Čukotské more: Rozdiel medzi revíziami
d commons:Category -> commonscat |
|||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
'''Čukotské more''' je [[okrajové more]] pri [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]] medzi [[Čukotský polostrov|Čukotkou]] a [[Aljaška|Aljaškou]]. [[Beringov prieliv]] ho spája s [[Beringovo more|Beringovým morom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánon]]. |
'''Čukotské more''' je [[okrajové more]] pri [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]] medzi [[Čukotský polostrov|Čukotkou]] a [[Aljaška|Aljaškou]]. [[Beringov prieliv]] ho spája s [[Beringovo more|Beringovým morom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánon]]. |
||
'''<u>Čukotské more</u> patrí k moriam Severného ľadového oceánu .Je okrajovým morom ,čo |
|||
znamená ,že je čiastočne ohraničené pevninou alebo ostrovmi.More sa nachádza |
|||
medi Aljaškou a Čukotkou. Na východe od Čukotského mora sa nachádza |
|||
Beufartovo more ,tiež patriace do Severného ľadového oceánu, na západ od |
|||
Čukotského mora sa nachádza Východosibírske more a Wrangelov ostrov ,ktorý |
|||
sa nachádza na rozhraní medzi Čukotským a Východosibírskym morom. Beringov |
|||
prieliv spája Čukotské more s Beringovým morom a Tichým oceánom. ''' |
|||
'''Jeho |
|||
rozloha je 595 000 kilometrov štvorcových. ''' |
|||
'''Priemerná hĺbka je 77 metrov |
|||
,ale polovica z celkovej hĺbky asi okolo 56 percent je menšia ako 50 |
|||
metrov .''' |
|||
'''Patrí teda k plytkým moriam. ''' |
|||
'''Čukotské more je možné preplávať len |
|||
štyrikrát do roka a to v období od Augusta do Októbra .''' |
|||
'''Čukotské more |
|||
spolu s Baltským morom patrí k moriam s najnižšou salinitou asi |
|||
28 promile. More sa nachádza v nadmorskej výške 0 metrov nad morom.''' |
|||
''' Šelf |
|||
tvorí najvýchodnejšiu časť kontinentálneho šelfu Ruska a najzápadnejšiu |
|||
časť kontinentálneho šelfu Spojených |
|||
štátov Amerických. Hlavným geologickým rysom dna je panva Hope. Spolu |
|||
s ďalšími moriami tvorí najdlhšiu morskú hranicu Ruska dlhú 19 724,1 |
|||
kilometrov. Cez oblasť Čukotského mora vedie najkratšia trasa z Európy do |
|||
Ameriky a Ázie. ''' |
|||
OSTROVY A POLOSTROVY |
|||
'''Oproti iným moriam v Severnom ľadovom oceáne má málo |
|||
ostrov . ''' |
|||
'''Ostrovy v tomto mori sú Wrangelov ostrov ,ktorý bol vyhlásený za |
|||
najsevernejšie svetové dedičstvo .Je to posledné miesto ,kde žili mamuty. |
|||
Ďalším ostrovom je ostrov Herald. Významný je aj Čukotský poloostrov |
|||
a ostrov Kolčin ,ktorý bol v minulosti významnou ruskou vedeckou |
|||
záklaďňou. ''' |
|||
'''Najvýznamnejší |
|||
z prístavov je prístav Uelen .''' |
|||
''' Rieky ,ktoré ústia do Čukotské mora sú |
|||
Kivalina a Kobuk , v Aljaške . V severnej časti sú to rieky Amguyema |
|||
,ktorá je najvýznamnejšou a Chegitun.''' |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 17:21, 5. apríl 2014
Čukotské more je okrajové more pri Severnom ľadovom oceáne medzi Čukotkou a Aljaškou. Beringov prieliv ho spája s Beringovým morom a Tichým oceánon.
Čukotské more patrí k moriam Severného ľadového oceánu .Je okrajovým morom ,čo znamená ,že je čiastočne ohraničené pevninou alebo ostrovmi.More sa nachádza medi Aljaškou a Čukotkou. Na východe od Čukotského mora sa nachádza Beufartovo more ,tiež patriace do Severného ľadového oceánu, na západ od Čukotského mora sa nachádza Východosibírske more a Wrangelov ostrov ,ktorý sa nachádza na rozhraní medzi Čukotským a Východosibírskym morom. Beringov prieliv spája Čukotské more s Beringovým morom a Tichým oceánom.
Jeho rozloha je 595 000 kilometrov štvorcových.
Priemerná hĺbka je 77 metrov ,ale polovica z celkovej hĺbky asi okolo 56 percent je menšia ako 50 metrov .
Patrí teda k plytkým moriam.
Čukotské more je možné preplávať len štyrikrát do roka a to v období od Augusta do Októbra .
Čukotské more spolu s Baltským morom patrí k moriam s najnižšou salinitou asi 28 promile. More sa nachádza v nadmorskej výške 0 metrov nad morom.
Šelf tvorí najvýchodnejšiu časť kontinentálneho šelfu Ruska a najzápadnejšiu časť kontinentálneho šelfu Spojených štátov Amerických. Hlavným geologickým rysom dna je panva Hope. Spolu s ďalšími moriami tvorí najdlhšiu morskú hranicu Ruska dlhú 19 724,1 kilometrov. Cez oblasť Čukotského mora vedie najkratšia trasa z Európy do Ameriky a Ázie.
OSTROVY A POLOSTROVY
Oproti iným moriam v Severnom ľadovom oceáne má málo ostrov .
Ostrovy v tomto mori sú Wrangelov ostrov ,ktorý bol vyhlásený za najsevernejšie svetové dedičstvo .Je to posledné miesto ,kde žili mamuty. Ďalším ostrovom je ostrov Herald. Významný je aj Čukotský poloostrov a ostrov Kolčin ,ktorý bol v minulosti významnou ruskou vedeckou záklaďňou.
Najvýznamnejší z prístavov je prístav Uelen .
Rieky ,ktoré ústia do Čukotské mora sú Kivalina a Kobuk , v Aljaške . V severnej časti sú to rieky Amguyema ,ktorá je najvýznamnejšou a Chegitun.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čukotské more
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
