Niagarské vodopády: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
je toho moc a už aj prijebaný o tom vedia ;)
Magy357 (diskusia | príspevky)
d Revízia 5742801 používateľa 91.227.224.1 (diskusia) bola vrátená /vandalizmus
Riadok 3: Riadok 3:
[[Súbor:Niagara watervallen canada.jpg|náhľad|Kanadská časť, Horseshoe Falls]]
[[Súbor:Niagara watervallen canada.jpg|náhľad|Kanadská časť, Horseshoe Falls]]
[[Súbor:American and Bridal Falls as seen from Skylon Tower.jpg|náhľad|Časť v USA, American Falls a Bridal Veil Falls]]
[[Súbor:American and Bridal Falls as seen from Skylon Tower.jpg|náhľad|Časť v USA, American Falls a Bridal Veil Falls]]
'''Niagarské vodopády''' ({{V jazyku|eng|Niagara Falls}}, {{V jazyku|fra|Chutes Niagara}}) sú známe vodopády na hranici [[Kanada|Kanady]] a [[USA]]. Ležia na rieke [[Niagara]] medzi [[Kanada|kanadskou]] a [[Spojené štáty|americkou]] časťou [[Dvojmestie|dvojmestia]] [[Niagara Falls]], na východnej hranici medzi [[Kanada|Kanadou]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]]. Rieka [[Niagara]] je dlhá iba 56 km a odvádza vodu z [[Erijské jazero|Erijského jazera]] do [[Ontárijské jazero|Ontárijského jazera]]. Niagarské vodopády nie sú významné svojou výškou, ale mohutnosťou. S priemerným ročným prietokom {{m3|5936}}/s sú najmohutnejšími vodopádmi v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]].
'''Niagarské vodopády''' ({{V jazyku|eng|Niagara Falls}}, {{V jazyku|fra|Chutes Niagara}}) sú známe vodopády na hranici [[Kanada|Kanady]] a [[USA]]. Ležia na rieke [[Niagara]] medzi [[Kanada|kanadskou]] a [[Spojené štáty|americkou]] časťou [[Dvojmestie|dvojmestia]] [[Niagara Falls]], na východnej hranici medzi [[Kanada|Kanadou]] a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]]. Rieka [[Niagara]] je dlhá iba 56 km a odvádza vodu z [[Erijské jazero|Erijského jazera]] do [[Ontárijské jazero|Ontárijského jazera]]. Niagarské vodopády majú tri navzájom oddelené časti: '''Horseshoe Falls''' (Konská podkova, kanadská časť vodopádov) a '''American Falls''' (Americké vodopády, americká časť vodopádov) a priľahlé '''Bridal Veil Falls''' (Svadobný závoj, americká časť vodopádov). Niagarské vodopády nie sú významné svojou výškou, ale mohutnosťou. S priemerným ročným prietokom {{m3|5936}}/s sú najmohutnejšími vodopádmi v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]].<ref name="čeman">{{Citácia knihy

Za svoj vznik vďačia Niagarské vodopády [[Glaciál|ľadovej dobe]], ktorá sa skončila asi pred 10 tisíc rokmi.<ref name="čeman">{{Citácia knihy
| priezvisko = Čeman
| priezvisko = Čeman
| meno = Róbert
| meno = Róbert
Riadok 17: Riadok 15:
| vydanie = 1
| vydanie = 1
| strany =
| strany =
}}</ref>
}}</ref> Mohutný ľadovec, ktorý sa vtedy plazil z východnej Kanady až do okolia dnešných vodopádov, sa posúval po teréne ako obrovský buldozér, drvil pôdu a skaly a rozhŕňal ich navôkol. Prehlboval korytá riek a vytváral priehlbiny pre budúce jazerá, iné zase zahŕňal rozdrveným materiálom a nútil rieky hľadať si nové korytá. Potom, ako sa ľadovec začal topiť, voda z [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]] si po zahrnutí bývalého odvodňovacieho kanála začala hľadať novú cestu a vytvorila sa dnešná rieka [[Niagara]]. Keď novovytvorená rieka narazila na odolné vrstvy vápenca, tieto erodovali oveľa pomalšie ako nižšie položené mäkšie horniny, hlavne bridlica. Pretože spodná mäkká vrstva erodovala oveľa ľahšie, rieka podomlela hornú odolnú vrstvu a vytvorila vodopády. Pôvodne boli vodopády o niečo severnejšie, ale erózia ich postupne posunula o niekoľko kilometrov na juh. V súčasnosti tesne nad vodopádmi rozdeľuje rieku Niagaru ostrov [[Goat Island]] a vodopády sa tak delia na tri časti. Hoci erózia bola v tomto storočí inžinierskymi zásahmi spomalená, vodopády sa budú neustále vzďaľovať od Erijského jazera. Technici sa snažia tento proces čo najviac spomaliť.

Horseshoe Falls sú vysoké 53 m, no American Falls sú vysoké iba 21 m, a to kvôli hromade skál, ktorá sa tam zosunula v roku 1954. Väčšie Horseshoe Falls sú široké 790 m, menšie American Falls 320 m. Maximálny prietok je až 5 700 m³/s<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Niagara Falls History of Power – Historical and engineering data on the U.S. and Canadian power stations
| url = http://www.niagarafrontier.com/power.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>. Počas leta, keď sa z rieky odvádza maximálne množstvo vody do elektrárne, prietok klesá na 2 832 m³/s a v noci sa ešte dokonca znižuje asi na polovicu.

Za svoj vznik vďačia Niagarské vodopády [[Glaciál|ľadovej dobe]], ktorá sa skončila asi pred 10 tisíc rokmi.<ref name="čeman"/> Mohutný ľadovec, ktorý sa vtedy plazil z východnej Kanady až do okolia dnešných vodopádov, sa posúval po teréne ako obrovský buldozér, drvil pôdu a skaly a rozhŕňal ich navôkol. Prehlboval korytá riek a vytváral priehlbiny pre budúce jazerá, iné zase zahŕňal rozdrveným materiálom a nútil rieky hľadať si nové korytá. Potom, ako sa ľadovec začal topiť, voda z [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]] si po zahrnutí bývalého odvodňovacieho kanála začala hľadať novú cestu a vytvorila sa dnešná rieka [[Niagara]]. Keď novovytvorená rieka narazila na odolné vrstvy vápenca, tieto erodovali oveľa pomalšie ako nižšie položené mäkšie horniny, hlavne bridlica. Pretože spodná mäkká vrstva erodovala oveľa ľahšie, rieka podomlela hornú odolnú vrstvu a vytvorila vodopády. Pôvodne boli vodopády o niečo severnejšie, ale erózia ich postupne posunula o niekoľko kilometrov na juh. V súčasnosti tesne nad vodopádmi rozdeľuje rieku Niagaru ostrov [[Goat Island]] a vodopády sa tak delia na tri časti. Hoci erózia bola v tomto storočí inžinierskymi zásahmi spomalená, vodopády sa budú neustále vzďaľovať od Erijského jazera. Technici sa snažia tento proces čo najviac spomaliť.


Jazerá navštívi približne 10 miliónov turistov ročne.<ref name="čeman"/>
Jazerá navštívi približne 10 miliónov turistov ročne.<ref name="čeman"/>

== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Niagara Falls}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.fallsview.com/Stream/WideLive.shtml Niagarské vodopády - webkamera]
* [http://www.earthinpictures.com/sk/svet/usa/niagarské_vodopády/ Fotogaléria a informácie o Niagarských vodopádoch]


[[Kategória:Vodopády v Kanade]]
[[Kategória:Vodopády v Kanade]]
[[Kategória:Vodopády v USA]]
[[Kategória:Vodopády v USA]]

{{Link FA|ast}}


{{Link FA|it}}
{{Link FA|it}}

Verzia z 14:57, 6. apríl 2014

Súradnice: 43° 04′ 48″ s.š., 79° 04′ 15.6″ z.d.

Kanadská časť, Horseshoe Falls
Časť v USA, American Falls a Bridal Veil Falls

Niagarské vodopády (angl. Niagara Falls, franc. Chutes Niagara) sú známe vodopády na hranici Kanady a USA. Ležia na rieke Niagara medzi kanadskou a americkou časťou dvojmestia Niagara Falls, na východnej hranici medzi Kanadou a Spojenými štátmi. Rieka Niagara je dlhá iba 56 km a odvádza vodu z Erijského jazera do Ontárijského jazera. Niagarské vodopády majú tri navzájom oddelené časti: Horseshoe Falls (Konská podkova, kanadská časť vodopádov) a American Falls (Americké vodopády, americká časť vodopádov) a priľahlé Bridal Veil Falls (Svadobný závoj, americká časť vodopádov). Niagarské vodopády nie sú významné svojou výškou, ale mohutnosťou. S priemerným ročným prietokom 5 936 m³/s sú najmohutnejšími vodopádmi v Severnej Amerike.[1]

Horseshoe Falls sú vysoké 53 m, no American Falls sú vysoké iba 21 m, a to kvôli hromade skál, ktorá sa tam zosunula v roku 1954. Väčšie Horseshoe Falls sú široké 790 m, menšie American Falls 320 m. Maximálny prietok je až 5 700 m³/s[2]. Počas leta, keď sa z rieky odvádza maximálne množstvo vody do elektrárne, prietok klesá na 2 832 m³/s a v noci sa ešte dokonca znižuje asi na polovicu.

Za svoj vznik vďačia Niagarské vodopády ľadovej dobe, ktorá sa skončila asi pred 10 tisíc rokmi.[1] Mohutný ľadovec, ktorý sa vtedy plazil z východnej Kanady až do okolia dnešných vodopádov, sa posúval po teréne ako obrovský buldozér, drvil pôdu a skaly a rozhŕňal ich navôkol. Prehlboval korytá riek a vytváral priehlbiny pre budúce jazerá, iné zase zahŕňal rozdrveným materiálom a nútil rieky hľadať si nové korytá. Potom, ako sa ľadovec začal topiť, voda z Veľkých kanadských jazier si po zahrnutí bývalého odvodňovacieho kanála začala hľadať novú cestu a vytvorila sa dnešná rieka Niagara. Keď novovytvorená rieka narazila na odolné vrstvy vápenca, tieto erodovali oveľa pomalšie ako nižšie položené mäkšie horniny, hlavne bridlica. Pretože spodná mäkká vrstva erodovala oveľa ľahšie, rieka podomlela hornú odolnú vrstvu a vytvorila vodopády. Pôvodne boli vodopády o niečo severnejšie, ale erózia ich postupne posunula o niekoľko kilometrov na juh. V súčasnosti tesne nad vodopádmi rozdeľuje rieku Niagaru ostrov Goat Island a vodopády sa tak delia na tri časti. Hoci erózia bola v tomto storočí inžinierskymi zásahmi spomalená, vodopády sa budú neustále vzďaľovať od Erijského jazera. Technici sa snažia tento proces čo najviac spomaliť.

Jazerá navštívi približne 10 miliónov turistov ročne.[1]

Referencie

  1. a b c ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
  2. Niagara Falls History of Power – Historical and engineering data on the U.S. and Canadian power stations [online]. . Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

Externé odkazy

Šablóna:Link FA

Šablóna:Link FA