Neoterici: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 20:48, 6. apríl 2014

Neoterici, singulár neoterik (z gréckeho νεωτερικοι) alebo neoterická škola básnikov bol avantgardný smer v literatúre počas antiky. Označuje ako mladorímska škola (poetae novi) a v rímskom prostredí sa presadzuje počas 1. storočia pred Kr; názov pochádza od Cicera a bol myslený ironicky.^[1]

Neoterická poézia znamenala významný posun od tradičných básnických tém aj foriem, ktoré predstavoval predovšetkým Homér a jeho epika. Vzletné, rozsiahle eposy s mytologickými námetmi nahradili noví básnici menšími útvarmi osobného rozmeru. Na jednej strane sa tým priblížili bežnému životu a bežnému jednotlivcovi, na strane druhej sa ale pokúšali dosiahnuť v kratších básnických útvaroch metrickú a formálnu dokonalosť, a to viedlo nutne k vnútornej zložitosti ich tvorby. Niektoré básne, hoci krátke, tak vyžadovali komentár, aby im bolo možné porozumieť.

Vznik mladorímskej poézie v Ríme súvisel s problémamy v republike a kritikou gréckych klasikov a domácej tradicíe.^[1] Rovnako ako helenistickí hegemóni, rímski diktátori, triumvirovia a neskôr cisári neboli ochotní počúvať kritiku namierenú voči svojej osobe. Pokiaľ sa básnici chceli vyhnúť nepriateľstvu mocných a prípadných následkov, museli očistiť svoje verše od všetkého, čo by mohlo mať politický podtón.

Boli predstaviteľmi rímskej aristokracie, ktorá sa až do tejto doby zaujímala o literatúru minimálne a dávala prednosť kariére v politike alebo armáde. Odmietnutie negotia (verejnej kariéry) na úkor otia (doslova záhaľka, voľný čas, teda život vyplnený inak ako verejnou činnosťou) vyplývalo z nepokojných pomerov v republike, kde tradične vládnúca aristokracia bola nahrádzaná niekoľkými jednotlivcami a kde sa akákoľvek politická angažovanosť v neistom boji viacerých strán stávala nebezpečnou. Odchod z politickej scény a jej nahradenie básnictvom bol spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s pomermi.

Najvýznamnejší predstavitelia mladorímskej školy sú:

Referencie

↑ ^a ^b NEOTERIKOVÉ. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2. přeprac. a dopl. vyd. Praha : Leda, 2004. 671 s. ISBN 80-7335-042-4. S. 417-418. (po česky)

Literatúra

CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. 1. vyd. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4. (po česky)

[SLS-1] NEOTERIKOVÉ. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2. přeprac. a dopl. vyd. Praha : Leda, 2004. 671 s. ISBN 80-7335-042-4. S. 417-418. (po česky)

[1]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Neoterici''', singulár '''neoterik''' (z gréckeho νεωτερικοι) alebo '''neóterická škola básnikov''' bol [[avantgarda|avantgardný]] smer v literatúre počas [[antika|antiky]]. Označuje ako '''mladorímska škola''' (''poetae novi'') a v rímskom prostredí sa presadzuje počas 1. storočia pred Kr; názov pochádza od [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] a bol myslený ironicky.<ref name="SLS">NEOTERIKOVÉ. In: {{Citácia knihy
+'''Neoterici''', singulár '''neoterik''' (z gréckeho νεωτερικοι) alebo '''neoterická škola básnikov''' bol [[avantgarda|avantgardný]] smer v literatúre počas [[antika|antiky]]. Označuje ako '''mladorímska škola''' (''poetae novi'') a v rímskom prostredí sa presadzuje počas 1. storočia pred Kr; názov pochádza od [[Marcus Tullius Cicero|Cicera]] a bol myslený ironicky.<ref name="SLS">NEOTERIKOVÉ. In: {{Citácia knihy
 | priezvisko = Kuťáková
 | meno = Eva