Linka B (pražské metro)

Linka B
Farba na mape	Žltá
Rok otvorenia linky	1979
Typ linky	Podzemná
Súpravy	Súpravy 81-71M
Počet staníc	24
Dĺžka (v km)	25,704 km
Depá	Depo Zličín
Počet cestujúcich za hodinu	21 000 (v špičke) 10 500 (v sedle)
Linky Pražského metra A Linka A B Linka B C Linka C D Linka D (plánovaná) E Linka E (plánovaná)

Stanica Karlovo náměstí. Ukážka sklenených tvárnic, ktorými je obložený interiér.

Stanica Anděl.

Stanica Národní třída. Obklad zo skla Connex.

Stanica Rajská záhrada. Koľaje sa nachádzajú na dvoch podlažiach.

Linka B je linka pražského metra vedená v smere juhozápad-severovýchod. Na mapách je označovaná žltou farbou. Linka B je zároveň najdlhšou trasou pražského metra, s celkovou dĺžkou 25,7 kilometra a 24 stanicami. Vlak prejde celú trasu za 41 minút.

Dejiny

Výstavba na trase B sa začala v roku 1979. Prvý úsek bol otvorený v roku 1985 a na jeho trase v dĺžke 4,9 kilometra sa nachádzalo sedem staníc od Smíchovského nádraží po Florenc, kde vznikol prestupný bod s linkou C. Vzhľadom na geologické podložie bol veľmi náročný na výstavbu (najmä v okolí Můstku a na úseku medzi stanicami Anděl a Karlovo náměstí, ktorý prechádza popod Vltavu).

Ďalší úsek otvorili v roku 1988 a nachádzajú sa na ňom tri stanice: Radlická, Švermova a Dukelská. Prvé dve stanice sa však využívajú veľmi málo. Je to z toho dôvodu, že v ich blízkosti bola plánovaná výstavba nového sídliska, ktoré sa ale po páde komunistického režimu nikdy nepostavilo.

V 90. rokoch 20. storočia boli dostavané tri úseky: v roku 1990 to bol úsek Florenc – Českomoravská, v roku 1994 úsek Nové Butovice – Zličín a zatiaľ posledný úsek otvorili v roku 1998 medzi stanicami Českomoravská a Černý Most. Tento úsek obsahuje päť staníc, v roku 1998 však zostali nedostavané stanice Hloubětín a Kolbenova, ktoré boli otvorené až v rokoch 1999, respektíve 2001. Ich neskoršie otvorenie však ušetrilo vyše 2 miliardy Kč.

Budúci rozvoj

V súčasnosti sa o ďalšom predlžovaní trasy neuvažuje. S výstavbou linky D, by mohol vzniknúť ďalší prestupný bod v stanici Vysočanská.

Architektúra staníc

Interiéry

Architektonické stvárnenie interiérov staníc linky B nie je také nákladné ako na linke A alebo C. Hlavným zľučujúcim prvkom na linke B sú originálne závesné svetelné konštrukcie. Ďalej to bol aj spôsob osvetlenia priestoru: dolu svietilo biele žiarivkové svetlo a klenby staníc osvetľovali sodíkové výbojky vydávajúce oranžové teplé svetlo.

Na rozdiel od eloxovaného hliníku na linke A a mramoru na linke C, je linka B obložená farebným bezpečnostným sklom typu Connex. Každá zo staníc mala obložené nosné stĺpy sklom v inej farbe. Výnimky tvoria stanice Karlovo náměstí (obklad zo sklenených tvárnic), prestupné stanice Můstek a Florenc (keramický obklad), Smíchovské nádraží (nosné stĺpy sú obložené lešteným hliníkom). Výnimkou je aj stanica Anděl (do roku 1990 Moskevská), ktorá architektonicky imituje moskovské metro a je obložená červeným mramorom.

Premávajúce súpravy a depo

Na linke B premávajú 81-71M zo Škodových závodů v Plzni.

Depo je vybavené skúšobnou traťou napojenou na vlečku firmy Siemens (predtým ČKD Tatra), ktorá je zodpovedná za výrobu nových súprav pražského metra.

Stanice

• Zličín
• Stodůlky
• Luka
• Lužiny
• Hůrka (do roku 1990 Slovenského povstání)
• Nové Butovice (do roku 1990 Dukelská)
• Jinonice (do roku 1990 Švermova)
• Radlická
• Smíchovské nádraží ⊙prestup na linky S
• Anděl (do roku 1990 Moskevská)
• Karlovo náměstí
• Národní třída - UZAVRETÁ
• Můstek (prestup na trasu A)
• Náměstí Republiky
• Florenc (prestup na trasu C) (do roku 1990 Sokolovská)
• Křižíkova (do roku 1990 Karlín)
• Invalidovna (do roku 1990 Hakenova)
• Palmovka
• Českomoravská (do roku 1990 Zápotockého)
• Vysočanská
• Kolbenova
• Hloubětín
• Rajská zahrada
• Černý Most

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému linka B pražského metra.

Externé odkazy

• Metroweb.cz; stránky trasy B (po česky)