T-72: Rozdiel medzi revíziami
wikilinky |
dopl. |
||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
}} |
}} |
||
'''T-72''' niekedy tiež označovaný ako '''Objekt 172M''' je [[Sovietsky zväz|sovietsky]] |
'''T-72 Ural''' niekedy tiež označovaný ako '''Objekt 172M''' je [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[hlavný bojový tank]] používaný od prvej polovice 70. rokov 20. storočia dodnes. |
||
== Vznik a vývoj == |
== Vznik a vývoj == |
||
Vývoj tanku začal vo fabrike [[UralVagonZavod]] v [[Nižnij Tagil|Nižnom Tagile]]. Cieľom konštruktérov bolo vyrobiť efektívny ale jednoduchý a na výrobu nenáročný tank. Vyvíjaný bol súčasne s typom [[T-64|T-64A]], ktorého výroba sa začala v Charkovskom traktorovom závode. T-64A bol do výzbroje zavedený v roku 1968 a predstavoval jeden z najmodernejších tankov svojej doby. Jeho výroba bola plánovaná v [[Charkov]]e, [[Leningrad]]e, [[Omsk]]u a [[Nižnij Tagil|Nižnom Tagile]]. Zavedenie výroby moderného tanku, hlavne jeho nového motoru 5TDF, ktorý si vyžadoval rad nových postupov, však nebolo v tomto období vo všetkých týchto továrňach možné. V prípade vojny nebolo možné produkovať vo všetkých týchto továrňach dostatočné množstvo T-64A. Ministerstvo priemyslu preto navrhlo vývoj tanku T-64 s motorom V-45, ktorý bol vyvíjaný v tankovej konštrukčnej kancelárii v Nižnom Tagile pod vedením [[Leonid Nikalajevič Karcev|L. N. Karceva]]. Pôvodný T-64 s novým motorom (pod označením Objekt 172 bol ďalej upravovaný a dostal označenie Objekt 172M. |
|||
Začal vyrábať v roku [[1971]], vyvíjaný bol súčasne s typom [[T-64]]. Z typu T-72 bol neskôr vyvinutý tank [[T-90]]. Celkovo ich bolo vyrobených okolo 20 000 ks a vyvážané boli do krajín [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], [[Fínsko|Fínska]], [[Juhoslávia|Juhoslávie]], [[India|Indie]] a na [[Blízky východ]]. Vzniklo veľa verzií, napr. pôvodné typy T-72 majú čelný pancier silný {{mm|200|m}}, zatiaľ čo typy T-72G a T-72M 350 až {{mm|400|m}}. |
|||
Začal sa vyrábať v roku [[1971]], do výzbroje sovietskych ozbrojených síl sa stroj dostal v roku [[1973]] pod označením T-72 Ural. Tank bol rovnocenný stroju T-64, bol však jednoduchší a lacnejší na výrobu. Vážil 41 ton, pohonnú jednotku predstavoval dieslový motor V-45 o výkone 780 koní. Stroj dosahoval najvyššiu rýchlosť na ceste 60 km/h. Vďaka automatickému nabíjaču, ktorý bol jednoduchší ako v stroji T-64 mal len 3 členov posádky. Hlavnú výzbroj tvoril kanón kalibru 125 mm. Vedľajšia výzbroj pozostávala zo spriahnutého guľometu kalibru 7,62 mm a guľometu kalibru 12,7 mm umiestneného na veliteľskej vežičke, ktorý slúžil na obranu pred vrtuľníkmi či k paľbe po ľahko pancierovaných cieľoch. Celkovo ich bolo vyrobených okolo 20 000 ks a vyvážané boli do krajín [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]], [[Fínsko|Fínska]], [[Juhoslávia|Juhoslávie]], [[India|Indie]] a na [[Blízky východ]]. Vzniklo veľa verzií, napr. pôvodné typy T-72 majú čelný pancier silný {{mm|200|m}}, zatiaľ čo typy T-72G a T-72M 350 až {{mm|400|m}}. Z typu T-72 bol neskôr vyvinutý ruský hlavný bojový tank [[T-90]]. |
|||
T-72 je na rozdiel od najnovších tankov [[Severoatlantická aliancia|NATO]] dosť ľahký a celkovo menší. Dôvodom je najmä iná koncepcia vývoja tankov, ktorú zaviedli sovietski a pokračujú v nej i ruskí konštruktéri. Menšie rozmery tankov, najmä ich menšia výška totiž výrazne zvyšujú maskovanie tankov a tým aj šancu prežiť v boji. Jeho {{mm|125}} kanón má omnoho kratší účinný dostrel, ako západné tanky, ale na menšie vzdialenosti je schopný prebiť aj najmodernejšie pancierovanie tankov NATO. Narozdiel od techniky NATO má tank stále pasívnu ochranu pred rádioaktívnym žiarením. Doterajšie konflikty jednoznačne nepreukázali, či je táto koncepcia lepšia alebo horšia ako západná. Slovenská verzia [[T-72M2]] je vybavená jedným protilietadlovým kanónom kalibru {{mm|30|m}} [[2A42]] s dostrelom {{m|2000|m}} na pravej strane veže namiesto {{mm|12.7}} guľometu (pôvodne sa uvažovalo s montážou dvoch {{mm|20|m}} kanónov Oerlikon-Contraves KAA). |
T-72 je na rozdiel od najnovších tankov [[Severoatlantická aliancia|NATO]] dosť ľahký a celkovo menší. Dôvodom je najmä iná koncepcia vývoja tankov, ktorú zaviedli sovietski a pokračujú v nej i ruskí konštruktéri. Menšie rozmery tankov, najmä ich menšia výška totiž výrazne zvyšujú maskovanie tankov a tým aj šancu prežiť v boji. Jeho {{mm|125}} kanón má omnoho kratší účinný dostrel, ako západné tanky, ale na menšie vzdialenosti je schopný prebiť aj najmodernejšie pancierovanie tankov NATO. Narozdiel od techniky NATO má tank stále pasívnu ochranu pred rádioaktívnym žiarením. Doterajšie konflikty jednoznačne nepreukázali, či je táto koncepcia lepšia alebo horšia ako západná. Slovenská verzia [[T-72M2]] je vybavená jedným protilietadlovým kanónom kalibru {{mm|30|m}} [[2A42]] s dostrelom {{m|2000|m}} na pravej strane veže namiesto {{mm|12.7}} guľometu (pôvodne sa uvažovalo s montážou dvoch {{mm|20|m}} kanónov Oerlikon-Contraves KAA). |
||
Verzia z 09:46, 9. marec 2014
| T-72 | |
|---|---|
 český T-72M4 | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 3 muži |
| Dĺžka | 690 cm |
| Šírka | 360 cm |
| Výška | 220 cm |
| Hmotnosť | 41 000 kg |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | kompozitný pancier, čelný hrubý 200 (T-72) až 400 mm (T-72M) |
| Hlavná zbraň | 125mm kanón 2A46 s automatickým nabíjačom, verzia T-72B môže strieľať protitankovou strelu AT-11 |
| Sekundárne zbrane | 1x spriahnutý 7,62mm guľomet PKT 1x 12,7mm protilietadlový guľomet |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | 12-valcový Diesel 618 kW (840 k) |
| Odpruženie | torzné tyče |
| Max. rýchlosť | 70 km/h po ceste |
| Pomer výkon/hmotnosť | hp/tona |
| Dojazd | 450 km km po ceste, 600 km s prídavnou nádržou |
| Priechodnosť | |
T-72 Ural niekedy tiež označovaný ako Objekt 172M je sovietsky hlavný bojový tank používaný od prvej polovice 70. rokov 20. storočia dodnes.
Vznik a vývoj
Vývoj tanku začal vo fabrike UralVagonZavod v Nižnom Tagile. Cieľom konštruktérov bolo vyrobiť efektívny ale jednoduchý a na výrobu nenáročný tank. Vyvíjaný bol súčasne s typom T-64A, ktorého výroba sa začala v Charkovskom traktorovom závode. T-64A bol do výzbroje zavedený v roku 1968 a predstavoval jeden z najmodernejších tankov svojej doby. Jeho výroba bola plánovaná v Charkove, Leningrade, Omsku a Nižnom Tagile. Zavedenie výroby moderného tanku, hlavne jeho nového motoru 5TDF, ktorý si vyžadoval rad nových postupov, však nebolo v tomto období vo všetkých týchto továrňach možné. V prípade vojny nebolo možné produkovať vo všetkých týchto továrňach dostatočné množstvo T-64A. Ministerstvo priemyslu preto navrhlo vývoj tanku T-64 s motorom V-45, ktorý bol vyvíjaný v tankovej konštrukčnej kancelárii v Nižnom Tagile pod vedením L. N. Karceva. Pôvodný T-64 s novým motorom (pod označením Objekt 172 bol ďalej upravovaný a dostal označenie Objekt 172M.
Začal sa vyrábať v roku 1971, do výzbroje sovietskych ozbrojených síl sa stroj dostal v roku 1973 pod označením T-72 Ural. Tank bol rovnocenný stroju T-64, bol však jednoduchší a lacnejší na výrobu. Vážil 41 ton, pohonnú jednotku predstavoval dieslový motor V-45 o výkone 780 koní. Stroj dosahoval najvyššiu rýchlosť na ceste 60 km/h. Vďaka automatickému nabíjaču, ktorý bol jednoduchší ako v stroji T-64 mal len 3 členov posádky. Hlavnú výzbroj tvoril kanón kalibru 125 mm. Vedľajšia výzbroj pozostávala zo spriahnutého guľometu kalibru 7,62 mm a guľometu kalibru 12,7 mm umiestneného na veliteľskej vežičke, ktorý slúžil na obranu pred vrtuľníkmi či k paľbe po ľahko pancierovaných cieľoch. Celkovo ich bolo vyrobených okolo 20 000 ks a vyvážané boli do krajín Varšavskej zmluvy, Fínska, Juhoslávie, Indie a na Blízky východ. Vzniklo veľa verzií, napr. pôvodné typy T-72 majú čelný pancier silný 200 mm, zatiaľ čo typy T-72G a T-72M 350 až 400 mm. Z typu T-72 bol neskôr vyvinutý ruský hlavný bojový tank T-90.
T-72 je na rozdiel od najnovších tankov NATO dosť ľahký a celkovo menší. Dôvodom je najmä iná koncepcia vývoja tankov, ktorú zaviedli sovietski a pokračujú v nej i ruskí konštruktéri. Menšie rozmery tankov, najmä ich menšia výška totiž výrazne zvyšujú maskovanie tankov a tým aj šancu prežiť v boji. Jeho 125mm kanón má omnoho kratší účinný dostrel, ako západné tanky, ale na menšie vzdialenosti je schopný prebiť aj najmodernejšie pancierovanie tankov NATO. Narozdiel od techniky NATO má tank stále pasívnu ochranu pred rádioaktívnym žiarením. Doterajšie konflikty jednoznačne nepreukázali, či je táto koncepcia lepšia alebo horšia ako západná. Slovenská verzia T-72M2 je vybavená jedným protilietadlovým kanónom kalibru 30 mm 2A42 s dostrelom 2 000 m na pravej strane veže namiesto 12,7mm guľometu (pôvodne sa uvažovalo s montážou dvoch 20 mm kanónov Oerlikon-Contraves KAA).
Bojové nasadenie
Stroje boli nasadené vo viacerých ozbrojených konfliktoch. Najvýznamnejšie stretnutie so západnými tankami M1 Abrams a Challenger 1 počas vojny v Perzskom zálive a operácie Iracká sloboda skončilo pre iracké tanky T-72 veľkým neúspechom.
Iracké T-72 boli počas oboch konfliktov s krajinami NATO porazené. Bolo to jednak pre nižšiu úroveň výcviku irackých vojsk a nepriateľskú drvivú leteckú a početnú prevahu ako aj pre zastaranosť tankov T-72. Iracké T-72 boli menej výkonné exportné verzie, ktoré už dlhšiu dobu neprešli modernizáciou, dôležitým faktom bola aj nedostatočná priebojnosť ich menej kvalitnej munície.
|
Tento článok týkajúci sa zbraní je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému T-72
