Antarktída: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 49: | Riadok 49: | ||
* [http://www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/32.htm Oficiálny zoznam názvov hlavných miest území Antarktídy] |
* [http://www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/32.htm Oficiálny zoznam názvov hlavných miest území Antarktídy] |
||
* [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok |
* [http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html FILIT] Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok |
||
kokoti ste |
|||
{{Pohyb kontinentov}} |
{{Pohyb kontinentov}} |
Verzia z 11:37, 17. marec 2014
Antarktída alebo zastarano Antarktis (z gréckeho ἀνταρκτικός, to je „opak Arktídy“, resp. „protiľahlá voči Arktíde“) je najjužnejší svetadiel nachádzajúci sa okolo južného pólu Zeme. Je takmer celá trvalo zaľadnená a zaberá plochu 13,2 mil. km². Obklopujú ju okrajové moria Atlantického oceánu, Tichého oceánu a Indického oceánu. Je to najchladnejší svetadiel, má spomedzi všetkých svetadielov najväčšiu priemernú nadmorskú výšku (2 280 m n. m.) a najnižšiu priemernú vlhkosť vzduchu. Nemá žiadne stále obyvateľstvo. Antarktída je medzinárodnou oblasťou, iba na ostrovoch majú niektoré štáty meteorologické alebo rybárske základne.
Geografia
Naprieč Antarktídou sa tiahne Transantarktické pohorie, ktoré ju rozdeľuje na západnú a východnú časť. Východná Antarktída je prevažne na východnej pologuli. Zahŕňa Zem kráľovnej Maud, Nové Švábsko, Enderbyho zem, Mac Robertsonovu zem, Americkú vysočinu, Sovietsku plošinu, Wilkesovu zem a Viktóriinu zem. Skalný podklad východnej Antarktídy leží prevažne nad hladinou mora. Západná Antarktída je výlučne na západnej pologuli. Zahŕňa Zem Márie Byrdovej, Polostrov Eduarda VII., Pohorie výkonného výboru, Thurstonov polostrov, Ellsworthovu zem, Palmerovu zem a Antarktický polostrov.
Najvyšším vrchom Antarktídy je Vinson Massif, ktorý je vysoký 4 892 m n. m. Taktiež sa tu nachádza niekoľko činných, ale momentálne spiacich sopiek, z ktorých najznámejšia sa nazýva Mt. Erebus (vysoká {vsetci su kokoti
95 % povrchu zaberá pevninský ľadovec, ktorý je miestami hrubý až 4 km. Ľad v Antarktíde tvorí až 90 % objemu všetkého ľadu na Zemi. Tento ľad vznikol postupným vrstvením snehových zrážok, ktoré sa pod vplyvom tlaku vyšších vrstiev postupne premieňali na ľadovec. Nachádza sa tu približne 145 podľadovcových jazier, z ktorých najväčšie je jazero Vostok[1].
Podnebie
Podnebie tohoto kontinentu je veľmi suché (150 – 200 mm zrážok ročne), čiže drvivú väčšinu územia tvorí polárna púšť. Taktiež tu bola nameraná aj najnižšia teplota na Zemi, konkrétne −89,2 °C, ktorú namerali na ruskej (vtedy sovietskej) výskumnej stanici Vostok. Sú tu dve ročné obdobia, dlhá a studená zima a krátke (max. 1 mesiac), studené (max. denné teploty do 7 °C) leto.
Dejiny
V minulosti sa Antarktídu snažilo kolonizovať 7 štátov (Čile, Argentína, Austrália, Nový Zéland, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Nórsko). Po podpísaní Zmluvy o mierovom a nekomerčnom využití Antarktídy v roku 1959 sa ale toto územie stalo medzinárodným (Antarktický zmluvný systém).
V súčasnosti sú jedinými stálymi obyvateľmi Antarktídy iba vedci (asi 5 000), ktorí pracujú približne na 70 výskumných staniciach. Najväčšou z nich je americká antarktická stanica McMurdo Station.
Prvým človekom, ktorý dosiahol južný pól bol nórsky bádateľ Roald Amundsen.
Referencie
- ↑ STUDINGER, Michael. Subglacial Lake Facts [online]. Lamont-Doherty Earth Observatory, [cit. 2011-08-20]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antarktída
Externé odkazy
- Oficiálny zoznam názvov území a oblastí Antarktídy
- Oficiálny zoznam názvov hlavných miest území Antarktídy
- FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
kokoti ste
Milióny rokov dozadu | 1100 – 750 | 600 – 550 | – 200 | |||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
↗ | Arábia | |||||||||||||||||||||||
↗ | Madagaskar | |||||||||||||||||||||||
↗ | India | |||||||||||||||||||||||
↗ | Kongo | ↓ | ↗ | Afrika | → | Afrika | ||||||||||||||||||
↗ | Patagónia | ↓ | ↗ | Sibír | ↓ | ↗ | Atlantika | → | Južná Amerika | |||||||||||||||
Atlantika | ↘ | ↗ | Západná Arábia | ↓ | ↗ | Baltika | ↘ | ↗ | Austrália | |||||||||||||||
Ur | → | Rodinia | → | Východná Gondwana | → | Protogondwana | → | Pannotia | → | Laurentia | → | Euramerika (Laurussia) |
→ | Pangea | → | Gondwana | → | Antarktída | → | Antarktída | ||||
Arktída | → | Nena | ↗ | ↘ | Západná Gondwana | → | Protolaurázia | ↗ | ↘ | Gondwana | ↗ | ↘ | Laurázia | → | Laurentia | → | Severná Amerika | |||||||
Baltika | ↗ | ↘ | Baltika | ↗ | ↓ | Avalónia | ↘ | Eurázia | ||||||||||||||||
↘ | Laurentia | ↗ | ↓ | Severná Čína | ||||||||||||||||||||
↘ | Sibír | ↗ | ↓ | Južná Čína | ||||||||||||||||||||
Oceány | Mirovia | Prototethys, Paleotethys | Panthalassa | Tethys |
- vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
- zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie
Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA Šablóna:Link FA