Klátova Nová Ves: Rozdiel medzi revíziami
d wl. disambig (obec, región), drob. |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 34: | Riadok 34: | ||
| Poznámky = |
| Poznámky = |
||
}} |
}} |
||
Nikolka Jakubkova |
|||
'''Klátova Nová Ves''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Partizánske|Partizánske]]. |
|||
== Prírodné pomery == |
== Prírodné pomery == |
||
Verzia z 07:16, 12. apríl 2014
| Klátova Nová Ves | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Partizánske |
| Región | Hornonitriansky |
| Nadmorská výška | 198 m n. m. |
| Súradnice | 48°33′49″S 18°18′18″V / 48,5636°S 18,3050°V |
| Rozloha | 35,04 km² (3 504 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 589 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 45,35 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1293 |
| Starosta | Ing. Iveta Randziaková[3] (SMER) |
| PSČ | 958 44 |
| ŠÚJ | 543047 |
| EČV (do r. 2022) | PE |
| Tel. predvoľba | +421-38 |
| Adresa obecného úradu |
č.100 |
| E-mailová adresa | klatova@post.sk |
| Telefón | 038/542 0201 |
| Fax | 038/542 0508 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Klátova Nová Ves | |
| Webová stránka: klatovanovaves.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Nikolka Jakubkova
Prírodné pomery
Obec Klátova Nová Ves leží pod strmo klesajúcim chrbátom Kostrína (390 m), ktorý na tomto mieste tvorí severné úpätie Tribečského pohoria. Južnú a juhovýchodnú časť vyplňuje Tribeč a severnú a severovýchodnú časť pahorkatina. Územie odvodňuje potok Vyčoma s pomerne ustáleným celoročným vodným prietokom.
Dejiny
V katastrálnom území obce je viacero sídlisk z mladšej doby a neskorej doby kamennej. Osídlenie územia je z mladšej a neskorej doby bronzovej. Vykopávky dokladajú archeologické nálezy črepov lužickej kultúry. V lokalite Šance sa nachádza hradisko, zrejme zo staršej doby železnej. V obci sa našli aj črepy z mladšej doby železnej. V doline pod vrchmi Tríbeča nad potokom Vyčoma bolo staré slovanské osídlenie z čias Veľkomoravskej ríše. Písomne je obec doložená v prvej písomnej zmienke z roku 1292 z obdobia panovania kráľa Ondreja III. Patrila tunajšej vetve Diviackovcov, neskôr mnohým zemepánom, ako Hunyadyovcom, Migazziovcom a Stummerovcom. Pôvodný názov obce bol podľa neznámeho majiteľa Herdevicsa (1310), neskôr ako je uvedené v listine sa spomína obec už ako Nová Ves. Z druhej polovice 14. storočia je podľa zemepána Andreja Novoveského, prezývaného Thékes (Klát) pomenovanie obce Klátova Nová Ves. Výhodná poloha na ceste zo Skýcova do Topoľčian a Trenčína prispela k tomu, že sa tu vyberalo v 15. storočí mýto. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka, od konca 18. storočia sa rozšírila remeselná výroba, hlavne spracovanie kameňa a dreva. V roku 1884 skúpili väčšiu časť veľkostatkov v Klátovej Novej Vsi Haupt-Stummerovci, podnikateľská rodina z Moravy. Po I. svetovej vojne sa rozvinula výroba vápna a ťažba kameňa. Z obce viedla úzkokoľajná železnica na zvoz vyťaženého dreva, kameňa a vápna do Bošian. K obci patrí aj obec Janova Ves a Sádok.
Kultúrne zaujímavosti
Z pamiatok najviac upúta neobarokový kaštieľ s parkom z druhej polovice 18. storočia, renesančná tvrdza (hrádok) z druhej polovice 16. storočia, renesančný rímskokatolícky kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov z konca 18. storočia (1764) a budova rímskokatolíckej ľudovej školy z roku 1886, ktorú dal postaviť zemepán, barón Leopold Haupt-Stummer.
Románsko-gotický kostol v časti Sádok pochádza zo začiatku 12. storočia. Súčasná stavba je výsledkom viacerých románskych gotických i renesančných stavebných etáp. Kostol stojí na bývalom opevnenom hradisku, pri kostole je radové kostolné pohrebisko s náhrobnými kameňmi – platňami z 12. – 14. storočia.
V 13. storočí viedla cez obec obchodná cesta, ktorá sa podnes zachovala. Po tejto ceste chodilo mnoho obchodníkov a kupcov.V Klátovej Novej Vsi museli zastaviť, aby zaplatili obchodné mýto. Mýto sa vyberalo v renesančnom kaštieli, kde prespávali obchodníci a kupci, ak ich zastihla noc. Zvláštnosťou tejto budovy sú dômyselné prieduchy a strieľne na ochranu tvrdze. Po vpáde Turkov bola budova vypálená a chátrala. Neskôr slúžila ako sýpka pre majiteľa kaštieľa baróna Leopolda Haupt-Stummera z Tovarník. Po založení JRD v obci, slúžila naďalej ako sýpka a sklad, až do vybudovania vlastných sýpok JRD. V rokoch 1977 – 1981 Pamiatkostav Žilina budovu zrekonštruoval. Interiér bol zriadený v hodnote 750 tis. Kčs podľa návrhu Ing. architekta Furdíka a doc. Gála. Od roku 1985 slúži táto budova ako obradná sieň.
Neobarokový kaštieľ sa nachádza uprostred parku. Niekdajší kaštieľ Husárovcov a Huňadyovcov uprostred obce nechal Imrich Marcibáni okolo roku 1800 prestavať a vytvoril tak reprezentačné sídlo pre svoju rodinu. Staručký Vavrinec Marcibáni (potomok Imricha) v polovici 19. storočia predal časť svojho panstva svojmu zaťovi Viliamovi Miagzzimu.
Koniec druhej svetovej vojny bol sprevádzaný značnou eufóriou. ktorú sa ani Klátovčanom nepodarilo udržať na uzde. Terčom ich útoku sa stal opustený Thurónyiho kaštieľ, ktorý obyvatelia doslova vyplienili. V krátkom čase boli zničené a rozkradnuté cenné historické pamiatky a aj bohatá cudzojazyčná literatúra. V povojnových rokoch táto okrasa obce postupne chátrala. Istý čas tu bola síce umiestnená škola, hrávalo sa tu divadlo, poriadali sa tu zábavy, ale na údržbu kaštieľa akosi nikto nemal peniaze. Až v roku 1969 sa konečne začalo s generálnou opravou stummerovského kaštieľa, ktorá trvala celkom 16 rokov. Novým majiteľom tohto objektu sa stal Slovenský štatistický úrad, ktorý na rekonštrukciu vynaložil niekoľko miliónov. Vďaka tejto okolnosti sa zachovala cenná historická pamiatka a 18. marca 1986 v zrenovovaných priestoroch kaštieľa začalo svoju činnosť Školiace stredisko Slovenského štatistického úradu v Bratislave.
Kaštieľ v Janovej Vsi dali postaviť Bošányovci. Bol to veľký štvorkrídlový renesančný kaštieľ s ústredným nádvorím a štyrmi nárožnými okrúhlymi vežami. V roku 1905 bola ku kaštieľu postavená poschodová secesná vila, tak aby zodpovedala luxusným požiadavkám bývania. Bol rozšírený pôvodný park a vybudované rybníky. Park pri secesnom kaštieli má veľký krajinársky význam. Jedinečná tvarová a farebná kompozícia použitých ihličnatých a listnatých drevín predstavuje vzorovú krajinársku úpravu.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.