohé fyziologické procesy bunky.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rastlinná bunka

Zdroj

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+[[Súbor:Plant cell structure cs.svg|thumb|250px|Stavba rastlinnej bunky]]
+'''Rastlinná bunka''' je základná stavebná jednotka [[rastliny|rastlinného]] organizmu. Je to [[eukaryotická bunka]], čo znamená, že obsahuje [[genetická informácia|genetickú informáciu]] vo forme chromozómov obalených dvojitou jadrovou [[cytoplazmatická membrána|membránou]].
+Na rozdiel od [[živočíšna bunka|živočíšnej bunky]] má rastlinná bunka z vonkajšej strany cytoplazmatickej membrány ešte [[bunková stena|bunkovú stenu]], ktorej hlavnou zložkou je [[celulóza]]. Stena dodáva bunke pevnosť a charakteristický tvar. Ďalším významným rozdielom oproti živočíšnej bunke je prítomnosť [[plastidy|plastidov]]. Veľkosť, tvar a vnútorná štruktúra rastlinnej bunky je rôzna; závisí od jej veku a funkcie.
+Dospelá rastlinná bunka obsahuje [[cytoplazma|cytoplazmu]], jadro s jadierkom, vakuoly, plastidy (chloroplasty, chromoplasty, leukoplasty) a mitochondrie. Bunkové organely sú štrukturálne jednotky i funkčné systémy [[eukaryota|eukaryotickej bunky]], akou je aj rastlinná bunka.
+Tvar a rozmery bunky sú rôzne. Bunky bývajú spravidla mikroskopické, ale v extrémnych prípadoch môžu nadobúdať dĺžku rádovo v centimetroch (napr. jednobunková riasa ''[[Acetobularia]]'' meria až 5 cm, niektoré [[sklerenchým|sklerenchymatické]] vlákna až 7,5 cm). Extrémom sú bunky [[lyko]]vých vlákien, ktoré dosahujú dĺžku až 30 cm. Najmenšie bunky naopak tvorí [[zelené riasy|zelená riasa]] ''[[Ostreococcus tauri]]''. Ich priemer je približne jeden μm a sú najmenšími eukaryotickými bunkami vôbec.
+== Bunková stena ==
+[[Súbor:Plant cell wall diagram.svg|thumb|Štruktúra bunkovej steny rastlinnej bunky]]
+Bunková stena chráni bunku pred vplyvmi vonkajšieho prostredia a zároveň jej dodáva potrebný tvar a pevnosť. Chýba len u jednobunkových [[riasy|rias]] a [[pohlavná bunka|pohlavných buniek]] rastliny. Je zložená z [[polysacharid]]ov a produkuje ju cytoplazma. Okrem rastlín majú z eukaryotov bunkové steny ešte aj [[huby]], ale dôležitou zložkou bunkovej steny je [[chitín]], zatiaľčo u rastlín je to [[celulóza]]. Pre ešte väčšiu pevnosť môže byť bunková stena prestúpená [[anorganická látka|anorganickými látkami]]. V bunkovej stene sú otvory, ktorými prechádzajú [[plazmodezma|plazmodezmy]] - povrazce cytoplazmy slúžiace na komunikáciu s inými bunkami. Bunková stena je úplne priepustná pre vodu, čo má veľký význam pre [[vodný režim rastliny]].
+V pletivách zostávajú po delení bunky bunkové steny dvoch dcérskych buniek spojené. Oddeľuje ich tzv. stredná lamela, vrstva zložená najmä z [[pektíny|pektínov]]. Na strednú lamelu sa pripája primárna stena a na ňu sekundárna stena. Sekundárna stena je zložená z troch ďalších vrstiev, ktoré sa navzájom líšia usporiadaním [[mikrofibrily|mikrofibríl]].
+== Protoplast ==
 Živý obsah bunky sa nazýva [[protoplast]]. Je ohraničený [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickou membránou]] (plazmalemou), polopriepustnou vstvou zloženou z [[fosfolipid]]ov. Táto fosfolipidová membrána sa nachádza aj na mnohých miestach vo vnútri bunky. Protoplast obsahuje priemerne 75-80 % vody.